Smrť šitá na mieru

"Prineste párek a pivo a potom zavolajte žandárov". Touto zásadní větou v podání Milana Kiše se začíná (ale nejen začíná!) v nádražní restauraci brzy nad ránem odvíjet příběh jednoho a vlastně pak i dvou krejčích, nešťastníků, životních ztroskotanců. Poněkud chmurný film o beznaději jistého druhu s osudovým způsobem pokusu o její řešení. (28.08.2003)

Z narýchlo prečítaných poznámok k filmu som sa tešil, že po dlhej dobe budem môcť dať málo známemu filmu, ktorého kvality predoznačovala trojica Hollý-Müller-Liška, štyri hviezdičky. Bohužiaľ, nestalo sa. Ide o veľmi zaujímavý film s vynikajúco stvárnenou atmosférou a rovnako dobrými hereckými výkonmi. Napriek tomu si myslím, že štyri hviezdičky patria filmu, ktorý ma okrem uvedeného aj emočne zasiahne, čo sa v tomto prípade bohužiaľ nestalo. V každom prípade pouvažujem so zaradením filmu do svojej stovky najobľúbenejších domácich filmov. (15.12.2017)

Naši legendárni režiséri vždy dokázali evokovať tú správnu atmosféru doby a v kombinácii s charizmatickými hercami typu Vlado Muller bola polovice práce hotová. Jeden zaujímavý recept, ako vyriešiť osobné problémy, plynúce z hospodárskej krízy. Recept dosť neortodoxný, avšak vo svojej dosť obľúbený. Lenže nie je to tak jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá a v hre nie je len labilná psychika opýtaného, ale napríklad aj pochybnosti poisťovne. Snáď s tým natupírovaní obhájci niečo urobia. Smrť šitá na mieru nie je nijak zvlášť depresívny film, ten smútok a kritiku doby v ňom musíte hľadať viac a je to tak určite lepšie, ako divákovi dávať okato najavo, na aký smutný a umelecký film sa to pozerá. Za všecko môžu ludé... (23.02.2014)

Socialisticky Realizmus a normalizacia boli v plnom prude a divsasvete, tuna sa tocili peckove filmy ako napriklad Smrt Sita na Mieru. Chvalim pracu rezisera Martina Obleceneho a vyborne vykreslenu psychologiu hlavnych postav. Z hercov sa oplati spomenut najma V. Mullera /Medena Veza/ a Emanuela Romancika /Kladivo na Carodejnice, Na pochode sa vzdy nespieva/. Pribeh z obdobia Prvej Republiky potesi. 76 % (13.03.2013)

Herecký koncert dvojice Muller a Kiš v precíznej réžií jedného z najproduktívnejších slovenských režisérov Martina Hollého. Čo o filme napísať. Výborne napísané sú len ústredne charaktery. U nich jediných je viditeľný vývoj, aj smerovanie. Ich rozhovory, ich vzájomné ubližovanie je podané takým spôsobom aby sa dostavil výsledný efekt stotožnenia sa. Lenže aj ich vzájomné spory, výpomoc a rozhovory aj vďaka nepríjemnej politickej situácií znevažujú zahrať na tú správnu existenciálnu nôtu. Žiadalo sa mi niečo zákernejšie, niečo osudovejšie a hlavne bezútešnejšie. Aj keď výsledný dojem z filmu je práve takýto, neschopnosť naplno vystihnúť dobu, posunutie príbehu do uzavretej spoločnosti, bez väčšieho zásahu aký sa na sociálnu drámu patrí, robí s tohto filmu síce zaujímavú aj dobre natočenú ale v konečnom dôsledku akosi nedotiahnutú a v niektorých scénach až nepríjemne chladnú drámu. Stále sa ale jedná o nadpriemerný slovenský film. (15.10.2012)