Ma Rainey – matka blues

Veľmi silná a úctivá rozlúčka so skvelým hercom Chadwickom Bosemanom, ktorý tu podal podľa mňa výkon svojej kariéry. Bez debaty, toto bolo absolútne perfektné. "Ma Rainey's Black Bottom" je opať podľa scenára Augusta Wilsona, od ktorého som mal už možnosť vidieť pár rokov dozadu film "Fences". Tento film je rovnako skvelý, ak nie ešte lepší. Ako som už povedal, Chadwick Boseman sa v tomto filme s nami rozlúčil s absolútnou cťou a podal najlepší výkon svojej hereckej kariéry. A je mi veľmi ľúto, že už nie je medzi nami. Rovnako vynikajúca je aj fantastická Viola Davis, ktorá podáva svoju rolu absolútne fenomenálne. Skoro by som ju v tomto filme nespoznal. No čo je najsilnejším elementom filmu sú jeho dramatické momentky. Medzi kapelou vládne silné napätie a sú tu minimálne 2 scénky, kde som úplne zabudol dýchať. O obe sa postará práve Chadwick Boseman a boli prekvapivo silné a hrozivé. Nečakal som, že sa film bude uberať touto cestou, no bolo to perfektné. A hudobné čísla sú rovnako skvelé. Ale priznám sa, bol som vďačnejší, keby ich bolo vo filme viac. Nakoľko je to film podľa divadelnej hry, tak scénky sú krásne dlhé, plné veľkých monológov, ktoré rozprávajú skvelý príbeh. Myslím si, že sa tým hodnotením nenechajte odradiť a film si pozrite. V mojich očiach ide o silný zážitok. Hodnotenie: A (01.01.2021)

Černoši si vzpomněli na pramáti blues - Ma Rainey a tak o ní natočili film, kde se spíš dohadujou, jak co má kdo v kapele hrát, než aby se zpívalo a veselilo. Na tři hvězdy ale v pohodě. Je to tak správně špinavé, Viola Davis byla skvělá a Chadwick Boseman se hezky rozloučil. Atmosférou mi ten rok 1927 navíc neskutečně připomínal legendu mezi počítačovými hrami - Mafii, což je vlastně plus. (07.01.2021)

Jde o adaptaci divadelní hry Augusta Wilsona (1945-2005). Hra byla o tématech rasových. Ve filmu se řeší otevřená traumata a staré spory. Střetly se dvě osobnosti. Vidíme těžkou cestu za úspěchem. Okolo roku 1927 migrovali černoši z jihu za průmyslem na severu a trumpetista kapely se domnívá, že jeho verze písně je lepší a těmto dělníkům se bude líbit více. Hudebníci se zmiňují o zkušenostech s ponižováním. Moc bluesové hudby ve filmu neuslyšíte. místo toho samé dlouhé rozhovory a vyhrocené emoce v malém prostoru. (26.12.2020)

„Čierne dno Ma Raineyovej” , je jednou zo 4. piesní, ktorú má v jednom dni naskúšať i nahrať, zároveň, päť-členná skupina, zložená zo štyroch muzikantov a jednej speváčky, »Matky Blues« , pričom zrovna trumpetista asi najviac zo všetkých « vystrkuje rožky » , pretože zrejme očividne chce niečo viac dokázať, než, povedzme títo ostatní, ale nič momentálne nenasvedčuje tomu, že tento deň bude prebiehať v naprosto pokojnom a harmonickom duchu, keďže ostrejšie výmeny názorov medzi členmi akosi iba pribúdajú, a to ani nehovoriac o tom, aké nemilé prekvapenia sa na nich neskôr práve chystajú, kedy to nie je extra nič príjemné, čo si to vlastne ten "nevyspytateľný" Levee Green potom pre kolegov na záver prichystal... ? Dá sa podotknúť, že si ho neustále len doberajú, ale to určite ešte nemusí byť hlavný dôvod na to, aby sa rozhodol podniknúť takýto tragický čin, že medzitým to zatiaľ dosť iskrí s Dussie Mae v zákulisí, ktorá tíško sleduje muzikantské dianie, alebo niektorí tiež okorenia atmosféru svojimi niekdajšími príbehmi, odkazujúcimi k dejinám Afroameričanov v Spojených štátov amerických, keď stopercentne vtedy nemali na ružiach ustlané, skôr naopak ! Naprieky robí najmä extrémne tvrdohlavá Ma Rainey, okolo ktorej sa to v podstate celé točí, ktorá si súčasne diktuje i svoje vlastné podmienky. / Snímok je spracovaný podľa divadelnej hry Augusta Wilsona, čo je na ňom i výrazne vidieť, pretože sa takmer vôbec nepohneme z nahrávacieho štúdia, kde je ináč dej i najviac situovaný. Táto skutočnosť mi ani neprekážala, keďže som sa predovšetkým sústreďoval na mimoriadny herecký výkon Chadwicka Bosemana, to jest, nebol absolútne žiadny čas na zaznamenanie akejkoľvek nudy, ktorá sa našťastie nikdy nedostavila, lebo ani nemala kedy, lebo týchto (ne)príjemných 90 minút, mi vskutku ubehli jedným rázom, ako voda, že som sa ani nenazdal, a už prišli záverečné titulky, tak ma snímok pohltil ! Zručne mu sekundovala Viola Davis, ktorá ale na seba pútala príliš veľkú pozornosť, ale i napriek tomu ju svojim bravúrnym herectvom pomerne rýchlo uzemnil citovaný Boseman, ktorý by mal minimálne obdržať posmrtnú nomináciu na Oscara, ak nie rovno i »zlatého plešivca« ? Za svoj strhujúci výkon, by si ho isto zaslúžil, i keď mu to môže byť teraz už jedno ! Zvyšný ansámbel by som taktiež pochválil, najmä pianistu Toleda, ktorému prepožičal tvár Glynn Turman. Jeden z tých lepších, filmových úžasov, tohto absurdného roku ! (24.12.2020)

Pre bežného diváka môže byť problém, keď sa postavy bavia o niečom, čomu môže rozumieť iba človek od fachu. Mnoho hudobného žargónu urobilo z tohto filmu ťažkopádnu záležitosť, čo sa týka dialógov. A teplé tanečky zmachlenej Violy ma tiež neoslovili. No Chadwick Boseman dostane zrejme oscara. Pri všetkej úcte ale len preto, že zomrel a mal správnu farbu. (20.12.2020)