Nebe a peklo

Nie je veľa filmov, na ktorých reprízu som čakal vyše 50 rokov. Nie je veľa užívateľov, ktorí tomuto Kurosawovmu filmu dali plný počet hviezdičiek, ako ja. Ani veľa tých, ktorí boli filmom pred 50 rokmi takí nadšení. Japonskú trojku (Kurosawa, Mifune, Sató) v tomto prípade dopĺňa môj obľúbenec Ed Mc Bain alias Evan Hunter. Samozrejme, že môj dnešný pohľad na tento film je už omnoho kritickejší, ale nepokladám za potrebné znižovať hodnotenie. Všetky drobné nedostatky považujem za vysvetliteľné dobou, ktorá uplynula od nakrútenia i odlišnosťou japonského vnímania a prežívania. (25.08.2017)

Prvá necelá polovica filmu svojou zápletkou stavia postavy pred morálnu dilemu, či je na mieste vzdať sa vlastných peňazí a kariéry pre záchranu života cudzieho človeka, aby potom druhá časť bola exhibíciou oddanej a duchaplnej policajnej práce. Irónia je možno na mieste, idealizovanie vyšetrovacích metód však kompenzuje pútavé tempo, ktoré dej vtedy naberá. No práve toto tempo sa pred koncom z neznámych príčin spomalí a divák má miesto katarzie čas na rozmýšľanie, či Kurosawa nechal svoju východnú poetiku v miske s ryžou z feudálnych čias, keď tento jeho príbeh z moderného prostredia pripomína "iba" západné žánrové postupy. Pri dobrej vôli možno aj Hitchcocka, ale ten má zase vlastnú poetiku, vyskytujúcu sa len v jeho filmoch, a nie tu. Videné v rámci Season Challenge Tour (týždeň s japonskými režisérmi). (18.09.2015)

Akira Kurosawa postavil svoj príbeh do viacerých rovín. Určite tou najsilnejšou je psychologická, ktorá panuje v prvej tretine. Tá atmosféra je napriek určitej divadelnosti silná, hutná a nervydrásajúca. Na pľaci ( izba hlavnej postavy ) je množstvo postáv a podobné režírovanie scén je vždy ozdobou každého filmu. Ďalšou rovinou je kriminálna, tá je však niekedy zbytočne popisná ( porady ). Celkovo snímok ponúka poctivý pohľad do japonskej spoloćnosti a rozoberá nielen únos, drogy, ale aj iným sposobom odvrátenú tvár a tou je honba za majetkom, prílišná ambicióznosť a firemné pomery na najvyšších miestach. Film bežal v našich kinách v roku 1964. (27.11.2017)

Již od úvodních minut si věhlasný japonský titán získává snadno divákovou pozornost, která sílí s každou nově započatou scénou. Mravním dilematem hlavní postavy počínaje, precizním vyšetřováním konče. Komorní zápletce s chytrou strukturou vyprávění a bezchybnou hereckou plejádou je však bohužel udělena studená sprcha během posledních vlažnějších 20 minut, kvůli kterým nemohu dát plný počet. Přesto se toto dílo může směle řadit mezi pocty japonské kinematografie. (06.02.2021)

Jako detektivni cernobily Noir to funguje vyborne, je to ale predevsim zasluhou kvalitniho scenare zalozeneho na povidce Eda McBaina. Kurosawa na tom az tak fatalni podil nema, obcas se sice blyskne, ale naopak mi spis prijde, ze je to misty prilis chaoticke, vizualne pretmavene a hlavne posledni tretina je uz jen takovy kapku nudny dojezd. Na to, ze je Akira Kurosawa v reziserskem nebi povazovan temer za boha a tohle je jeho na csfd nejlepe hodnoceny film, tak zas takove terno to rozhodne neni. 4* to ma ode me s tezce odrenyma usima! 7/10 (16.04.2010)