Piknik na Hanging Rock

„Everything begins and ends at the exactly right time and place..“ Záhadné zmizení děvčat jako podobenství soumraku viktoriánské éry, ztráty nevinnosti a střetnutí osadníků s mystikou jejich nové země. A nebo je znásilnil, podříznul a zakopal (ne nutně v tomhle pořadí) praděd Micka Taylora z Wolf Creeku? Není to zas až tak podstatné, tady jde především o způsob podání. Vizuál v hávu zasněnosti a impresionismu, samotný Hanging Rock připomínající lidské tváře ztracené v čase a hudební doprovod, který vtahuje do svých pavučin tajuplným ústředním motivem, Panovou flétnou, zlověstným hučením i úryvky z klasiků. Pokud bych měl tohle stěžejní dílo australské kinematografie nějak stručně charakterizovat, napadají mě jen dvě slova. Odcházení vznešenosti.. (04.05.2020)

Krásné mladé holky v nepochopitelně mysteriozním příběhu snímaném krásnou kamerou - za kterou stojí Peter Weir. Ten bude jednou ke konci své kariery točit strašné pecky, ale tady se teprve rozjížděl, a je vidět že vedení příběhu ještě moc pevně v rukách nemá, a vlastně ani neví kam přesně ho chce vést a o čem vyprávět. Můžu jen dumat nad tím jaké by bylo, kdyby se onoho mysteriozna za zmizením děvčat chopil takový David Lynch, nebo jak jinak by ty holky s podobně krásnou kamerou a podobně měkkým světlem snímal David Hamilton. Věřím že od obou by z "Hanging Rock" byl o dost zajímavější film. 6/10 (18.03.2021)

Dúfal som, že mi Piknik na Hanging Rock sadne, ale nestalo sa. Je to vizuálna ekvilibristika bez opodstatnenia v príbehu. Dievčatá z internátnej školy bez stopy zmiznú - to je celá informačná hodnota aj kostra príbehu tohto filmu. Kochať sa esteticky vycibrenými pohľadmi do austrálskej divočiny, tak to som mohol radšej zvoliť prírodopisný film. Weirovi sa do chvíle zmiznutia žiačok darí budovať mysterióznu atmosféru, ktorá vyvoláva pocit blížiaceho sa konca. Potom v horúcom letnom opare dievčatá len v spodnom prádle vojdu do skál, ale nechcem spoilerovať, už takto som prezradil veľmi veľa... Ďalej sa už film nemá kam pohnúť, nikto nič nevie, a bohužiaľ ani režisér nedokáže prebudiť zvedavosť. (08.09.2011)

krásne decentný nádych erotiky a poetična, najkrajší aký len fin de siécle mohlo ponúknuť, vystrieda mrazivá, ťaživá atmosféra neistoty, podčiarknutá chladným prostredím dievčenského internátu ..... pri sledovaní sa ma zmocňovali pocity podobné ako pri Roegovom Walkabout, kde príroda a jej tajomstvá hrali poprednú úlohu.... práve vďaka rovnakému režisérskemu kumštu sa podarilo do filmu dostať pocity, ktoré ťažko opísať - osud, túžba, pominuteľnosť, neistota, zraniteľnosť krásy, večnosť nenaplnenej lásky, kúzlo okamihu, genius loci ... na mysteriózny záber troch krásnych slečien, ktoré nereagujúc na svoju unavenú kamarátku, ako zhypnotizované, odené v bielych šatách sa strácajú medzi temnými skalami, na ten záber nezabudnem...... ak sa pozrieme na samotný prípad zmiznutia študentiek a profesorky, svojou neuchopiteľnosťou veľmi pripomína príbeh Laury Palmerovej (Twin Peaks) .......a samozrejme, film je určitá "bodka" za nostalgickým obdobím, v ktorom dámy boli galantné, muži gentlemani, a výchova sakramentsky tvrdá a despotická.... obdobím, kedy dievčatám stačilo naboso prejsť po skale alebo tráve, a muži cítili šteklenie v bruchu a rajský pocit v očiach....... samozrejme, atmosféru vo veľkej miere buduje aj hudobný doprovod - Zamfir, Mozart, Bruce Smeaton...... a tragicky-krásna postava Sáry sa okamžite zaradila medzi moje najobľúbenejšie :'( .... "Všetko čo vidíme alebo cítime, je iba sen. Sen vo sne." (Poe) .... 85-90% ... p.s.: naozaj to nie je podľa skutočnej udalosti (bolo to v titulkoch na konci) (28.11.2010)

Dievčatá zo školského ústavu na výlete k skalám pripomínajú skôr lesné víly, ľahkonoho sa odrážajúce od lesnej pôdy. Povievajúca beloba panenských šiat medzi stromami a rastlinami sa náhle ponorí medzi ostré špicaté skaly, nie nepodobné mega falickým útvarom, alebo akýmsi tajomne zakliatym skalným vládcom lesa. Príbeh o záhadnom zmiznutí skupinky dievčat je v druhom, cez symboly vyjadrenom, zmysle zároveň príbehom o dozrievaní a strate nevinnosti v mori naturálnej dravej živočíšnosti. Vzletné očakávania a dievčenské veštenia, či pripodobenia jednej z hrdiniek Botticelliho Venuši, sa strácajú aby sa už nikdy, nikdy neobjavili na svetle Božom v pôvodnej podobe. Film postavený na tajomnej atmosfére, pocitovom vnímaní a nádherných obrazoch patrí, spolu s Poslednou vlnou, k umelecky najhodnotnejším dielam Petra Weira. (01.08.2006)