Bitva o Sevastopol

Na Ruský film ide o dobrý počin, hovorím to tak ako keby som mal s ruskou kinematografiou dáke skúsenosti, čo nemám. Ale vizuál sa mi celkom páčil. Ak človek hľadá vojnový príbeh s množstvom scén priamo z boja, nebude sklamaný. Horšie je to už s pokulhávajúcim príbehom, ktorý asi nechcel hrať druhé husle, ale bohužiaľ sa mu to podarilo. Veľká škoda je, že film ide ako z rýchlika s jednej minúte sa Ľudmila hlási do ruskej armády o minútu neskôr už bojuje v prvej línií na fronte a o pár sekúnd už je elitná sniperka ruskej armády. Tým ako je príbeh časovaný sa z neho vytrácajú všetky potrebné emócie a empatia s hlavnou hrdinkou sa javý chladná a nestotožniteľná. To ani nebudem hovoriť ako absurdne vyzerá, keď si Ľudmila na každom kroku nájde iného nápadníka. Takže v konečnom dôsledku to Sergej Mokrickij hrá ešte aj na romantiku, čo asi nebude tá správna cesta. 61% (24.12.2017)

Pokud mimózní ruský název padá na vrub současným vřelým vztahům s Ukrajinou a snaze ukrást film Pavličenkové a naroubovat jej na město-hrdinu, pak jde o roztomile pitomý pokus bez šance na úspěch. Tohle je čistá sniper-biografie, s ohledem na místo původu velmi umírněná, protože si dovolí ignorovat lahůdky typu "…palbou z lehkého kulometu pobila celou desítku nepřátelských vojáků s důstojníkem" (wikipedia.cz) a dost sebevědomá na to, aby většinu sdělila situací, nechala diváka si to přebrat po svém a nepodpírala se polopatistickými dialogy. Tvrdé jádro žánrových fanoušků, které si dělá čárku za každou ustřelenou hlavu, a na konci se nedopočítá čísla 309, si tu nepochybně zaslzí nad všemi ohavně zdržujícími civilními a melodramatickými scénami, ale za sebe hlásím – tenhle film si můj čas zasloužil. Bez ohledu na to, že Nepřítel před branami se mi líbil o chlup víc. (27.05.2015)

Ruské válečné filmy můžu. Bitva o Sevastopol je už druhým skvělým filmem, který jsem poslední dobou viděla. Ljudmila je sniperka, která bezcitně střílí do Němců a za války se dostane jako válečná hrdinka do USA, kde se setká s Eleanor Roosveltovou. Ano, zní to hodně absurdně, ale ono to do sebe fakt celé zaklaplo. Dialogy s Elanor jsou skvělé, báječné jsou scény z bitev a naprosto mě zasáhl osobní život Ljudy, jak jí kamarádky a spolubojovníci říkali. Pokud chcete vidět dobrý válečný film z poslední doby se silnou ženskou hrdinkou, tak vám jednoznačně doporučuju Bitvu o Sevastopol. (30.10.2017)

Sniperskú tématiku mám veľmi rád, hlavne, pokiaľ sa týka skutočných osobností, ktoré v tejto oblasti patrili medzi tých najlepších, čo Ljudmila Pavličenko nepochybne bola a Rusi sa tentoraz vytiahli, keďže práve Boj za Sevastopoľ mi vo svojej kategórii sadol asi najviac. Síce sa mohol trochu viac odohrávať na bojisku, ale až na scény zo zámoria, ktoré mi prišli trochu nadbytočné, aj keď našťastie aspoň nie nudné mi to aj tak dejovo po celý čas nadmieru sadlo. Veľkú zaslúhu má na tom nepochybne aj hlavná hrdinka, ktorá mi vyhovovala v tej akčnejšej, ale aj civilnej polohe, preto ma bavili aj časti z jej mladosti, ktorým sa venuje úvodná fáza filmu. A dokonca ani romantika mi tu na moje prekvapenie vôbec neprekážala, keďže je podaná úplne inak, než vo väčšine podobných filmoch, menej výrazne a vkusnejšie, pretože muži jej života sa tu skôr prejavujú, ako jej pomocníci a ochrancovia, ktorí pre ňu dokážu položiť život. Celkom spokojný som aj po stránke akcie, na tých veľkolepejších sa síce trochu prejavuje nižší rozpočet, než by bolo vhodné, hlavne letecký útok, ale inak mi prišli kvalitné a aj pomerne špinavé. Ale aj tak som si viac užíval sniperské akcie, ktorých nie je až tak moc, no rozhodne potešia. V rámci hereckého obsadenia by to chcelo hlavne výraznejších mužských predstaviteľov, k týmto som si ani nestihol moc vytvoriť vzťah, ale hlavne, že charizmatická Julija Peresild to ťahá aj za nich. Na réžii a technickej stránke môžem vytknúť iba ten trochu nižší rozpočet, ktorý sa ale aj tak neprejavuje rušivo, inak mi to väčšinu času vizuálne, atmosférou, lokáciami a dokonca aj emóciami dosť vyhovovalo. Hlavne ten útek pred delostreleckou paľbou bol perfektný vo všetkých ohľadoch. A chválim aj hudbu, ruské piesne sú tu dobre dosadené, aby svoje sekvencie čo najlepšie podporili. Takže pár menších výhrad by som určite našiel, hlavne by som ocenil trochu viac sniperských akcií, ale aj tak sa mi to veľmi páčilo a s radosťou si to ešte pozriem. 79% (01.06.2015)

Bitva o Sevastopol bez bitvy a Sevastopoľu. Nvm prečo tento film vznikol, tak ako vznikol a tak ako bol prezentovaný. Zoberiete hocijakú love story z hocijakej telenovely ( aj slovenskej ), vykopete tri zákopy, trochu zeleného pozadia, dobrú pyrotechnickú firmu a máte Bitvu o Sevastopoľ. Okoreníte to ešte "skvelými" dialógmi, jednou otrlou starou matrónou, v celku sympatickou hlavnou hrdinkou, zopár bohatiermi a jedným Židom. Tak aby ste rozumeli, dejovo je to na samovraždu. Príbeh ruskej snajperky by bol aj zaujímavý, ale je podaný tak ťažkopádne, rozťahane a viac ako na samotné zásahy sa berie dôraz na jej život, psychiku a iné kekse, ktoré ľudí, čo idú na vojnový film absolútne nezaujímajú. Nad vodou to neudrží ani zopár bojových scén, ktoré sú ale skvele nazvučené a ako tak dokážu upútať a prebudiť už beztak unudených divákov. Úvod ešte ako tak, ja keď tam som už šípil, kde sa to bude uberať. Zoznámenie sa s Ľudou, jej životom, rodinou, čiastočne aj s výcvikom. Škoda len,že sa to potom neuberie tým správnym smerom, bojovým, ale začne sa to nezmyselne zamotávať do osobnej roviny a bojové sekvencie sú len vsuvky. A samozrejme netreba zabúdať ani na politickú rovinu. Prirovnal by som to k Ben-Hurovi, čo bol rovnako dríst, ale prezentované to bolo tak veľkolepo. Zlatý Ozerov, ten aspoň vedel točiť vojnové filmy s technikou, komparzom a záujmom. Slabučké 3 z 5 ( Kino Dukla Svidník ) (02.09.2016)