V písku - Příslib svobody

Ak napíšem, že suverénne najlepší nový film, aký som tento rok videl, nič iné už ani netreba dopĺňať. Land of mine ihneď na začiatku pripraví diváka na to, čo ho čaká. Napriek tomu dokáže scenár stále prekvapiť. Mne okrem adrenalínového a extrémneho emocionálneho zážitku povedal aj to, že kolektívna vina je blbosť. Je chvályhodné, že Dáni prečisťovanie pláží od mín preto považujú za tragické, antihumánne rozhodnutie. Teda ešte raz: všetko je tu dokonalé, od psychologického vývoja postáv, cez výpravu, až po naaranžovanie situácií viac menej epizodického rozprávania. (19.09.2016)

Druhá svetová vojna a jej následky, ponúkajú skutočne nevídaný počet námetov a uhlov pohľadu, ktoré možno preniesť nielen do filmových príbehov. Tento ma priklincoval do stoličky na takmer 100 minút a rozvíril mi v hlave množstvo myšlienok o sile nenávisti, ľudskosti a ich hraniciach. Film o tom, že nič nie je len čierne, alebo len biele a že zovšeobecňovanie je štatistický nástroj a mal by ním aj zostať. Veľmi intenzívny filmový zážitok! 100%. (21.05.2016)

Ten film je z hlediska režie, kamery i hereckých výkonů jistě vynikající, je lehké mu podlehnout. Ale je to zase jeden z řady filmů, které se snaží zmírnit německou vinu, tím, že ukazují utrpení Němců. Našinci vadí, že ti hoši, zde nakomandovaní na odstraňování min, jsou takové duše nevinné. Jakoby neprošli nacistickou výchovou a jen se náhodou ocitli v nacistických uniformách. Ale vždyť z těchto příslušníků HJ se koncem války rekrutovali ti nejfanatičtější vojáci (viz film Most), ti kteří jako zrádce zabíjeli i starosty, kteří vyvěšovali bílé vlajky před blížící se frontou. Ale zde máme takové vcelku jemné jinochy. A když se tam ukázala ta holčička s panenkou, tak kýč nebyl daleko. Nehledě na to, že ten film byl v svém ději dost předvídatelný a jediná nejasná otázka byla, kolik těch jinochů nechá scénarista přežít. (27.08.2017)

Silný príbeh, kde sa povojnový akt pomsty zmenil na akt milosrdenstva. Dánsko využlo mladučkých nemeckých zajatcov na zneškodňovanie mín na svojom pieskovom pobreží a v tomto prípade rozohralo nevšedný film plný ľudskosti ale aj bezbrehej nenávisti. Roland Møller si za postavu seržanta Carla plne zaslúžil poctu za najlepšieho herca roka, prerod jeho postavy je impozantný. (16.01.2017)

Originálny pohľad na vojnu aj z druhej strany a tak akosi ľudsky. Smutný námet s extrémne silným príbehom, ktorý ma držal v napätí a smútku od začiatku až do konca, úplne ma pohltil. Dostalo sa mi skutočného pohľadu na vojnu, zo strany obyčajných ľudí i vojakov, čoho výsledkom bola zmes rôznych pocitov, hlavne však hnevu a hrôzy. Vojna kriví charakter ľudí, to je stará známa vec, avšak v tomto filme sa veľmi tvrdo poukazuje aj na fakt, že je i nevyčerpateľnou studnicou rôznych nezmyselných predsudkov a že proste berie ľuďom racionálne myslenie. Bolo to nádherne ukázané na postave seržanta, ktorý na začiatku plný nenávisti dostal za úlohu dohliadať na 14 nemeckých zajatcov (ešte deti), aby po sebe "upratali". Postupne sa však jeho názor na týchto chlapcov začne meniť a on tak konečne získa to, čo vo vojne stratil - svoju ľudskú tvár. Ten záver určite nenechá nikoho chladným, emotívne a veľmi, veľmi smutné. Nádhera. (23.05.2016)