La La Land

Jediný muzikál od Moulin Rouge, ktorý nie je iba výtvarne krásny, ale aj vnútorne krehký. Najpoetickejšia romanťárna od Tigra a draka. A najviac “cute” film ever. S otvoreným srdcom a filmársky luxusne vzdaná pocta Filmu, Hudbe, Láske i mestu hviezd, ktoré vám nič nedá zadarmo. Damien Chazelle je game changer, rozumie tomu všetkému komplexne ako nikto iný. A robí si čo chce, aniž by narušil dokonalé naplnenie žánrovej škatulky. Najväčší filmársky talent tohoto desaťročia. (23.01.2017)

║Rozpočet $30miliónov║Tržby USA $151,101,803║Tržby Celosvetovo $446,092,357 ▐ Tržby za predaj Blu-ray v USA $10,160,865║ Tržby za predaj DVD v USA $7,322,189║ Režisér Damien Chazelle sa formuje v novú nádej hollywoodu, jeho muzikál je krásnou prehliadkou citov a chytľavej hudby. Pohladí, poteší, jedine čo by som upravil, tak minutáž, možno by som ubral asi 20min a bolo by to dokonalé, potešilo, záver silný. /90%/ (27.01.2017)

"Jazz umiera..., ale ja to nedopustím..." Muzikály nie sú práve moja parketa. Začul som zvesti o senzácii menom La La Land, ale nevenoval som tomu veľkú pozornosť, dokonca som nevidel ani trailer, ako zvyknem. Až meno mladého režiséra, tvorcu výborného filmu Whiplash ma presvedčil, že to môže byť fajn...A po filme uznávam, že je to najlepší muzikál , aký som videl, možno i preto, že spievaných a tanečných scén nie je zas tak veľa a keď sú, majú svoje kúzlo. Výnimkou je iba úvodná scéna na diaľnici, tá mi nesedela. Piesne sú pekné, niektoré výborné a prvý koncert pred divákmi úplne úžasný a v sále sa ozývala nádherná pieseň , ktorá by možno bodovala aj v súčasných hitparádach. E. Stone som v ničom lepšom nevidel a R. Gosling bol jednoducho skvelý, pravdepodobne jeho najlepšia rola. Ako romantický film boduje naplno, pripomínalo mi to Titanic a lásku medzi Leom a Kate. Celý film je plný farieb, že sme v súčastnosti prezrádza len mobil alebo iné malé detaily. Inak by som dal ruku do ohňa, že sme niekde v 60-tych rokoch. Má to kúzlo, neuveriteľnú atmosféru, ktorá vás vtiahne a nájdeme tu mnoho odkazov na hudobníkov, jazz, hollywood, filmy a hviezdy filmového plátna. Film má nádherný záver, ten dlhý pohľad do očí ma dojal a šance na oscara sú vážne veľmi vysoké. 100%. (23.01.2017)

Jste nevkusný dezorientovaný lovec hemoroidů nebo maloměstská, životem zklamaná odpudivá prasnice a hledáte náplastičku na podrážděné rektum, zlomené otylé srdíčko či jen tupý únik z nedostatečně vybarvičkované reality? Pak je Homolalaland s náramně progelovaným romantickým příběhem, plným lásky, rozkokošných pissniček a žužu tanečků, přesně to, co vám tutově vyhřeje perikard. Pokud do výše zmíněných kategorií nepatříte, raději si místo toho pusťte plyn, nebo si přehrajte v hlavě svůj dosavadní spokojený heteroživot při skoku z okna. Bude to rychlejší a daleko méně bolestivé. Tento Napomádovaný Šulin Růž není totiž nic jiného, než trapný, plytký a afektovaný buzikál, napumpovaný lacinými popovými kolotočářskými sračkami a ukvičenými preludii negerských kvartet, zvanými jizz, z nichž vám samovolně slezou vlasy a nehty. Prostě si představte čerstvě upečený, úplně dutý třípatrový dort z hoven, kýčovitě pocákaný rakovinotvornými pastelovými syntetickými barvami, z něhož ke vší té hrůze hned na začátku vyskočí nebetyčně odporná šišlavá ropucha, a až do konce vás v pravidelných intervalech oblažuje obludně falešným kontraaltem v neuvěřitelném rozsahu nečárkované rakoviny hrtanu. Opravdu nevím, co bylo dávivější. Jestli sledovat naprosto debilní děj, poslouchat pouťové cajdáky a mučivé kvílení saxofonů, nebo se kochat pohledem do pitvořící se andělské tváře Kamenné Emy, jejíž vtíravá krása by se dala esteticky objektivně přirovnat snad jen k vyhřezlému červivému konečníku hygienicky zanedbávané opruzené šedesátnice. Přitom by se buzikály daly v pohodě dělat s grácií a jeden by z nich vůbec nemusel odcházet s bolestivě prokousnutou pěstí a akutním zánětem nevkusu. (23.01.2017)

Bublinkavo farebne čvachotavé, synchronizované, zamilované, aj emočne vcelku dojímavé. Teda také, akým by mal muzikál byť. Až teda na pár výhrad. Či vlastne jednu, ale nadväzujúcu. Takú všeobecne protikapitalistickú. Neustále zdôrazňovanie prešľapávania si individuálnej cesty k úspechu v konaní hrdinov pripomína skôr filmy typu Oni žijú! (r. John Carpenter), kde boli slovné rady nabádajúce k takémuto správaniu podrobené ostrej kritike (ambiciózne reči tam viedli zmutované pizdy a navoňaní idioti z inej planetárnej dimenzie, kurviacej prirodzenosť na Zemi). Tu sa také nerieši, tu sa na kariére tvrdo pracuje. Berie sa každý štek, každý konkurz. A aby bolo na žrádlo a byt - tvrdo sa fachá. Sympatické je to potiaľ, pokiaľ sa ústredná dvojica borí s prerazením nahor. No potom nasleduje veľká, no nie až tak brutálne dojímavá pointa (pozor: nasleduje spoiler!): je možné dosiahnuť svoj sen, lenže ten je nezlučiteľný s veľkou láskou. Alebo inak: úspešnej kariére musíme vždy niečo veľké obetovať - v tomto prípade výnimočný vzťah. (04.01.2017)