Gauneři

Ultralevné, ultranudné. Pochybuji, že jsem jenom neměl náladu, anebo že Tarantinovi jako tvůrci nerozumím (proč by mě jinak bavil Kill Bill), spíš mám dojem, že tu někteří adorují film s dobrými postavami, ale dějem a scénkami, u nichž se snad ani nejde bavit. Dialogy sice nejsou tak o ničem jako v Autě zabiják, ale jinak si s tímhle Quentinovým brakem v ničem nezadají. Asi jsem měl nějakou cenzurovanou verzi, z které utekly všechny hlášky, geniální scény (co mají všichni s tím řezáním ucha - je to samoúčelné až na půdu) a hlavně logika a momenty překvapení. Možná je to tím, že mám Quentina prokouknutého, možná jsem měl jenom štěstí, že jsem "zásadní odhalení" uhádl na míle dopředu, ale jedno vím určitě - nazvat Gaunery geniálním debutem, musel bych si vyříznout jazyk a vytřít si s ním zadek jak bych se styděl. (14.11.2008)

"Někdo nám strká do prdele rozžhavenej pohrabáč a já chci vědět kdo." Kdyby mě starej Joe pozval na tuhle fušku, tak bych evidentně byl panem Bílým - zkušeným, schopným a nevědomky chránícím krysu. Nemám totiž koule na to bejt panem Oranžovým, jsem příliš heterosexuální pro roli pana Růžovýho, považuju se za málo kultovního režiséra pro štěk pana Hnědýho a na rozdíl od pana Světlýho mne nijak zvlášť nepřivádí k orgasmu uřezávat uši cizím lidem. Ovšem pozvání na Tarantinův ukecaný debut nikdy neodmítám a song "Stuck in the middle with you" pak z hlavy nedostanu ani zblízka vypáleným střelivem značky Luger ráže 9mm. (29.10.2011)

Na tento film som si uz dlho robil zalusk, kedze som videl takmer vsetky Tarantinove filmy a prave k tomuto jeho debutu nie a nie sa dostat. Az teraz konecne. A vysledok? Parada! Fanusikovia PULP FICTION (1994) ma asi roztrhaju, ale tento film sa mi pacil este viac, nez kultovy Pulp Fiction. Na zaciatok skvele herecke obsadenie, opät brutalny Michael Madsen, ktoreho som mimochodom spoznal v rodinnom filme ZACHRANTE WILLYHO (1993), preto som si ho ako hereckeho zabijaka nezaskatulkoval. Naopak Tima Rotha som spoznal v role odporneho sadistu v historickej drame ROB ROY (1995), takze pre tento film bol ako stvoreny, aj ked som ocakaval inu rolu. Dialogov bolo mozno trosku viac, ako by som si prial, ale ani to mi nevadilo, pretoze boli skvele. Asi aj Madonne sa to ratalo, ze bola o nej rec hned v uvode filmu a mozno aj preto si s radostou zahrala vo filme CTYRI POKOJE (1995), kde boli styri poviedky a jednu z nich natocil Tarantino. Taktiez je tu spomenuta Fantasticka stvorka ako komiks, ktora ma dnes natocene dve casti. Reservoir Dogs neodporucam tym, ktori maju averziu na krv :-) ... 03.06.2009 ___ Harvey Keitel - (Pán Biely - Larry) +++ Tim Roth - (Pán Oranžový - Freddy) +++ Michael Madsen - (Pán Blond - Vic Vega) +++ Steve Buscemi - (Pán Ružový) +++ Quentin Tarantino - (Pán Hnedý) +++ Edward Bunker - (Pán Modrý) +++ Chris Penn - (Eddie Cabot) +++ Lawrence Tienrey - (Joe Cabot - šéf) +++ Produkcia: Harvey Keitel +++ Výber hudby: Nancy Lynn Hurlbut, Kathy Nelson, Karyn Rachtman +++ (03.06.2009)

Už tu vidieť Quentinovu genialitu a jeho príbehový minimalizmus, režijný maximalizmus a schopnosť z čohokoľvek urobiť vynikajúci film prostredníctvom perfektného vedenia hercov, geniálnych dialógov (a monológov), správne uletených cool postáv a schopnosti navodiť tú správnu atmosféru. Kill Bill a Pulp Fiction sú ale podľa mňa lepšie. (02.07.2004)

Quentin Tarantino bol pre mnohých najvýraznejším a najvzrušujúcejším objavom americkej kinematografie 90. rokov, ktorý sa ohlásil týmto fantastickým kriminálnym thrillerom. Reservoir Dogs mali menší rozpočet než jeho nasledujúce diela, no obsahujú prvky, ktoré sa neskôr stali Tarantinovým poznávacím znamením (tzv. trademarkom). Film sa začína uprostred nepodarenej krádeže diamantov a je rozdelený na niekoľko kapitol, predstavujúcich každého z gangstrov. Tarantino sa nechal inšpirovať rôznymi filmami o lúpežiach – The Killing (1956) Stanleyho Kubricka, City on Fire (1987) Ringa Lama – a podsvetím Jeana-Pierra Melvilla – až na to, že vynechal samotnú lúpež. Dôsledkom nevydarenej lúpeže je krvavý proces, v ktorom súperí lojálnosť s trpkými podozreniami, keď sa zločinci snažia dopátrať, čo (alebo kto) zlyhal/o. Tarantinove banálne „fuck“ dialógy, čerpajúce z popkultúry, dodávajú filmu ironický nádych. Títo zločinci rozprávajú ako obyčajní ľudia posadnutí filmami, nie ako gangstri. Rozruch však spôsobila práve tá znepokojujúca ľahkosť, s akou sa postmoderná „pohoda“ mení na krvavé násilie, pričom je ľahké prehliadnuť vnútornú citovú bolesť. 80% (13.06.2010)