Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Drama
  • Komedie
  • Animovaný
  • Dokumentární

Recenze (1 200)

plakát

Trol (2022) 

Nórska verzia Godzilli. Vo vážnejšom režime, bez nutkania skĺznuť k samoúčelnej zábave ako v Hollywoodskych bijákoch s monštrami. Prázdne postavy, bežné vzťahy, nič objavné tu nenájdete. Trol nevyzerá zle ale ani špičkovo. Záleží z akého uhla a v akej lokalite je akurát snímaný. Pekná príroda pomáha, nie ale dosť. Celý námet je vlastne úsmevný, takže cením že sa dokázali ako tak držať pri zemi. Druhá polovica sa už citeľne ťahá, čím bližšie sme k záveru tým viac tušíme že žiadne prekvapenie sa konať nebude a občasný humor si mohli odpustiť úplne. Priemerné filmy podobného typu majú sympatickejšie postavy aj lepšiu akciu. Vďaka severskému zasadeniu aspoň vizuál pôsobí odlišne, čo ma potešilo. Keby bolo vidieť chuť priniesť nejaké nápady a nie len sa zviesť na otrepaných stereotypoch, možno rozmýšľam nad vyšším hodnotením. (s prižmurenými očami)

plakát

Paprika (2006) 

Bláznivá anime ukážka motivou ktoré Nolan neskôr predstavil v Inception. Uletená tak že nechýbalo veľa aby ma úplne minula, zároveň plná nápadov a odviazaného rozprávania. Príbeh bol ale celkovo podľa mňa druhoradý a viac sa film zameral na kreativitu pri zobrazení snov. A to je škoda, námet by potreboval viac minút a jasnejšiu viziu pri tom čo chce divákovi povedať. Ani neviem presne vstrebať všetky pocity, no určite som nedostal to čo som chcel, ajkeď nemôžem hovoriť o sklamaní. Asi si tento trascendentálny kolotoč dám niekedy znovu, možno sa dojem vylepší.

plakát

Zběsilost (1972) 

Mám rád tieto námety krivo obvinených, no s nepriestrelnými dôkazmi voči nim. V Hitchcockovom podaní ešte viac. Hlavná postava nie je vzor slušnosti a ajtak som jej prial. Atmosféra nemá plnohodnotnú pečať majstra napätia, no prostredie Londýna a pomalé vedenie príbehom malo istý šmrnc. Zvraty bavili ajked väčšina z nich bola očakávaná, no celkovo je scenár veľmi šikovne napísaný. Dokonca tu boli aj explicitnejšie scény čo som až tak nečakal. Trochu ma rušil humor (policajt s manželkou) ale napriklad sekvenciu v dodávke si budem dlho pamätať. Top robota a pre mňa asi aj vrchol filmu. Zbesilosť je viac krimi ako plnohodnotný triler. Dostatočne zamotaný, zručne natočený a aj pri Hitchovej nadupanej filmografii zapamätateľny. Nepatrí k vrcholom ale od priemeru je ďaleko.

plakát

David Lynch: Život v umění (2016) 

Výlet do duše netradičného umelca. Najviac artový dokument aký som kedy videl a zážitok čo docenia hlavne fanúšikovia Lynchovej tvorby. Sledovať hodinu a pol človeka ktorý rozpráva o svojom živote a pocitoch, do toho maľuje a fajčí cigarety ma zaujalo, na druhej strane ale zamrzelo že nepočujem nič o filmoch. (s výnimkou Mazacej hlavy na konci) Chápem že ide viac o pohĺad na osobnosť ako striktný životopis, no keby sa natiahol čas na dve hodiny a Lynch by ďalej popisoval do hĺbky čo cítil pri natáčaní alebo písaní, bola by to dokonalosť. Takto som posledných 20 minút už skoro vôbec nevnímal. A pritom podobne štylizované projekty nevidíme vôbec často. Sám som nečakal že udelim priemerné hodnotenie, tá monotónosť ale bola vťahujúca iba do určitého času. Dozvedel som sa čo je jeden z mojich obľúbených režisérov za človeka, ako dospieval a aké abstraktné kresby vytvoril. Viac som ale chcel vidieť aký je filmový génius.

plakát

Piargy (2022) 

Piargy majú super atmosféru, často veľmi nepríjemnú a depresívnu. Čiernobiela kompozícia, hudba, uhly kamery to všetko mi ulahodilo. Zasadenie do odľahlej dedinky v horách má samo o sebe tajomnú auru, príbeh ma ale úplne nebral. Ajkeď pár skľučujúcich momentov čo si budem pamätať bolo. Postavy nie su dostatočne prekreslené a časom sa z filmu stáva vidiecka telenovela s hororovým nádychom. Znie to ako divná kombinácia ale na mňa to tak pôsobilo. Ľúbostný trojuholník je spracovaný krkolomne a trochu rušili aj artove preludy (našťastie ich je veľmi málo). V inom filme by som z nich bol pravdepodobne nadšený, tu uberali reálnosť a surovosť skrytú v obyčajnom živote. (postavenie ženy v konzervatívnej spoločnosti) Záver nevyeaskaloval tak ako som čakal, no nechcem iba kritizovať. Natočené je to naozaj úžasne. No a k hercom, Judit Pecháček a Attila Mokos hrajú prvotriedne. Ostatní sa pri nich stratili.

plakát

Purpurová růže z Káhiry (1985) 

Woody Allen vie rozprávať krásne príbehy jednoducho. S uvoľnenou hudbou a zvláštnym kúzlom. Prelínanie reality s fikciou je prirodzene vtipné, nesílené a veľmi mi sadlo aj hlavné herecké duo Daniels/Farrow. Ideálna komédia na spríjemnenie dňa a keď tak rozmýšľam, určite jeden z najlepších Woodyho filmov celkovo. Úplne odpáleny som nebol, koniec ma sklamal a moc sa mi k priebehu ani nehodil, no pozitíva značne prevažujú.

plakát

Jack Rozparovač (1988) (TV film) 

TV film s nadštandardne uveritelnými kulisami starého Londýna. Tempo miestami rozvláčne, herecky zaujal iba Caine a miesto dvoch častí by som prijal radšej jednu, dajme tomu, dvoj hodinovú. Keď ste videli Z pekla, informačne vás nečaká nič nové, no nejde ani o nič podpriemerné. Iné televízne produkty pôsobia určite lacnejšie. Atmosféra je občas krásne ponurá pri tmavých scénach a koniec sa podaril. Nejaké výrazne gradovanie príbehu predtým ale nečakajte. Scenár funguje ako fajn detektívka, no chýba hmatatelný strach a možno aj pár krvavejších scén.

plakát

Duna: Část druhá (2024) 

Pre takéto filmy existuje IMAX. Cítiť že Villeneuve miluje predlohu, presne vie ktoré pasáže treba vypiplať, ktoré si môže dovoliť vynechať alebo skrátiť a všetky emócie servíruje v obrazovo epickom divadle kde piesočné reálie odrovnajú ajkeď sa na nich nachádzame väčšinu deja. Duna je hlavne vďaka jeho réžii zážitok. No a ja ako absolvent kníh z tohto sveta (prvú som prečítal dokonca viac krát) som si užíval každú minútu. Paulova prvá jazda na červovy je dychberúci orgazmus pre kinofilov a ajkeď mnoho ľudí píše že koniec bol skratkovitý, v mojich očiach to nie je pravda. Feyd je démon a pri počte scén kde sa objaví ide o malý zázrak že stihne takto zarezonovať. Celý záverečný duel som nedýchal a čo sa týka Zimmera, klobúk dole. Nové hudobné motívy nemajú chybu, staronové opäť vytvárali zimomriavky. Mohol by som polemizovať nad tým že Chani dali viac do popredia oproti knihe, upravili jej charakter (mne to ale celkom sadlo), zo Stilgara spravili humornejšíu postavu a z Barona necítiť rešpekt aky som čakal, no od začiatku som si bol vedomý aké ťažké je podobný materiál preniesť do filmoveho média. Ak vám sadol prvý diel, druhý vás odrovná. Ak vám nesadol, možno si k nemu po tomto nájdete opäť cestu lebo celok nepôsobí tak chladne. Keď to mám nejak zhrnúť aby som nepísal dookola iba superlatívy,  pravdepodobne som práve videl film roka 2024.

plakát

Nepoznané: Ztracená pyramida (2023) 

Sem by som mohol kľudne skopírovať komentár k inému dokumentu z rovnakej série. (Webbov teleskop) Opäť mi vadí dĺžka, monotónosť a neefektivita v udržaní pozornosti ktorá z toho plynie. Pre ľudí čo majú radi pyramídy, múmie a všetko okolo toho ale určite odporúčam, vidieť že filmársky aj realizačne pri vykopávkach je za tým veľa roboty. Páčilo sa mi že sledujeme dve rozdielne skupiny archeológov, poctivé kopanie a hrabanie sa v piesku malo svoje čaro, no pri hodine a pol je to moc striktné zameranie aby bavilo nonstop. Chýba extra pocit niečoho sviežeho a hlavne dynamického. Náznak silných momentov bol (hlavne pri nových objavoch), no skôr preto že tematicky milujem staroveký Egypt. Bežný divák sa bude podľa mňa nudiť.

plakát

Všechny staré nože (2022) 

Ako konverzačný film sledujúci tragickú udalosť, minimum postáv, prelínanie minulosti so súčastnostou je výsledok nemastný, neslaný, no nie úplný prúser. Hlavne vďaka dvojke Pine/Newton. Čakal som ale viac trileru, viac drámy, viac zvratov aj prepracovanejšie pozadie. Zápletka si to vyslovene pýtala každou ďalšou scénou. Hodnotenie najviac ťahá dole záver. Ten mi ukážkovo vyfučal do prázdna a ešte k tomu som ho očakával skoro od začiatku (čo mi možno nie každý uverí). Námet nie je vôbec zlý, dopad aký mohol mať na diváka bol ale takmer nulový. Za chvíľu zabudnem že som film videl.