kamil.i

Krásny film o téme, ktorá nedá filozofom spať už od vzniku filozofie. Navyše je to brilantne zahrané v každej roli, obzvlášť v tých detských.

Pretty Woman 21. storočia? Áno a ešte oveľa viac.Vždy keď čímsi obskúrny príbeh vyhrá Oscara v kategórii Najlepší film (a k tomu pár ďalších hlavných kategórií), tak len kývnem rukou a lámem palicu nad Akadémiou. Potom si daný film pozriem a uznanlivo prikývnem: "Ahááá, tak už chápem. A súhlasím." Naposledy to tak bolo so Všetko, všade, naraz, či dávnejšie s Parazitom, teraz s Anorou. Anora je výborná kritika súčasnej mladej generácie (gen Z?), toho čím a kým sú ovplyvnení, aké majú hodnoty, ciele, ideály a ako narazia na realitu. Popri tom dostanú menšie party generácia "boomerov", i my "mileniáli" a tiež to nie sú lichotivé pohľady. Okrem toho, že Anora ponúka satiru súčasnej podoby maskulinity, realistický pohľad na "sex workers", feminizmus, či "pornografizáciu" kultúry, aj stručnú ukážku mocenských a ekonomických pomerov, oceňujem na nej hravé striedanie žánrov. Strieda sa tu erotika s drámou, romantikou a komédiou. Zaujímavé je i časové rozdelenie príbehu na prológ, týždeň párty a dva dni vytriezvenia do reality. Skrz tento výživný žánrový mix je Anora hlavne úprimnou a uveriteľnou drámou mladej ženy, prostredníctvom ktorej Sean Baker silno autorským spôsobom kritizuje súčasnú spoločnosť.

Nepotrebovali sme ho a predsa sme ho dostali. A presne tak Gladiátor 2 vyzerá. Režijne ako by to ani nebol Ridley - skôr iba "produced by" Ridley Scott. Príbeh je jeden veľký oslí mostík k prvému dielu. Napriek tomu si kladiem otázku, či by obstál ako samostatný "swords & sandals" film bez kostrbatého spojenia s kultovou klasikou. Pomyselnú korunu nepotrebnosti nasadzuje Paul Mescal. Darmo sa všetci ostatní herci snažia - a obzvlášť silným ťahúňom je Pedro Pascal - mladému gladiátorovi akoby sa ani nechcelo hrať. Do postavy sa hodí iba fyzicky, no má sotva 10% charizmy Russela Crowea. Hlavnú postavu si vlastne ukradol Pedro Pascal, lebo na menšom priestore herecky zožral Mescala. Paradoxne, mimo všetku tú kritiku druhý Gladiátor nie je vyslovene zlý - iba priemerný a zbytočný veľkofilm.

Síce dobre napísaná, aj zahraná, no stále len (!) reklama, ktorá okrem Nike oslavuje aj nie príliš morálne obchodné princípy.

Podarená rozprávka s prvkami fantasy. Viac Natalie Germani v českých a slovenských filmoch! :)

Časy, kedy bol Tim Burton invenčný a svojský alebo inak povedané len zaujímavý sú samozrejme preč. To nie je žiadna novinka. Prekvapením preto nebude ani kvalita druhého Beetlejuicea. Keď sa nad tým zamyslím, je to podobná duchárska blbôstka ako prvý diel, akurát tu citeľne chýba hravosť a vynaliezavosť praktických efektov a bábkových trikov, ktoré definovali atmosféru originálu. Celé to zachraňuje opäť perfektný Michael Keaton.

Takže teraz si Warner Bros a New Line Cinema našli dojnú kravu podobne ako to spravil Disney s Hviezdnymi vojnami. Na rozdiel od Star Wars Pán prsteňov nepredstavuje vydojené podviživené stvorenie v ktorom ťažko nájsť to, čím bolo kedysi, lenže tu tvorcovia nenašli vemeno a začali "dojiť" z iného otvoru, či orgánu. Dodatky Pána prsteňov totiž obsahujú množstvo zaujímavých príbehov a nikto nestojí o fiktívnu feministickú interpretáciu rozprávania o kráľovi Helmovi, tak ako nikto netúži po hone na Gluma. Vojna Rohirov je zbytočnosť! Rovnako zbytočné je baviť sa o (ne)kvalitách tohto filmu. Tie najlepšie ilustruje fakt, že za 23 rokov nikto nevymyslel ani len nový a originálny hudobný motív pre Rohan.

Prvá séria Castle Rocku zapadá do šablóny klasického Abramsovho seriálu. Pomaly, no neustále gradovaný príbeh ponorený v záhadnej atmosfére prerušujú náhle zvraty a nelineárne dejové línie. Zápletka sa odohráva v typickom Kingovom malomeste v Maine a odkazuje na viaceré diela "majstra hororu". Nájdeme tu bežné pozitíva (alternatívne reality, pohrávanie s časovými rovinami a divákovou pozornosťou) i negatíva (nudné a časté dialógy s nedopovedanými pointami, niektoré nevysvetlené záhady) Abramsových seriálov. Pozitíva prevyšujú. Aká ale chcela byť druhá séria je ťažko povedať. Abramsovská mysteriózna hra s naratívom (a divákom) v kingovskom prostredí tu nie že nefunguje, ale absentuje. Taktiež veľká škoda, že sa priamo nenadviazalo na príbeh prvých desiatich dielov. Takto nám ostal iba prazvláštny origin jednej z Kingových najznámejších postáv.  Zrušenie seriálu po druhej sérii rozhodne nie je iba dôsledkom štúdiového škrtu v rozpočte.

Perfektná inscenácia banality zla. Zóna záujmu efektne (využitie zvuku je geniálne) objasňuje malomeštiacke hodnoty, ktoré konkrétne zlo veľmi ochotne ignorujú, či prispôsobujú sa mu a práve tým ho banalizujú - robia z každodenného priemyselného vyvražďovania a nacistickej propagandy normu. Glazer tak na malom priestore zdanlivej "rodinnej drámy" analyzuje fungovanie totalitných režimov. Je mrazivé ako aktuálne to pôsobí - spoločenskou pasivitou sa takto môžeme náhle ocitnúť v totalite. Ešte dva postrehy na záver: (1.) Zaujímavé ako porady nacistov štruktúrou pripomínajú stretnutia korporátneho manažmentu. Nepríjemná paralela. (2.) V poslednej dobe som si po sebe pozrel dva nepríliš oddychové filmy: Texaský masaker motorovou pílou a Zónu záujmu. Z diania v Zóne som mal nepríjemnejšie pocity a väčšie znechutenie.

Bizár, nechutnosť, zvrátenosť alebo aspoň nepríjemný pocit v každej scéne. To je pre horor dobrá vizitka. Texaský masaker síce má až primitívne jednoduchý scenár, no musím uznať, že je to výborne zrežírované.