Chatrč

Keď už neviete ako v dnešnej dobe zaujať, napíšte knihu alebo natočte film, kde zoberete jednu vymyslenú postavu, urobíte z nej černú ženu spolu s hipsterským afgáncom a šikmoočkom, dáte im do papúľ neuveritelne podnetné dialógy plné hádanok a inotajov, natiahnete tento dríst na 2 hodiny, aby ste diváka poriadne vytrestali a olalala, bestseller a kinohit je na svete. Icte do piče s takými to filmami, kurva! ODPAD! (04.10.2017)

Film je na figu, ale pointa je perfektná. Kto sa chce zasmiať, nech mi odpustí.. Odpustenie. Odpustenie je najväčší zázrak, lebo v podstate odpustíme len pár krát za život. Niekto ani raz, aj ked tvrdí, že odpustí. Skoro všetko je len hra, na ktorú sa zabudne.Stav kľudu je stav zabudnutia.Všimnite si, koľko ľudí chodí malátnych, bez energie, v letargii, smutných a zubami škrípajucich, zmätených.Ktosi je taký, že všetkým odpustí, vyhasne a spraví to ako Kurt Cobain. Kde je pozitívna iskra a elán, aký mal trebárs Karel Gott? Kde sa stratila česť a cnosť, ktorá vyzývala hrubiána na súboj na život a na smrť? Čo sa to, kurva, robí? Občas to tušíme.Kognitívnymi funkciami si síce myslíme, že odpúšťame, ale je to stav kľudu, ktorý vtedy nepozná realitu a povahu hriechu. Všetko je to rádoby. Človek zabudne na to, ako sa cítil, ked si s niekym nerozumel. Ako náhle stúpne v našom mozgu hladina neurotransmiterov a dostávame na veci iný uhol pohľadu, meníme názory. Ide o to, ako sa cítime. Je to prirodzene. Mozgová neuroplasticitída v našom mozgu zapríčiňuje v našom chápaní zmeny a upravuje si pamäť a my sa len domnievame. Stávame sa optimisti nie realisti, možno naopak....V skutočnosti vieme prt, ako sa veci majú.Začneme myslieť na niečo iné, dalo by sa povedať, že ľahšie odpustíme.Lebo sme kľudný. Klamárovi uveríme skôr ako tomu, čo vraví pravdu, to je dokázané.Lebo mozog nechce trpieť. Ak je svet postavený na klamstve, čo je potom skutočné? Zdravý stred medzi id, egom a superegom je veľmi tenký a medzi nimi je veľa medzi nebom zemom a peklom.Jeden americky vrah, zastrelil a postrelil niekoľko desiatok ľudí a vo svojom dopise na rozlúčku napísal, že chce, nech mu skúmajú mozog. Našli mu nádor na amygdale. Prepája pamäť a emócie. Dalo by sa povedať, že vytvára charakter. Cítite to? Keby sa vás pokúšal zabiť, možno by sa vám uľavilo, že za to nemohol. Amygdala sa poškodzuje trebárs, ked človek klame.Spýtal by som sa aj, či je väčšia cnosť vravieť pravdu alebo klamať, ale je to na dlho..skrátil by som to tak, žéééé..je dokázané, že ked si vo vzťahu oponenti niekedy zvýšia ton hlasu, vzťahu to prospieva.ked je to na základe férovosti. Možno to poznáte..akoby ožijete..a vtedy vnímate aj iné uhly pohľadu a spoznáte, ako je všetko falošné a prehnité.Moc prehnité...a inokedy je všetko super, tak kde je pravda, v ktorej piči vyjebanej?!! Prepáčte, nechal som sa uniesť. Zrkadlove obrazy, teorie opaku. Pohlcuje nás zlo, a vtedy vypadá všetko super, alebo ked je nám zle, je v nás príliš veľké dobro? Netreba radšej sa zdvihnúť a prefackať vinníka pokým daný hriech neoľutuje? A poriadne ho nakopať do tej riti...táto doba je plná paradoxov. cnosti vymizli, milenky neverné, všetko je na piču, no odpusť! V podstate je známe, že evolúcia vytvorila človeka tak, že prežíva slastné pocity pri dobrých sociálnych vzťahov a odpustenie v dnešnej dobe..... Najradšej by som odpustil všetkým, myslím to vážne..ale som slaboch! Lebo neviem pochopiť, aký som aj ja kokot! (02.05.2020)

Chatrč je silno veriaci film. Neponúka polemiku, ani diskusiu, nenastoľuje otázky, jeho cieľom je presvedčiť neveriacich, aby sa priklonili k Bohu. Taký je aj hlavný hrdina Mack, s ktorým sa život v detstve nemaznal, našťastie však našiel lásku svojho života, mal tri krásne deti a spokojný život. Rodinná tragédia a pochopiteľne jeho vlažný vzťah k Bohu sú odrazovým mostíkom k nasledujúcej kresťanskej propagande. Záverečný dovetok filmu je už len bezbrehým, násilným posolstvom, že len človek veriaci v Boha napokon nájde pokoj v duši a dokáže sa vysporiadať s nástrahami života. Technická úroveň snímku je viac ako dobrá, film je dobre natočený, herecké výkony sa mi páčili. Film je nadmieru dlhý, vzhľadom k absencii spomínanej polemiky, až predlhý. Vedel som, že je Chatrč náročný film a ortodoxných nevercov evidentne nezaujme, ale nečakal som vtieravú reklamu na kresťanstvo. (03.06.2017)

Chatrč je emocionálne veľmi silný film, ktorý prinúti každého s Mackom súcítiť. To umocňuje jeho posolstvo natoľko, že divák o ňom určite bude premýšľať. Nie som si istý, do akej miery by tento počin schválili teológovia. Osobne mi lepšie odpovede na otázku príčiny zla vo svete, dala kniha Jób než Chatrč, ale to je individuálne. Technická úroveň je oveľa vyššia než býva u kresťanských filmov zvykom. Naopak casting zlyhal, lebo žiadny z hercov nemal charizmu a "trojica" pôsobila dosť nesúrodo, priam individualisticky. (25.04.2017)

Myslím, že snímek „Chatrč“ je zpracován velmi těžce pro obě skupiny.. Ti, kteří jsou bez víry, budou snímkem znuděni a budou celý film brát jako reklamu na Boha.. Ti, kteří jsou věřící, můžou být pobouřeni kontroverzním ztvárněním Svaté trojice.. Jelikož nemám ráda fantaskní filmy bez příběhu, ale pouze o prožitku, pochopení a osobní transformaci, tak jsem se opravdu dost nudila.. Ale přečkat více než dvouhodinovou stopáž relativně šlo.. Sam Worthington je dobrý herec, ale na tuhle roli ještě nedosáhne.. Octavii Spencer mám ráda, škoda, že tu neměla příliš prostoru.. Nemyslím, že problém „Chatrče“ je zpracování nebo scénář, ale to, že tvůrci příliš tlačí na pilu a tak všechno co nám servírují působí hodně křečovitě a uměle.. Konec je na můj vkus až moc přeslazený.. „Chatrč“ je obrazový a pocitový film, bez velkého děje.. Je to film o transformaci a odpuštění.. Bohužel upoutávka (popis) tady na ČSFD mu velmi škodí a nenahání na něj tu správnou cílovou skupinu.. Knihu jsem nečetla a ani se na ní po shlédnutí nechystám – nejsem velký fanda náboženské tematiky.. (08.11.2017)