Arkanoid

„Good dope today, am I right, Leon?“ Cy na svojom charakterovom vrchole v rámci upokojenia svojho hnevu z Hearsta bodá Leona do stehna, nezabúda ho uraziť a fakticky sa vyjadrovať o jeho smrti. Epizóda a vôbec celý seriál končí veľkým kompromisom, čo je obrovská škoda. Ostali tak len rozhovory, nervózne postavy, záludnosti, trocha drámy a nuda. 

„My meetings... I provide refreshments. E.B. si znova sám so sebou cvičí reč. Richardson sa modlá ku jeleniemu parožiu, Al sa rozľuľuje, Jackova žena chce od neho odísť, no svokra ju presviedča, Elsworth sa rozpráva so psom. Harry Manning sprevádza Bullocka na súd. V epizóde padnú 2 výstrely a zaoberá sa hlavne napätím a rozhovormi, čo takpovediac skoro nikam nevedie. Kvalita pred záverom tak veľmi nekulminuje.

Počas úvodných titulkov sa v zadných laviciach dievčenskej triedy fetuje zo sáčku a podáva sa virátor na kábel. Do tejto maximálne neporiadnej triedy prichádza nový mladý učiteľ, predtým odvšadiaľ vyhodený za násilie. Priotvorení dverí do neho napáli obesená mačka, natiahnu mu na hlavu jeho oblek, je ohádzaný kondómami tak, že vďaka strihu a kamere nevidno žiadny podozrivý pohyb, keď sa na dievčatá obráti, je na neho vrhnutý nôž a dostáva aj priamu verbálnu vyhrážku od vodkyne triedy Michiko. On sa ale nevzdáva. Michiko je konfrontovaná inou skupinou študentiek a so svojou skupinou ich zavrie na záchod a otriasajú nad nimi horiace zvúzky konárov a sprchujú ich. Na záchodoch sa dá všimnúť zmena režisérovej kamery oproti skoším filmom – tu sa nevyhýba uhlu zdola a kamara je statická. U Michiko doma zasa vidíme kvalitný rýchly strih na tváre všetkých členov je rodiny počas ticha po Michikinom načnutí témy jej znásilnenia z minulosti. Dostáva flashback, kedy sa Suzuki snáď po prvýraz v kariére znásilneniu nevyhýba, kamera sa okolo skupiny všelijako točí a zvukovo je scéna nepríjemná zasa svojimi ozvenami značiacimi minulosť a hrozné spomienky. Pri pozorovaní študentiek fajčiacich na balkóne zdola sa zasa kamera trasie. Kamera vťahuje diváka do filmu približovaním sa po opustenej chodbe. Reiko Ike ako hlavná súperka Michiko Yuki Onazaki sa ukáže až po dvadsiatej minúte hrou a triednom klavíri a hneď dostáva bitku a tak tu máme konečne ľudskú krv a šliapanie na tvár a krk. Na popud Michiko znásilňujú chlapi učiteľovu snúbenicu a do toho hrajú chorály či koledy. Pri bitke sokýň hrá zasa pozitíva romantická hudba. Potrat sa rieši brutálnym únosom a kopancami. Záver je trochu smiešny. Formálne veľmi uspokojivý Suzuki tak, ako ho poznám z jeho neskoršieho nunsploitation filmu. Brutalitou to isté, tu sa režisér prejavil už naplno. Príbehovo jemne prekombinované, postavy ako také nebavia, len ich zasadenie do nepríjemných situácií.