Leto 1944, južné Francúzsko. Osemnásťročný Lucien Lacombe sa z nerozvážnosti rozhodne spolupracovať s nemeckými okupačnými orgánmi. Čoskoro sa však jeho situácia skomplikuje, keď stretne France, židovské dievča, do ktorého sa zamiluje...Film, ktorý sa snaží demýtizovať tradičný pohľad na francúzske dejiny počas 2. svetovej vojny, bol v roku 1975 nominovaný na Oscara a získal viacero ďalších ocenení.
(oficiální text distributora)
Leto 1944, južné Francúzsko. Osemnásťročný Lucien Lacombe sa z nerozvážnosti rozhodne spolupracovať s nemeckými okupačnými orgánmi. Čoskoro sa však jeho situácia skomplikuje, keď stretne France, židovské dievča, do ktorého sa zamiluje...Film, ktorý sa snaží demýtizovať tradičný pohľad na francúzske dejiny počas 2. svetovej vojny, bol v roku 1975 nominovaný na Oscara a získal viacero ďalších ocenení.
(oficiální text distributora)
(více)
Žánrově nevyhraněný, nicméně významný francouzský režisér Louis Malle vytvořil filmem Lacombe Lucien v polovině 70. let jeden z milníků francouzské kinematografie s tématem druhé světové války. Jeho film (podle vlastního scénáře) byl významný v tom, že jako první demýtizoval permanentně živenou legendu o všeobecné odbojové nátuře všech Francouzů. Vznik filmu měl zajímavé pozadí – původně měl být situován do současného Mexika, ale tam nebylo Mallemu umožněno natáčet, proto hotový scénář přepracoval a umístil příběh do léta 1944 v jižní Francii. Hlavní hrdina, osmnáctiletý Lucien Lacombe, se z nerozvážnosti nechá angažovat ke spolupráci s nacistickými okupačními orgány, jeho postavení ale vzápětí zkomplikuje láska k židovské dívce... Louis Malle do hlavních rolí angažoval mladé herce bez jakýchkoliv zkušeností (Pierre Blaise, Aurore Clément), oba se ale osvědčili. Pierre Blaise pak natočil ještě tři filmy, ale již v roce 1975 zahynul při autonehodě. Film Lacombe Lucien zabodoval na filmových přehlídkách a mimo jiné byl nominován na Oscara jako nejlepší neanglicky mluvený film. Tuto cenu sice nezískal, ale jako nejlepší zahraniční film byl oceněn Britskou filmovou a televizní akademií (Cena za nejlepší film BAFTA, 1975).
(argenson)