Černé Vánoce

Krásna vianočná atmosféra sa vzápati premení na utrpenie a boj o holý život.Tento film,ma dostal svojim intenzívnym napatím,aj slušnou atmosférou.Bola to aj slušná zábava,vážne v niektorých momentoch som sa dost obavil.Dialógy sa s tým vobec nemaznali a nadávkami sa to tu len hemží.Mám rád filmy ktoré su zamerané na tajomno a mystérium vraha.A presne o tom je aj tento film.Aj spracovanie príbehu je velmi svieže,ale aj zábavne a velmi temné.Len tie telefonáty čo prichádzali od vraha,boli chaoticke a po čase mi začali dosť prekážať.Vrážd tu nie je veľa ale filmu to neubralo z napatia,ale ten koniec bol jedno veľké klišé.To celkom tvorcovia odflákli-škoda. (02.08.2014)

Tie roky sedemdesiate... Neustále mám potrebu sa k nim vracať. Neustále mám potrebu hľadať a bádať v tejto kinematografickej dekáde. Predovšetkým v jej žánrovej oblasti. Pre ten nervózny pocit vyvierajúci z neustálej minimalistickej ponurosti, ktorá súčasné horory z veľkej diaľky obchádza. Čierne Vianoce mi toto tvrdenie určite nevyvrátili, ba práve naopak, utvrdili ma v ňom dosť razantným spôsobom. V tomto, údajne prvom slasheri, natočenom štyri roky pred Carpenterovým Halloweenom (ktorého všadeprítomnú podprahovú stiesnenosť pri všetkej úcte nedosahuje) je neustále prítomná snaha o inovatívne postupy, či už štylistické alebo naratívne. Sedemdesiatkovo oldschoolová, atmosférická a mrazivá záležitosť, vyniká aj vďaka takmer permanentnému udržiavaniu jednoty miesta a času, premysleným aplikovaním krížového strihu a racionálnemu jednaniu hlavnej hrdinky v podaní prekrásnej Olivii Hussey. Avšak skôr ako o slasher ide z môjho pohľadu o hru s divákovými očakávaniami a rafinovane strategickú prácu so zámerne zavádzajúcimi náznakmi. Približne v polovici filmu je nám jednoznačne predložená jedna verzia, podľa ktorej vrahom môže byť ten, o kom si to až do konca všetci myslíme. Avšak túto zdanlivo jednoznačnú interpretáciu postupne nahlodávajú pochybnosti. V závere je totiž naznačená hypotéza, že tou osobou nemusí byť vôbec ON, čiže TEN, o kom nás rozprávanie už dobrú polovicu filmu úmyselne presviedča. Môže ísť o postavu úplne odlišnú a neznámu, ktorú poznáme iba skrz hľadisko ústrednej hrdinky, čiže ju len počujeme cez telefónnu linku a až do konca o ňom vieme to, čo aj ona, teda absolútne nič, môže ísť o niekoho, s kým subjektívnou kamerou ihneď v úvode vojdeme do podkrovia internátu a celý čas tam s ním prečkáme. V tomto prípade ide o rozprávanie s otvoreným koncom a zabíjanie s krásne nemotivovaným pozadím, v ktorom sa režisérovi naviac podarilo podať obžalobu bezradnosti policajných zložiek pri pátraní. Som za obe možnosti interpretovania, avšak vzhľadom na to, o ako obrodný film v rámci svojho žánru ide, sa viac prikláňam k druhej alternatíve výkladu so zdanlivým happy endom a neuzatvoreným rozprávaním s neodhalenou totožnosťou psychopata (zvonenie telefónu v záverečnej titulkovej sekvencii tejto možnosti vyloženia príbehu len „nadržiava“). Z Boba Clarka sa mohla vyvinúť silná režisérska osobnosť s identifikovateľným rukopisom, nebyť jeho presedlania k filmom čisto rodinného zamerania. Vianočný príbeh, ktorý spustil túto vlnu, je ešte výborným navrátením sa ku klasickému Hollywoodu, no svojimi poslednými príšernosťami natočenými pre televíziu, dobrovoľne rezignoval. 80% (19.03.2012)

Opáčko po letech můj dřívější tříhvězdičkový verdikt nezměnilo. Velmi pomalý raný slasher, kde se toho vlastně moc nestane a mordy jsou vidět spíš v náznacích. Poměrně dobře funguje atmosféra, vyplývající z psychopatických telefonátů jednoho úchyla, který se ukrývá na půdě vysokoškolského sesterstva a terorizujícího jeho obyvatelky. Divák je v tomto vědomí napřed vzhledem k postavám, což atmosféře prospívá. Pdle dřívějšího komentáře jsem byl napoprvé spokojen s finále, no po druhé projekci to tak úplně neplatí. Skončilo vlastně dřív, než začalo, a nějakých pořádných naháněček mezi vrahounem a final girl jsem se nedočkal. A celý ten závěr je vlastně dost pakárna, ať už co se týká chování boyfrienda hlavní hrdinky, tak výkonu policie. Historickou hodnotu filmu upřít nelze, stál u zrodu jednoho hororového subžánru, ale že by dnes pádný existoval pádný důvod si jej pouštět, to si úplně nemyslím. Horror movie of the year (24.07.2008)

Kanadský slasher Black Christmas je pozoruhodný tím, že se v něm objevily v podstatě všechny tradiční slasherové mechanismy několik let před Halloweenem, který je mnohými považován za první ryzí slasher. Pravdou je, že až Halloween tento subžánr zpopularizoval. Ale film Black Christmas tu byl dříve a už v něm se objevovaly např. subjektivní pohledy vraha s chroptivým dýcháním, ale také výhružné telefonáty stalkera (viz pozdější filmy When a Stranger Calls či Vřískot). Zápletka není úplně přesvědčivá a místy je poněkud nelogická (obzvlášť u překvapivého závěru), ale ústřední psychopat, skučící do telefonu, je docela creepy a atmosféra hrobově tiché vánoční noci, plné ozdobných světýlek, je zvláštním způsobem skličující. (13.10.2005)

Tichá noc, svätá noc, všetko spí..........natrvalo a to pod tvrdou rukou hlavného sviatočného uspávača, ktorý sa zhostil toho roku úlohy patróna Vianoc. Jeho dobrota – sladké verše a emotívne príhovory po dráte telefónnej linky, kryštálový jednorožec a prítulnosť z neho robia šialeného škriatka zavŕtaného vo veľkom dome ako roztoč. Ale teraz už úplne vážne. Výhodou Black Christmas je oproti žánrovým kolegom inteligentný prístup v budovaní atmosféry, herci na úrovni (na čele s Johnom Saxonom a sladkou žienkou Margot Kidder). Hneď od začiatku je vidno, že režisér drží film pevne v rukách a nič neodflákne. Ale zas plný počet to nie je. Takže horor s pár počtom mŕtvych a bez nechutností, zato však atmosferický, milý a miestami zábavný (dialógovo a to zámerne). (24.07.2008)