ambron

Niečo medzi Toni Erdmannom a filmami Rubena Östlunda. Párik založil start-up, zúčastnia sa workshopu, aby ho ponúkli investorovi. Ona je viac uvoľnená, zrejme aj múdrejšia, on je totálne upätý, neprirodzený, ale až nechutne sa snaží byť spoločensky uznaný. A do toho príde jej hypnoterapia, ona sa vracia k svojej detskej hravosti a v deň D všetko naruší. Film veľmi jemne a s humorom skúma konflikty medzi umelosťou a autentickosťou a predkladá otázky, ako sa dynamika medzi pármi môže zmeniť, keď sa jeden z partnerov stane slobodnejším (hlavne, keď je to žena).

Potešilo, že sa tvorcovia obrátili k povôdným filmom a zároveň  pridali niečo nové.. za príbehom v u Japoncov treba hľadať komentár k spoločenským udalostiam, no tu bol navyše zaujímavý aj príbeh netradične spojenej rodiny s dobre vykreslenými postavami (aj vedľajšími)… no a skvelý vizuál bol už len čerešničkou na torte v tomto výbornom filme o monštr.... PS: stále mám však radšej Godzillu z roku 2014

Akonáhle sa tento film objavil na čele rebríčka magazínu Sight and Sound, vedel som, že si ho musím v najbližšej dobe pozrieť. Čo ma na filme najviac zaujalo, je mizanscéna, ktorá je akoby ďalšou postavou filmu. Dej sa dohráva väčšinou v jednom byte, ale jednotlivé izby sú riešené takým spôsobom, že divák na tú farebnú škálu tak skoro nezabudne. Aj takéto rozhodnutia dokážu urobiť z diela filmovú klasiku. Príbeh sleduje tri dni v živote hlavnej hrdinky, ktorá zdieľa život v jednom byte so synom. Väčšinou sú ukazované len situácie typické pre život ženy v domácnosti ako chystanie jedla či upratovanie. Na živobytie si zarába ako prostitútka v domácnosti, to aj vidíme, keď každý deň prijíma mužských zákazníkov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že jednotlivé dni sú rovnaké, no nie je to tak, to, že sa s hlavnou hrdinkou niečo deje, vidíme na malých odchýlkach, ktoré narušujú jej rutinu, až to tragického vyvrcholenia tretieho dňa. Môžeme nadávať na vražednú dĺžku filmu, ktorý má takmer tri a pol hodiny, no ja budem tvrdiť, že si ho treba pozrieť, lebo je tam mnoho zaujímavých situácií a filmárskych riešení. Povedal by som, že Jeanne Dielman je zaujímavým príspevkom do žánru pomalého kina.