Režie:
Akira KurosawaKamera:
Asakazu NakaiHudba:
Masaru SatóHrají:
Toširó Mifune, Isuzu Jamada, Takaši Šimura, Akira Kubo, Hiroši Tačikawa, Minoru Čiaki, Takamaru Sasaki, Čieko Naniwa, Seidži Mijaguči, Isao Kimura (více)Obsahy(2)
Režisér Akira Kurosawa, veľký milovník i znalec diela Williama Shakespeara, vo svojej filmografii viackrát adaptoval hry alžbetínskeho dramatika a ich dej presunul do historických reálií stredovekého Japonska. Podobne aj archetypálny príbeh o zhubnej túžbe po moci, svedomí, zrade a treste sa odohráva v časoch mocenských bojov medzi japonskými generálmi. Páni Taketori Wašizu a Yošiaki Miki sú pozvaní na hrad svojho pána, ktorý sa im chce odvďačiť za udatnosť v boji zo zradným generálom. Cestou na hrad páni Wašizu a Miki zablúdia v Pavučinovom lese. Tu stretnú starenku, ktorá obom predpovie skvelú budúcnosť a rýchly vojenský postup. Jej veštba sa okamžite naplní. Wašizuovu ženu však manželove úspechy neuspokojujú a svojou túžbou po moci otrávi i jeho srdce. Aby získal ešte väčšiu moc, zradí Wašizu svojho pána i Mikiho. Netuší však, že čoskoro sa proti nemu postaví nepriateľ silnejší ako meč. Namiesto šťastia na neho čakajú len útrapy svedomia. (STV)
(více)Recenze (141)
Musím sa priznať, že keď som bol na Macbethovi v divadle tak som ho z väčšej časti prespal, ale Kurosawa s Mifunem ma hore udržať zvládli. Kto vie možno je to tým prostredím samurajov, možno tou čierno bielou, alebo to bolo jednoducho veľmô dobrô natočenô. Niečo okolo 8, aj keď našli by si sa miesta za menej, takže 7,5. ()
Kdyby to mělo tak 3 a půl hodiny, byl by zážitek možná ještě silnější. ()
Jako bych četl Macbetha v překlada Erika Adolfa Saudka. Tatáž strach probouzející mlhovitá atmosféra... ()
Kurosawove ponatie dramy Macbeth do feudalneho japonska bol skvely tah.Film hovori o tužbe po moci a svedomi,o zrade a treste .Sceny s duchom su vynikajuce .Skveli historicky film ktory si vystači aj bez trikov. ()
Shakespearovská verze v pojetí Kurosawy je klasická až dost ; nenechejme se zmást reáliemi a stylem oblékání. Paní Washizu je skutku odporná, Washiziu sám samozahubitel a rozpolcená oběť své vlastní ženy. Dílo celé, prošpikováno mlhou, je emocionálně výživné a ponuré; a Jakubovská reminiscence osudové duchařiny takťka depresivní. Nepouštějte si film po těžkém dni jako nějaké dietní jídlo: Buď se Vám zhorší nálada nebo film prospíte. ()
Celý film mohol byť o trochu kratší, pretože niektoré scény sa mi zdali až príliš natiahnuté. Inak to bolo vynikajúce, presne ako som od Kurosawy čakal. ()
Jeden z nejlepších Kurosawových filmů, ale který vlastně nění dobrý že. ()
Krásně temné. ()
Zatial co z ostatnych Kurosawovych filmov kypi zivot, z tohto sala mrazivy chlad. Asi najfantastickejsich prvych 20 minut (hudba, obraz, atmosfera) ake som mal tu cest zhliadnut za dlhu dobu, a z navstevy u zleho ducha to zlo az fyzicky citit. Rozpravka, ktorou zavarite emocne vyrovnanemu 6-rocnemu dietatu na detskeho psychiatra. A niektore sceny (umyvanie ruk) som mal problemy zvladat aj ako dospely. Kurosawa tu stavil na preciznost oproti svojmu obvykle rozmachlemu epickemu stetcu, a to niekto nemusi rozdychat. ()
Nesmrtelný bard avonský v zemi vycházejícího slunce a do temnot se řítících ambicí jednoho samuraje, jehož životní cesta se dost podstatně odchýlí od kodexu bušidó. Prokletí "skotské" hry působí i v japonském kimonu a po půlstoletí tak, že mrazí v zádech, ať už se osudu stavíte čelem nebo jste slaboch Červeňákova typu, který pro vlastní neschopnost nebo všehoschopnost potřebuje pohotově obviněné obětní beránky. Čímž netvrdím, že urozená Asaji beránek je, před beránky obvykle roha neberu, zatímco u jmenované paní bych rozhodně nečekal, až si smyje z rukou krev mého předchůdce. 10/10 ()
Ak máte radi japonskú históriu tak pridajte k môjmu hodnoteniu jednu hviezdičku naviac. Príbehom ma snímok neoslnil, pretože nemá dynamiku, v žiadnom smere to nie je rozvinuté až je to celé statické ako keby nútene zatlačené do jedného bodu a je to prehnane ukričané (Toširó Mifune). ()
Skvělé zpracování Macbetha v japonských kulisách. Dokonce se mi to líbilo víc, než originální příběh. ()
Japonský Macbeth je japonskejší, než by som chcel. Jemné fantasy nádychy dodávajú filmu mystickú atmosféru, no emócie niektorých postáv ju priam mažú. Za to hlavná postava sa to snaží prekričať a predvádza divadelnú hustotu, väčšiu než všadeprítomná hmla. Pôsobivá je najmä kamera počas jazdy na koni, či scény v Pavučinovom lese. Ako je pri Kurosawovi zvykom, exteriéry a dobová atmosféra na jednotku. Keby ten koniec nevyšumel do prázdna, dám to určite na vyššie hodnotenie. ()
Problémom Washizua nebolo to, že bol príliš ambiciózny, ako tvrdí mnoho ľudí, ale to, že nebol ambiciózny dosť. Film je kritikou fatalizmu - Washizu by dopadol omnoho lepšie ak by neposlúchol proroctvo, bez ohľadu na to ktorým smerom by sa ho rozhodol porušiť, buď sa mohol spokojiť so svojou pozíciou v spoločnosti alebo po získaní Pavučinového hradu pokračovať v svojom ťažení ďalej a snažiť sa dosiahnuť ešte viac. On sa ale slepo a konformisticky riadil tým čo vnímal ako svoj osud a podľa toho aj dopadol. ()
Moje první a doufám, že ne poslední setkání s Kurosawou. Atmosférické, temné, zajímavé. Děj trochu řidší, ale to bude zřejmě kulturní specifikum, které jsem ochoten akceptovat. ()
Vyjímečně jsem se u Kurosawova filmu skoro nenudil. Velmi poučný film o dusledku závisti, a slepé touhy po materiálních hodnotách. ()
Tak tenhle Kurosawův film byl pro mě jednoznačné zklamání. Co se týká komentáře k filmu, tak plně souhlasím s co napsal B!shop ()
Les v mlze. ()
Je mi jedno jestli to je podle Williama Shakespeara a jestli to ctí přesně předlohu kterou zatim neznam ale pravdivá myšlenka, že jdeme za cílem kterej ani sami před sebou nepřiznáme a na venek máme jenom ušlechtilý mpohnutky je zajimava a myslim, že pravdivá. Plus neopakovatelnej Toshirô Mifune a husta Bába s kolovrátkem. ()
Reklama