Zombiepod

Skutočná hororová slasť. Kto má rád Lovecrafta, Barkera, či Carpentera, a ctí si 80-tkovú hororovú tvorbu, bude nadšený. V 90 minútovej stopáži je tu fakt od všetkého niečo, od začiatku to šľape na plný plyn, nenudí ani chvíľu, atmosféra, gore a hudba dokonalá, a finálová polhodinka fantastická. K plnému hodnoteniu tu chýba už len lepšia produkcia, ktorá by zaplatila ešte lepší vizuál a nahradila pár hercov, ale to je len taký môj subjektívny názor. The Void je to najlepšie hororové guilty pleasure, aké som za poslednú (značne dlhú) dobu videl. Ďakujem!

Máličko lepšie ako prvý diel, ale stále ďaleko od "dychberúceho", ako sa film často v médiách označuje. Joko Anwar je však asi najtalentovanejší indonézsky režisér súčasnosti, čo je samozrejme vidieť aj tu - hlavne jeho pričinením to pôsobí ako trojáčkový horor, ktorý by kľudne mohol ísť do celosvetových kín. Ľakačky fungujú, atmosféra je skvelá (betónové chodby starého pavlačového paneláku majú svoje čaro), a keď príde na úmrtia (síce ich je pomerne málo), sú kreatívne a šťavnaté. Čo však filmu najviac škodí je jeho stopáž. Dve hodiny sú naozaj priveľa, keď vezmeme do úvahy, že prvá polovica je plná zbytočnej vaty, s postavami nás zoznamuje nepochopiteľne pridlho, a tým bohužiaľ trpí aj scenár, ktorý má zasa v závere prirýchly spád a v mnohých veciach sa divák ľahko stratí. Ublikané finále tomu celému tiež veľmi nepomohlo. Po odmyslení všetkých nedostatkov však ide stále o veľmi slušný a netradičný horor, ktorý ponúkne zaujímavejší zážitok, na aký sme zvyknutí trebárs u tých hollywoodskych. Úctyhodné 3*.

Na to, ako je táto antológia prezentovaná (4 poviedky, každá od renomovaného režiséra žánru), to bola ohromná slabota. Prvá poviedka bola iba prevarené klišé, bez zaujímavej atmosféry či nápadu, a vizuálne nezáživná. Druhá spočiatku vyzeraľa veľmi sľubne, ale napokon bola snáď ešte horšia - obrazovo takmer nepozerateľné s prepáleným kontrastom a odpudivou kamerou, navyše vo finálne s CGI ako z videohier 90-tych rokov, a celkový význam príbehu nedával miestami zmysel. Pro tretej poviedke sa to už viditeľne uberalo kvalitnejším smerom s profesionálnou réžiou, odľahčené humorom, no podobných príbehov som videl už desiatky, takže ani rozuzlenie neprekvapilo, zbytočnosť v rámci žánru. Jedinú hviezdu dávam za poslednú poviedku, ktorá mala skutočne skvelú atmosféru, sympatickú hlavnú protagonistku a vo mne prebudila presne to, čo ja vnímam ako poctivý thajský horor. Na vyššie hodnotenie to však nestačí, pretože po nabehnutí tituliek som si vlastne uvedomil, že to bola jedna z najhorších hororových antológii vôbec, a dvojku vôbec nemám chuť pozrieť. Už aj najhorší diel V/H/S je podstatne záživnejší, ako tieto dve hodiny, čo som pri tom zabil. Škoda.