Teror

Snáď jedinou chybou na kráse tohto na dialógoch a monológoch postavenom filme v jednej miestnosti je fakt, že každému je jasné, kto má pravdu, akokoľvek je to kruté. Za jeho najväčší klad potom považujem argumenty žalobkyne, ktoré sú natoľko silné, že o tej pravde začnete reálne pochybovať. Je potom na šikovnosti obhajcu, aby našiel protiargumenty a vyslovil ich tak, aby vás a súd o tom, že skutočne ide o pravdu, presvedčil. Námet ako z Bostonských prípadov, kde som ale na takýto prípad neviem prečo zatiaľ nenatrafil. (29.09.2017)

Příběh pilota Larse Kocha, skvěle ilustruje to, že hrdina vždycky víc riskuje než zločinec. Udělal vše, co jen mohl, aby se nestalo ještě větší neštěstí, přesto bude souzen. Lze tedy zvolit menší zlo? To je přeci logické, když tedy není jiná možnost. Navenek se může zdát, že to je také špatně. Tak nebo tak, ale v hlubší rovině je vždycky rozumnější řešit vážný problém hned, než zajde moc daleko. (30.10.2016)

Námet je samozrejme na tom celom najzaujímavejší. Spracovanie filmu, jeho vieryhodnosť (svedok debatuje s prokurátorkou o právnych veciach a filozofii, ako keby boli niekde na kávičke a to nehovorím, že na neho robí napadnuteľný nátlak, podsúva mu vlastné závery, kladie hypotetické otázky a pod) a herci je iba priemerné. Inak celkové rozhodnutie (Sofiina voľba) nie je či zabiť menší počet ľudí na ukôr väčšieho počtu zachránených, ale aj na úkor väčšieho počtu informácii. Pretože je rovnako podstatné, či by sa cestujúci mohli dobiť do kokpitu lietadla a zvrátiť danú vec. Lenže tvorcovia chceli mať černobiele zadanie, aké je v praxi iba ťažko predstaviteľné, a tak to odsunuli túto vec niekde do úzadia. Inak v jednom bode by som s prokurátorkou súhlasil, a to fakt, že pilot uprednostnil závery z vlastného svedomia pred záverom ústavného súdu, ktorý bol zaiste tvorenými niekoľkými sudcami, asistentami + informáciami od desiatiek až stoviek zdrojov (knihy, internet, iné aj historické súdne pojednávania)...a to nehovorím, že i ten najnesvedomitejší sudca je ďaleko komptetentnejší v právnych otázkach ako bojový pilot. Teda výrazný nepomer právnych kapacít oproti svedomiu jedného jedného človeka. Inak tie Kantove myšlienkové experimenty ma zaujali a závery, ktoré z noch vychádzajú vedia byť riadne rozporuplné, podľa toho, aké vstupné parametre sú vám zadané, resp. si ich zadáte sami. (17.10.2016)

Námet a podnet k zamýšľaniu sa nad nie jednoduchými a jednoznačnými problémami, ktoré prináša dnešná doba, je lepší ako samotný film, ktorý k celkovému účinku prakticky ničím neprispel. Keď som rozmýšľal nad mojim postojom k modelovej situácii, pomohol mi identický osud cestujúcich lietadiel, ktoré narazili do svojich cieľov a cestujúcich letu 93, ktorí zaútočili na teroristov, lietadlo nedoletelo k cieľu, zrútilo sa v Pensylvánii a všetci zahynuli. Voľba menšieho zla v súčasnom svete, ktorý nie je čiernobiely, bude stále častejším prípadom pri rozhodovaní. (18.10.2016)

Aká je legitimita svedomia jednotlivca pred súdnou inštanciou či ústavou? Z hľadiska sekulárneho právneho štátu je podľa mňa podstatnejšie, že 1. vojak neuposlúchol priamy rozkaz svojho nadriadeného, čo sa v armáde trestá a 2. že vedome porušil nariadenie najvyššej súdnej inštancie - ústavného súdu. Vojak má plniť rozkazy, nie o nich uvažovať. Predstavte si situáciu, že by aj onen terorista mohol argumentovať pred súdom, že svoj čin konal podľa svedomia. Tak to by sme tu mali 2 úplne opačné svedomia, totiž pilota stíhačky a únoscu lietadla. Morálka, ani svedomie jednotlivca, ktorý sa môže mýliť, ako argumenty v tomto prípade podľa mňa nestačia. A preto som rád, že existujú zákony, o ktoré sa možno oprieť. (17.10.2016)