Akira

Vizuálna uspávanka pre náročnejšie deti. Nevidí sa až tak často, aby mal animovaný film tak prepracovaný dej ako Akira. Tento film mal potrebný potenciál, hĺbku, emotívnu stránku, bez ktorej by bol príliš chladný. Krásne farby (na tú dobu nevídané množstvo prevedených farieb), hudba bola potrebným aspektom filmu. Nie je divu, že najlepšie spracované animované filmy pochádzajú z krajiny vychádzajúceho Slnka. Aj Akira právom patrí medzi klenoti japonskej animovanej tvorby. Pre mňa zatiaľ po prvej projekcií len 4*. Druhá to určite znení na konečných 5*. 85% (21.07.2014)

Zajímavé anime s velkým množstvím postav, takže chvíli trvá, než se zorientujete a začne se všechno dávat do souvislostí. Začátek je poměrně zdlouhavý, ale pak se příběh rozjede a už se jen snažíte pochopit kdo je Akira a jaký má význam. Animace je pro mě osobně trochu slabší a příběh poměrně složitý. (24.08.2005)

Je to vydarený animovaný akčný sci-fi film. Má dosť dobrý príbeh odohrávajúci sa niekoľko desiatok rokov po tretej svetovej vojne v Neo-Tokiu, ktoré síce bolo obnovené, ale zločin a zlá životná úroveň sú aj tak všadeprítomné. Konkurenčné motorkárske gangy tu vedú neustále krvavé boje, až je Tetsuo, jeden z ich členov ťažko zranený a skončí u jednej organizácie, ktorá na niektorých ľuďoch robí veľmi nebezpečné experimenty. Tu získa ničivé nadprirodzené schopnosti, lenže sa im to vymkne spod kontroly a hrozí skáza celého mesta. So spracovaním som spokojný, už úvodný záber jasne naznačí, že toto bude veľmi zaujímavé a netradičné dielo a to sa aj splní. Síce si nemyslím, že zobraziť takúto tématiku z pohľadu motorkárov bol práve najlepší nápad a navyše mi to príde kvalitatívne nevyrovnané, síce tu nie sú žiadne slabé miesta, lenže zatiaľ čo v niektorých častiach som bol skutočne nadšený, v iných mi to prišlo len také obyčajné, čo ma mrzí. Ale inak sa to skutočne vydarilo, celé sa to nesie v takej pochmúrnej, až depresívnej atmosfére, čo k tejto takmer až post-apokapyptickej dobe sedí skvelo, dobre je tu podaný aj celkový politický režim, k tomu množstvo zaujímavých myšlienok, pričom sa z toho časom stáva až filozofické dielo, pri ktorom je treba sa sústrediť, veľmi zaujímavý zážitok. Čo sa týka akcie, tak som veľmi spokojný, je krvavá a nekompromisná a či sa jedná o veľkolepé scény s množstvom bojovej techniky alebo aj rôzne menšie prestrelky alebo naháňačky, všetko sa nadmieru vydarilo. Hlavným záporom tohto filmu sú rozhodne postavy, síce chápem a aj čiastočne oceňujem, že pôsobia vzhľadom na tému uveriteľne a tak každý má v sebe aj dosť toho záporného, len jednoducho ani jedna ma výraznejšie nezaujala a bolo mi úplne jedno, ktorá prežije. Na vizuálnej stránke už síce vidno vek, ale aj tak to filmu neublížilo, animácia je kvalitná, nápaditá a miestami aj dosť pôsobivá. A nesklame ani hudobná vložka. Síce nedávam plné hodnotenie, hlavne tie postavy mi moc nesadli, ale aj viaceré časti filmu by som chcel spracované trochu inak, ale aj tak je Akira výnimočné, nezabudnuteľné a kultové dielo, ktoré stojí za pozretie a určite nie len jedno, pretože na prvý krát je dosť možné, že divákovi niečo podstatné unikne. 78% (28.04.2013)

Jsem architekt, a někdy přemýšlím, co bych pustil svým kolegů za filmy... Akira by byl dobrý adept. Je to film o lidech. Film o vývoji. O úpadku i o naději. Film o městě a jeho architektuře. O nekonečném růstu a jeho následcích. Vlastně je to ten samý příběh, jaký Japonci recyklují od 50.let - od první Godzilly. Manipulace s přírodními zákony nás svádí na křižovatku. Možná už je pozdě, a možná máme šanci na záchranu... Akira je designově stylová podívaná, která má hlubší přesah, aktuální i dnes... (21.10.2013)

Dva keramické rotory pro každé kolo, počítačem ovládané nezablokované brzdy, 12 000 RPM, 200 koní… – Chtěl by ses na ní projet, Tetsuo? Zlo, násilí, korupce, beznaděj a skrytá síla v každém z nás. Nechápu, jak se mi podařilo ve stavu blízkém transu sledovat děj. Při pozitivním vizionářském závěru už jsem snad ani nedýchal. Filozofická stránka filmu mi ale pořádně začala docházet až když film skončil, a já na gauči ještě půl hodiny civěl na monitor. Při druhém shlédnutí jsem znal děj a poskládal jsem si dohromady další souvislosti, ale jsem si jistý, že mě Akira ještě má čím překvapit. Když jsem viděl Akiru podruhé, tak jsem vnímal skvělou hudbu, kterou jsem předtím jaksi podvědomě vstřebal. Možná bychom si neměli zahrávat s takovou silou. (29.05.2008)