Hees

Školské prostredie nie vždy znamená generické (bežné) anime, ktoré nájdete na každom rohu a tu to platí dvojnásobne, lebo vlastne ide o to, že sledujeme osud školského orchestru a vo svojej podstate častokrát nepôjde len o hudbu, ale aj o vzťahy. Ak sa budeme baviť striktne o hudbe tak nečakajte niečo veľkolepé a to hlavne čo sa týka repertoáru skladieb, lebo členovia orchestru vo svojej podstate často cvičia a často cvičia dokola to isté. Spomeniem ešte pred ďalším rozborom animáciu, v tomto prípade ide o maximálnu možnú kvalitu, aj čo sa týka roku, v ktorom píšem tento komentár, maximálnu možnú kvalitu animácie, ktorú môže hudobné anime poskytnúť, s veľmi pekne nakreslenými hrdinami a ešte krajšími krajinkami. Jediné čo by sa dalo viac by už bolo len zapracovať nejaké špeciálne efekty, alebo špeciálne prvky animácie, ktoré by divákovi priniesli nejaké ďalšie emócie, ale priznám sa toto mi nechýbalo. Špeciálne chcem podotknúť, že ak Vám bude nejaký charakter vadiť, že sa chová divne, tak počkajte do druhej série, tam sa dozviete viac (len preto, lebo som v dobe písania komentáru už videl, aj druhú sériu a filmy). Vzťahovo ma toto dielo bavilo asi najviac, hlavne preto, lebo nebol skoro vôbec dôraz na súťaživosť medzi školami, bol síce dôraz na súťaživosť medzi členmi orchestra, ale v konečnom dôsledku nešlo potom už o súboj s nejakou druhou školou, kde by sme si vypočuli ako hrá iná škola, ale len sme nejako zistili, že hľa čo je vlastne výsledok. Je to dané hlavne obrovským množstvom často nezaujímavých charakterov v orchestre, nie nezaujímavých, lebo by boli zle napísané, ale preto, lebo členov tohto orchestra je naozaj dosť, takže sme sa sústredili hlavne, aby sme pochopili aspoň časť z týchto členov orchestra a priestor teda vôbec nebol na predstavenie nejakých súperov. Páči sa mi, že v Hibike! Euphonium má, aj Noboru Taki zaujímavý príbeh za sebou, aj Tsukamoto je zaujímavý a v druhej sérii oveľa viac charakterov dostane svoju vynikajúcu hĺbku. Hlavná hrdinka Kumiko, má vynikajúcu osobnosť, hlavne dokáže často veľa počúvať, ale zároveň posúva ostatné charaktery dopredu, aj keď je pravda, že Kumiko najviac posúva dopredu zas Reina.

Tretia séria kvalitou trocha slabšia ako druhá, hlavne, že tu nie je niečo čo by tak šokovalo ako v druhej, to je asi ten najvypuklejší rozdiel v tomto partikulárnom prípade. Ono mi to pripadá, že jednotlivé série idú podľa približne rovnakého kľúča, najprv jemne diváka uspávajú, potom ukazujú nejaké ľudskejšie časti Ayanokoujiho a nakoniec to nejakým záhadným spôsobom otočia, že on je ľudská "kalkulačka", že on sa snaží všetkých využiť a použiť. Ayanokouji, ale často takto nepôsobí, tak potom mi to pripadá dosť zvláštne toto z neho urobiť na koniec každej zo sérii. Inak netreba toto celé brať ako kritiku, ja len opisujem ako je anime postavené, inak hodnotenie zodpovedá tomu, že som sa veľmi bavil, tak isto ako pri sérii predošlej. Samozrejme je zvláštne, že na koniec vždy dostaneme tie najdôležitejšie informácie, aby nás to navnadilo do ďalšej série. Stále ešte nevieme úplne presne čo všetko sa dialo v Ayanokoujiho minulosti, ale postupne sa nám to trochu odhaľuje. V tretej sérii máme podľa mňa aj trocha novinku, že jednotlivý vodcovia si tak nejak zaujímavo pomáhajú, síce takticky, ale je to naozaj zvláštne. Dúfam, že nakoniec v štvrtej sérii nezistíme, že to je skrytá háremovka, lebo okolo hlavného hrdinu sa začína čoraz viac zhlukovať žien, aj keď s povahou hlavného hrdinu by to bolo asi nemožné (dovolil som si zažartovať). Inak je to vlastne vo svojej podstate to isté, premyslené súboje mozgov o to, kto bude v akej triede a kto bude mať aké postavenie na škole, hlavný hrdina pracuje v tichosti z pozadia, ale už ho čoraz viac ľudí odhaľuje.

Konečne anime, v ktorom hlavná hrdinka nie je ani OP (príliš silná), ani zero to hero hrdinka, že by sa jej sila zmenila tak, že by bola no príliš silná, ale by to zopár dielov trvalo. Ten začiatok má neskutočnú kvalitu a aj animácia je vynikajúca (tá je vynikajúca celé anime), samostatná Ivy ma baví viac ako potom, keď tam má viac "kamarátov". Bol som pozitívne prekvapený a prvých šesť dielov som sa nevedel dočkať na ďalší nový diel, aj keď Ivy len vlastne lovila a prežívala so Sorom nové a nové malé bezvýznamné dobrodružstvá, bezvýznamné z hľadiska sveta, z jej hľadiska sa stále vyvíjala a stále bojovala ďalej napriek nepriazni osudu a skúškam, kde jej osud hodil stále nové polená pod nohy. Ten pozitivizmus a to, že sa nikdy nevzdala potom v divákovi zanechá veľmi príjemný pocit a akceptáciu, aj toho, že sa človeku stanú zlé veci v živote, ale treba ďalej a ďalej bojovať a možno raz vyjde, aj slnko a ak nie cestou sme sa nikdy nevzdali a toto je presne Ivy "mentalita". Prvý šesť dielov je teda naozaj najlepšia kvalita dobrodružného anime, druhá polovica začne byť "väčšia" s viac rôznymi charaktermi a tam sa tá atmosféra začne občas rozpadať a začne sa rozpadať, aj celkový pocit nadobudnutý dovtedy, nemení sa síce anime na absolútne niečo iné, ale už je Ivy len stredom niečoho oveľa väčšieho, čo mňa osobne vôbec tak nezaujímalo, ako začiatok jej cesty a vytratila sa taká komorná atmosféra putujúceho dievčaťa. Ono to nejde nejak strmhlav dole kvalitou v ničom, len už to pre mňa osobne nebolo také, že by som si povedal wau, povedal som si len dobre je to stále zábava. Ivy samozrejme získa nejaké nové schopnosti, ale paradoxne také, ktoré sa dajú viac využívať skupinovo, čo je naozaj veľmi zaujímavé, vyvíja sa aj Sora a ten je v každom prípade vždy milý spoločník. Osobne vlastne nechápem načo toto dielo je aj Isekai, tie prvky toho tam boli využité minimálne a bolo to doslova zbytočné, len to hlavná hrdinka zopár krát využila, že sa to používalo ako barlička, aby sa jej lepšie darilo, podľa mňa by na to stačil Sora, aby jej pomáhal.