Neutečeš

V rokoch 2014 a 2016 vznikli dva realistické, ponuré, drsné a temné horory odohrávajúce sa v Detroite. V r. 2016 to bol Alvarezov drastický Muž v temnote a o dva roky skôr Neutečieš Davida Roberta Mitchella. Dej bol síce umiestnený do súčasnosti, avšak najväčšie mesto štátu Michigan v nich vyzeralo ako z post-apokalyptickej budúcnosti, kedy smrť striehne za každým rohom. Depresia. Dezilúzia. Neľahké sociálne podmienky. Poloprázdne ulice, plné odpadkov. Občas okolo prejde bezdomovec, v lepšom prípade nadrogovaná prostitútka. Všetko sa rozpadáva. Dávno opustené sú nieže budovy, ale celé ulice a dokonca štvrte. V nich akoby sa zastavil čas. Možno v 90. rokoch. Možno ešte dávnejšie. Všetko chátra, hnije, rozpadáva sa. Znepokojivé to vyzerá už v centre, v školách a v o čosi lepšie situovaných rodinách (nie, že by takých bolo veľa), nieto v okrajových štvrtiach, kde domy zívajú prázdnotou, prípadne sa stali dočasným azylom pre podozrivé živly s nulovou budúcnosťou. Na dobrej nálade nepridá ani situovanie do ponurej jesene. Ulice sú plné popadaného, mokrého lístia, skoro sa stmieva a zamračená obloha visí nízko nad svetom. A do toho hrá echt osemdesiatková muzika. „Oddychová“ pasáž z pláže je ešte zlovestnejšia, ako „exotická“ pláž v Zemeckisovom Stroskotancovi. Zďaleka najznepokojujúcejšie je, že obete iba utekajú. Ani im nenapadne nezávideniahodnú situáciu riešiť. Nevidia žiadne východisko, nijaké svetlo na konci tunela. Vopred to vzdávajú, rezignujú a iba odďaľujú svoju vlastnú smrť. Zaujímavé je i zobrazenie tínedžerov ako jedincov so sexuálnym životom. Na atmosfére odcudzenia má vplyv tiež to, že si „deti“ žijú akoby oddelene od dospelých, čo je strašne mrazivé. Sú v tom sami, v dobrom, ale aj v zlom. Nikto sa o nich nezaujíma. Kasting je fajn, jednotlivým členom držíme palce, sú to starí známi (napriek nízkemu veku), ktorí držia pri sebe i v zlých životných okamihoch. Neprajeme si, aby niekto umrel. Ale sme v horore. Umrie. Príjemným prekvapením však je, že napokon to nie je až taká mohutná vyvražďovačka, ako by ste možno čakali, ale atmosférický horor. Tempo rozprávania je pomalé, ale nie zaspaté; akonáhle by hrozila stagnácia, prídu na scénu „oni“. A hoci ma po maskérskej stránke neuchvátili (možno to bol zámer?), napriek tomu majú čo-to do seba. Zaujímavé sú pravidlá urban legend: „ich“ vidia nielen „infikovaní“, ale aj tí, ktorí "chorobu“ prekonali. A pre tých, ktorí nemali sex, sú neviditeľní. Ani to, že „kliatbu“ prenesiete na niekoho iného ale  ešte automaticky neznamená, že ste z toho vonku; pokojne sa to k vám môže vrátiť, ak to zabije toho, na koho ste to preniesli. Tým pádom ste opäť na rade (ešte stíhate?). Napriek veku hrdinov dospelý, rozvážny horor (možno až príliš). Depresívne pôsobí tiež to, že všetci sa len poflakujú, nemajú čo robiť, do školy viac nechodia, než chodia, matkám a otcom sú ľahostajní a už v tak mladom veku rezignovali na život. Monštrá si idú priamočiaro za svojím, pripomínajúc starých, klasických (napr. Romerových) zombies: kráčajú pomaly, ale bez prestávky a skôr alebo neskôr vás dostanú, lebo na rozdiel od nich musíte spať, oddychovať, dochádzajú vám sily a napokon to proste vzdáte. Postupné rozpletanie mrazivej mestskej legendy, ktorú si predávajú jednotliví puberťáci (a jeden druhého infikujú ako keby to bolo AIDS) má tiež niečo do seba, i keď sa musím priznať, že aj keď som to videl viackrát, niektoré veci mi stále nedocvakli resp. nedávajú zmysel (scéna s bazénom fajn, ale... čo tým vlastne chceli docieliť?). SPOILERY Niekedy strelou do „prízraku“ prízrak vyradíte z hry na dve sekundy, inokedy ho dalo by sa povedať zabijete. Sklamalo ma, že sa nedozvieme, ako sa to celé začalo. Mnohým sa práve táto zahmlenosť bude páčiť, ale mne to pripadalo ako keby niekto natočil film o Titanicu a neukázal jeho potopenie. Prečo to Jay „nepredala“ ďalej niekomu cudziemu? Alebo to predala na lodi? Čo vlastne tá scéna mala znamenať? To ju tam mali traja naraz? Alebo k lodi ani nedoplávala? Aký význam potom tá pasáž mala? Prečo hrdinke „duchovia“ dávajú také ohromujúce náskoky, keď už ju raz začali prenasledovať? Prečo sa v jednej scéne zjavuje viacero prízrakov naraz a inokedy iba jeden? Prečo „to“ Greg neposlal ďalej? Alebo poslal (viď. scéna z nemocničnej kantíny)? Prečo prízraky občas útočili aj na neinfikovaných a inokedy nie? A to s Gregovou matkou som nepochopil vôbec. Keď neodpovedanie na tieto otázky nikomu nevadí, obdivujem jeho benevolentnosť. SPOILERY (18.01.2017) (méně) (více)