Země nomádů

„Kočovná krajina” sa opäť začala dostávať na výslnie, a to najmä počas hospodárskej krízy od roku 2008, keď množstvo fabrík skončilo s výrobou, tým pádom ľudia automaticky prišli o prácu, súčasne i prestali splácať hypotéky, čiže sa jedného, slnečného dňa, ocitli úplne "bez bývania" , to jest vo veľkom sa rozšírili tzv. „mestá duchov” , ako aj mestečko Empire v Nevade ! Šesťdesiatnička, protagonistka Fern, je zrejme jednou z nich. Podaktorí, ak sa nechceli ocitnúť rovno na ulici, čím by sa povedzme stali takmer (i)hneď bezdomovcami, zvolili si radšej inú alternatívu, a to bývať buď v dodávkach, alebo v karavanoch, tým si v podstate zabezpečili o niečo komfortnejšiu existenciu, ale byť neustále kdesi na cestách, bez poriadnej istoty, iba so samými, príležitostnými brigádami, trebárs v Bezosovom Amazone, kde sa musí naozaj makať o stošesť, no keďže sú novodobí nomádi väčšinou v pohybe, tak sa nikde ani extra dlhšie nezdržia, no iba žiť z lásky, sa napokon asi nedá, a tak sa musia o sebe postarať, ako sami najlepšie vedia... ? Postava Fern si taktiež pôjde čochvíľa sama vyskúšať, ako vlastne obstojí v (a)typickom štýle života, že aspoň spozná prírodu, ale či sa vôbec ešte vráti do normálu, na ktorý má ináč i niekoľko príležitostí, tak to nie je vonkoncom isté ? / A to je asi i najväčší tŕň celého „road movie,” pôvodom čínskej režisérky Chloé Zhaovej, ktorá podľa americkej novinárky Jessicy Bruderovej, spísala adaptovaný scenár, ktorý si zaručene upravila podľa svojho gusta, a ako tak následne pozorujem, zároveň aj produkuje a strihá nožničkami (osobne by som niektoré nudné pasáže povystrihoval), čiže má absolútnu kontrolu nad projektom, no i napriek tomu paradoxne ponúka akosi príliš zromantizovaný pohľad do komunity kočovníkov, ktorý určite nie je taký jednoduchý („funguje to v reálnom svete zrovna tak, že ak sa nomádovi pokazí dodávka, tak zavolá sestre, či bratovi, aby požičali peniaze na opravu, a už je vari po všetkých starostiach ? To si protirečí, takto to nemôže skrátka fungovať” ?), ako sa výsostne snaží prezentovať... Na druhej strane ale podáva veľmi zaujímavé obsadenie, zložené z filmových hercov, Frances McDormandovej s Davidom Strathairnom, kde má herečka zväčša prispôsobený rovnaký výraz strhanej tváre, podľa mňa to asi tentokrát nie je na Oscara, a k tomu aj z veľa nehercov, čo je samotné jadro autenticity. Tým sa zdvíhajú percentá. Čo by som chcel naopak ešte skritizovať, je kvantum kratších, epizódnych scén, teda len máloktorá, je viac zapamätania hodná, žiadna sekvencia sa mi hlbšie nevryla do pamäte, keďže sa ani nenakrútila ! Zase by som pochválil dialógy medzi postavami, ktoré sú ako zo skutočného života, to je neprikrášlené. Zaujala ma aj forma, ako je nakrútený, práca kameramana Joshui Jamesa Richardsa, stojí za zmienku. Summa Summarum: Od filmu som očakával najmä to, že budem naň potom v dobrom spomínať, no to sa asi nestane. Repete v takejto podobe už viac krát nehrozí. Síce má svoje kvality, len potenciál nebol tak využitý, ako by si zaslúžil. Počkám si, pokým bude mať niekto väčšiu odvahu a chuť ísť priamo do centra problematiky. (24.02.2021) (méně) (více)