Oblíbení herci (10/10)
» M O N S T R E S A C R É I. «
"Najväčšia hviezda francúzskej kinematografie všetkých čias!"
Od už mierne pokročilého „poetického realizmu” , by som snáď mohol ešte najprv preskočiť zrovna k tomu, že už v druhej polovici 30. rokov, min. storočia, sa stal absolútnym hereckým kráľom, na čo mu v podstate stačil iba naprosto kľúčový počin s titulom La Grande Illusion od Jeana Renoira, a až následne hneď na to, predsa konečne dorazilo i toto, nemenej dôležité „hnutie” , s ktorým si potvrdil svoj pevný status vychádzajúcej hviezdy, a to konkrétne s tromi podstatnými, kinematografickými zárezmi v týchto podobách: Le Quai des brumes & La Bête humaine & Le Jour se lève, aby nakoniec odišiel až do Hollywoodu "obšťastňovať" slávnu Marlene...? • S čím paradoxne prišiel i samotný „prepad kariéry” , že našťastie sa konal i veľký "COMEBACK" s príchodom Beckerovej gangsterky Touchez pas au grisbi, ktorou sa vlastne JG znovu vracia na filmové výslnie, z ktorého už nikdy nezlezie! • Nielenže sa v tomto prípade objavil jeho priamy "nasledovník" s tvárou Lina Ventury, vôbec po prvýkrát na striebornom plátne, čiže tým pádom sa zaznamenáva ďalší „debut” , no zároveň od tohto zlomového momentu, nakrútil takmer ďalších 50 filmov, z ktorých väčšina bola komerčne a kriticky veľmi úspešných, vrátane mnohých pre Gafer Films, jeho produkčné partnerstvo s hereckým kolegom Fernandelom. Medzi jeho herecké hviezdy patrili také popredné postavy povojnovej kinematografie ako Brigitte Bardot ( En cas de malheur ), Alain Delon ( Le Clan des Siciliens , Mélodie en sous-sol a Deux hommes dans la ville ), Jean-Paul Belmondo ( Un singe en hiver ) a Louis de Funès ( Le Tatoué ) SKRÁTKA: Po ňom už nikto nebude presne takým, akým býval on sám! Nesmrteľná ikona v dejinách filmu.
» M O N S T R E S A C R É II. «
Angiolino Giuseppe Pasquale Ventura:
• (Už podľa jeho celého mena, je vari nad slnko jasné, že má taliansky pôvod; narodený v Parme, odkiaľ spoločne vo veku ôsmich rokov odišiel s matkou za otcom do Francúzska, čiže tým pádom ide o „polovičného Taliana,” však?)
• Zatiaľ, čo hneď nad Linom sa na 1. priečke nachádza nemenej slávny kolega v podobe JEANA GABINA, pričom obidve herecké kapacity, na samý úvod najprv spája rovnaký titul, keďže ale pre každého z nich znamenal niečo úplne iné. Jednak, ako ste si už mohli medzitým isto všimnúť (prečítať si), tak pre doposiaľ zmieňovaného pána sa jednalo len o akýsi „comeback”, ktorým sa ale znovu vrátil na úroveň z predchádzajúceho obdobia, a následne pre Lina Venturu išlo snáď predovšetkým o to, že v prípade Touchez pas au grisbi, sa zaznamenáva naprosto znamenitý hercov DEBUT na „striebornom plátne”.
• Lino Ventura počas svojej kariéry; od roku 1954 do roku 1987, nakrútil 75 celovečerných titulov, čo celkovo prinieslo 130, 2 milióna divákov vo Francúzsku, z toho viac ako 89 miliónov za tituly, v ktorých predstavuje hlavnú úlohu.
• 52 zo 75 titulov, na ktorých sa podieľal, malo medzi miliónom a viac ako štyrmi miliónmi vstupov, pričom jeho najlepší výsledok vo francúzskej pokladni dosiahol titul: Un taxi pour Tobrouk (4, 9 milióna!)
» M O N S T R E S A C R É III. «
Zástupca zo „starého kontinetu”, keď cieľavedomý Bébel, postupne začal pracovať s tými najlepšími režisérskymi elitami (sp)od Galského kohúta, napríklad: Jean-Luc Godard, kedy práve s jeho vizionárskym debutom Na konci s dychom, viac-menej, na seba upútal mimoriadnu pozornosť, pričom ďalšie významné ponuky od režisérskych kapacít, v podstate nenechali na seba extra dlho čakať, že následne pokračuje v spoluprácach s týmito → Jean-Pierre Melville, Philippe de Broca, ale najmä u Henryho Verneuila, sa jedná o niekoľko, vskutku naprosto zásadných, kinematografických zárezov, predovšetkým z toho vzišli Opice v zime, ktoré sú jednoznačne tým príspevkom, ďalej nadvädzuje s Jeanom Beckerom, aby sa tiež prehupol i k legendárnemu Francoisovi Truffautovi a Georgesovi Lautnerovi, a to konkrétne už v druhej polovici jeho rozmanitej kariéry, kedy sa už môže snáď konečne otočiť, pozrieť sa do minulosti a pomaly začať bilancovať... A vôbec ničoho neľutovať.
» MA[E]STROIANNI «
» Myslím si, že talianska kinematografia minulého storočia, nemá k dispozícii až toľko kvalitných hercov, koľko napríklad má tá; francúzska (Gabin, Ventura, Delon, Belmondo, Depardieu, Trintignant, Noiret, Marais, de Funès atď), i keď fanúšikovia okolo : Alberta Sordiho, Paoloa Villaggia, Buda Spencera, Terencea Hilla, či povedzme aj Vittoria De Sicu, áno, posledne menovaný, sa venoval nielen režírovaniu, ale aj hraniu, aj vo svojich vlastných filmoch, a podobne, by so mnou nemuseli súhlasiť, keďže podľa nich to môže byť práve jeden z nich, ktorého považujú za svojho najväčšieho obľúbenca...« Skôr to myslím tak, že MARCELLO MASTROIANNI je jediným Hercom s veľkým H, ktorý má zo všetkých svojich kolegov - bezpochyby - najväčšie renomé, kredit, meno, odozvu, potenciál, a cetera, skrátka; jedná sa o najlepšieho talianskeho herca v dejinách, ktorému nasledujúce generácie nesiahajú ani po päty!
• Dokonca si ani nijako zvlášť extra nemyslím, že sa z jeho strany, jednalo o akési ALTER-EGO Federica Felliniho, aj keď mu mnohí životopisci takúto nálepku s veľkou radosťou prilepujú...
- a síce vonkoncom nepopieram ba ani to, že sa práve AŽ vďaka „Fefemu”, extrémne zviditeľnil v celosvetovom merítku, počnúc uvedením mimoriadneho titulu: LA DOLCE VITA, a v samotnej nadväznosti na rovnako nadštandardný titul: 8½, ale hovoriť v tejto súvislosti o akomsi „druhom ja”, je už podľa mňa hodne nadnesenou veličinou, ktorej nepripisujem príliš veľkú váhu, nakoľko by medzi režisérom a hercom, musela prevládať dlhoročnejšia, predovšetkým oveľa častejšia spolupráca; podobne ako medzi Bergmanom a von Sydowom.
- vezmite si, že ich treťou spoluprácou boli až rozpačito prijaté La Citta delle donne z roku 1980, čo predstavuje až 17-ročnú prestávku! A čo medzitým robil? Samozrejme, že účinkoval vo filmoch naprieč celou Zemeguľou, kedy možno Fellini predsa trochu žiarlil, čo poviete?
• Výborne si zrejme rozumel i so svojou talianskou kolegyňou: Sophiou Lorenovou, s ktorou vytvoril naprosto ikonickú, filmovú dvojicu, začínajúc titulom Cuori sul mare z roku 1950, pričom ešte asi nemali až toľko spoločných scén, ako v zlomovej, v poradí už tretej spolupráci: Peccato che sia una canaglia z roku 1954, čo v podstate priamo odštartovalo hviezdne duo Lorenová-Mastroianni; trvajúc naprieč takmer 50-ročnou, časovou fázou, končiac pri "altmanovke" Prêt-à-porter. Malo by to pozostávať z celkovo 14. TITULOV.
• TENTO VSKUTKU MIMORIADNE VŠESTRANNE TALENTOVANÝ, TALIANSKY PREDSTAVITEĽ → SA NARODIL V ROVNAKÝ DEŇ, MESIAC A ROK AKO I JEAN-PAUL BELMONDO - [09.04.1933] ↑, PRIČOM ZASE † V ŠIESTOM DNI V MESIACI, ČO SA ROVNAKO TAKTIEŽ VZŤAHOVALO I NA "BÉBELA," LEN TALIAN SKONAL UŽ V DECEMBRI ’94, ZATIAĽ ČO TAKÝ FRANCÚZ AŽ V SEPTEMBRI ’21; ČO POVIETE, BUDE TO IBA NEJAKÁ, OBYČAJNÁ ZHODA OKOLNOSTÍ, ALEBO TREBA ZA TÝM HĽADAŤ EŠTE I NIEČO [NA]VIAC? ← ZAUJALO MA.
"NAJVÄČŠIA FILMOVÁ HVIEZDA ŠKANDINÁVSKEJ KINEMATOGRAFIE VŠETKÝCH ČIAS!"
...ktorú mám azda vo svojej pamäti navždy zafixovanú, ako zrovna tú, ktorá veľmi často spolupracovala so svojim krajanom Ingmarom Bergmanom, ale zase nie až toľko, ako povedzme japonský, stopercentne najspoľahlivejší tandem v celej histórii filmu, a to konkrétne v podobe Akiru Kurosawu / Toširóa Mifuneho (neuveriteľných 16 krát!), ale i napriek tomu si tiež rovnako myslím aj to, že títo dvaja „švédski borci”, sa absolútne nemusia za nič hanbiť, keďže i rovných » JEDENÁSŤ « spoluprác medzi hercom s veľkým "H" a s podobne nadčasovým režisérom s veľkým "R", stojí za pozornosť, pričom asi úplne najviac si vážim hneď tú úvodnú súčinnosť, à la legendárny protagonista - rytier Antonius Block zo vskutku naprosto strhujúceho titulu Det sjunde inseglet, tým sa de-facto začalo mimoriadne plodné, tvorivé obdobie, trvajúc od r. 1957, a končiac v r. 1971, počas čoho v podstate dali vzniknúť a vyniknúť unikátnym, filmovým dielam.
• Objavoval sa nielen vo švédskych, či v iných európskych produkciách, ale zároveň debutoval i na poli amerického filmu v podobe JEŽIŠA KRISTA v biblickom titulnom epose The Greatest Story Ever Told, čím sa mu otvorili dvere aj do Hollywoodu... Napríklad: Vyháňač diabla, Tri dni Kondora a mnohé ďalšie. Skrátka, pendloval medzi Spojenými štátmi a Európou, kedy skrz 70-ročnú, to jest, inými slovami povedané, dlhotrvajúcu kariéru, vytvoril postavy vo viac ako 150 tituloch a niekoľkých televíznych seriáloch vo viacerých jazykoch, čo je napokon obdivuhodné konštatovanie danej situácie, však?
Jednoznačne najvšestrannejší japonský i celosvetový herec celej filmovej histórie, ktorý sa narodil najmä preto, aby si mohol následne zahrať až v šestnástich kinematografických zarezoch, a to konkrétne pod režisérskou taktovkou renomovaného odborníka Akiru Kurosawu, kedy by jeden nič neznamenal bez toho druhého !
Dominantný herec Classic Hollywood s filmami Noir spolu s babenkami, ktoré ho obklopovali, či priateľstvá s významnými režisérmi, ktorí ho koordinovali...
Nižší človek, veľké prispenie do kinematografie...
Spolu s Bogiem som zhliadol:
Skamenelý les, Angels with Dirty Faces, Roaring Twenties, The,Dark Victory, Vysoko v horách, The Maltese Falcon, Casablanca, Mať a nemať, Hlboký spánok, Dead Reckoning, Treasure of the Sierra Madre, In a Lonely Place, Africká Kráľovná, Sabrina, The Harder They Fall, The CAINE MUTINY, Key Largo, Sahara, Virginia City, Passage to Marseille, Across the Pacific, Bullets or Ballots, The Desperate Hours, The Barefoot Contessa, The Two Mrs. Carrolls, The Big Shot, Dark Passage
Na Marlona napíšem len: Maximálne sa stotožnenie s postavou, ktorú hrá, čo sa dá nazvať Stanislavskeho metóda.
brandovky: A Streetcar Named Desire, Viva Zapata!, On the Waterfront, Sayonara, The Young Lions, Zostup Orfeov, Štvanica, Krstný otec, Superman, Apocalypse Now, The Wild One, Posledné tango v Paríži, Julius Caesar, Mutiny on the Bounty, Morituri, Grófka z Hongkongu
Neviem, či má niekto také dynamické 50. roky ako on, potom stagnuje, aby prišiel comeback... Najväčší úspech u: Elia Kazana
• Prezývkou Buster, ho následne počastoval sám, pôvodom maďarský kúzelník, HARRY HOUDINI, keď mal iba šesť mesiacov, ktorý sprvoti spoločne vystupoval s jeho rodičmi [Joeom Keatonom & Myrou Cutlerovou-Keatonovou] vo vaudevilleských predstaveniach...
Jeden z jeho dlhometrážnych počinov, som si následne zaradil i do svojej prestížnej topky, ktorý je zrovna považovaný za jeho úplne najdokonalejší, že sa súčasne umiestnil aj v rebríčku »najlepších filmov« podľa Amerického filmového inštitútu, kde figuruje na slušnom, osemnástom mieste, ale možno nebyť ale množstva krátkometrážnych snímkov, vďaka ktorým sa mohla "kamenná tvár" , alias FRIGO, poriadne vyhecovať, tak by asi sotva nakrútila takúto, priam strhujúcu grotesku, ktorá sa právom zaraďuje do zlatého fondu kinematografie !
Oblíbené herečky (10/10)
/ Sex Symbol / Rozporuplnosť / Rozpoltenosť / Nesmrteľnosť /
POZRI SI GALÉRIU,
POZRI(TE) SI FILM
/ Antonioni / Melanchólia / Úžas / Osobnosť /
/ 21. priečka AFI / Ponti / Ma[e]stroianni / Bohyňa /
/ REŠPEKT / OSCAR® / MONTAND / PRIRODZENOSŤ /
/ Loline dlhé nohy / Sternberg / Paramount / M. Riva /
CHRAPĽAVÝM HLASOM SPIEVA:
" Ich bin von Kopf bis Fuss auf
Liebe eingestellt "
/ Heimatfilm / Sissi / Delon / Legenda /
/ Večná Panna / Ozu / Najväčšia japonská herečka všetkých čias / Masae Aida /
Oblíbení režiséři (10/10)
CHARAKTERISTIKA: "TALIANSKY NEOREALIZMUS"
PRÍVLASTOK: "SEDĺM NA DVOCH STOLIČKÁCH A JE MI DOBRE"
TOP 6: Ladri di biciclette
CHARAKTERISTIKA: "FRANCÚZSKA NOVÁ VLNA"
PRÍVLASTOK: "FILMOVÝ KRITIK" ( v časopise Cahiers du Cinéma)
TOP 6: Les Quatre cents coups
CHARAKTERISTIKA: "ŠPANIELSKY PROVOKATÉR Č. 1"
PRÍVLASTOK: "SURREALISTICKÁ KOMPOZÍCIA"
TOP 6: Los olvidados
CHARAKTERISTIKA: "OSCAROVÝ REKORDMAN"
PRÍVLASTOK: "JEDINÝ REJŽA, KTORÝ MÁ NA SVOJOM KONTE 3 X NAJLEPŠÍ FILM + RÉŽIA"
TOP 6: Mrs. Miniver
CHARAKTERISTIKA: "PUNTIČKÁRSKY PESIMISTA"
PRÍVLASTOK: "NAJGENIÁLNEJŠÍ DIRECTOR 20. STOROČIA"
TOP 6: 2001: A Spacey Odyssey
Oblíbení skladatelé (10/10)
V tomto "hudobnom" rebríčku sa vyskytujú až dvaja Taliani, kde prvý naprosto zaslúžene tróni na najvyššej priečke, pričom to, že ten nasledujúci, je až na úplne poslednom mieste, ešte vari automaticky neznamená to, aby sa kvôli tomu stal nejakým menejcenným komponistom, ba práve naopak, uzatvára túto neuveriteľnú desiatku → fantastických filmových skladateľov, ktorí sa tu nachádzajú, keď zrejme MORRICONEHO, považujem vôbec za toho najlepšieho v celej histórii kinematografie, a to i napriek tomu, že mu priamo na chrbát dýchajú i ďalší kolegovia, ktorí sú na MIMORIADNE vysokej úrovni...!!!
Toto je MAXIMUM v tom, čo sa sem zmestilo, pretože vytvorenie tejto "tabuľky", ma nielen extrémne vyčerpávalo, ale zároveň mi to dalo aj okúsiť, kam vlastne siahajú moje (ne)konečné hranice...
Zo všetkých filmových skladateľov, ktorých mám v rebríčku, pričom sa jedná o maximálne kapacity vo svojom o(d)bore, sa mi akosi zdá, že "Gerald Zlatýkováč" , je práve z nich → najmenej (d)ocenený ?
... A pritom skomponoval hudbu k takým významným a nespochybniteľným klasikám, akými bezpochyby sú → Planéta opíc, Patton, no najmä ultra špičkoví Čínska štvrť s desivým Votrelcom, pričom z celkovo 17. nominácií na cenu Akadémie (ľudovo Oscara), nakoniec obdržal iba jednu »cenu útechy« v podobe → legendárneho The Omena.
Jednoznačne dvorný, hudobný spolupracovník Davida Leana, za ktoré zinkasoval
3 krát Oscar: Lawrence z Arábie
Kľudne vymenujem minimálne ďalších 10, ktoré určite stoja za vypočutie:
/ Najdlhší deň / The Train / Grand Prix / Muž, ktorý chcel byť kráľom / Plechový bubienok /
/ Svedok / Osudová príťažlivosť / Spolok mŕtvych básnikov / Duch / Bez strachu /
NEUVERITEĽNÁ VŠESTRANNOSŤ
Oscarový REKORDMAN, ktorý obdržal neuveriteľných 9 zlatých plešivcov
z celkovo 43. nominácii !!! Tak, tým sa zapísal do Guinnessovej knihy rekordov,
pričom zložil toľko filmovej hudby, že to ani nevládzem všetko spočítať, keďže isto
nemohol mať za každý počin automaticky ďalšiu nomináciu, tak sa celé jeho
angažmá pohybuje okolo 200 SKOMPONOVANÝCH SOUNDTRACKOV ???, čo
je naozaj sila ! Takýto veľmajster sa narodí iba raz za "Uhorský rok" !
Ďalší kolaborant s Hitchcockom, ku ktorým môžme zaradiť také skvosty strieborného plátna,
akými určite sú: Rebecca, Podozrenie, Okno do dvora
Čo je ale úplne najlepšie je to, že k môjmu najobľúbenejšiemu počinu SUNSET BOULEVARD
zložil, pamätnú, oscarovú hudbu.
PS:
Na to, že sa považuje za jedného z najlepších filmových skladateľov všetkých čias,
má veľmi málo fanúšikov, čo len dokazuje, aké majú ľudia strašne nízke obzory !
„Oni v podstate za to ani nemôžu, za všetko môže zrejme tá, urýchlená, hektická doba” !
Pre Alfreda Hitchocka skomponoval hudbu so začiatkom od Problémy s Harrym,
až po Marnie, čo činí celkovo 7 spoluprác, pričom sa v nich nachádza aj kultový
"trojlístok" : Vertigo, Na sever severozápadnou dráhou a Psycho
Patrí sa spomenúť, že začínal s Občanom Kaneom, a končil u Taxikára, keď medzi
tým mal množstvo zaujímavých zákazok, od najvšestrannejších režisérov.
K pozoruhodným prácam taktiež patria aj: Mys hrôzy a 451° Fahrenheita
Skúste teraz počítať so mnou: King Kong, Denunciant, A Star Is Born, Odviate vetrom,
Casablanca, či trebárs aj Poklad na Sierra Madre, ale to je
v podstate iba naozaj malé zrnko piesku filmovo-hudobnej púšte,
ktorú vytvoril tento Rakúsko-Uhorský rodák, čo sa môže pochváliť
neúrekom plodných soundtrackov. Klobúk dolu, len vskutku naozaj
neviem, kto bol viac aktívny: Newman alebo Steiner ?
Oveľa zložitejšie je si vôbec vybrať filmového skladateľa, než trebárs
filmového režiséra, pretože ich je toľko kvalitných, že je pre mňa strašne
obtiažne ich všetkých napasovať do tejto topky, kde môžu najviac figurovať
iba desiati, čo je naozaj málo.
Legendárny western Na práve poludnie, má jednak skvelú hudbu, ale aj úvodnú,
titulkovú pieseň: "High Noon (Do Not Forsake Me, Oh My Darlin')" , s ktorou
Tiomkin naprosto skóroval, a veď si ju sami vypočujte:
Iba jedno združovanie sa s A.H., keď si zrovna za to odnáša i cenu Akadémie, zvanú Oscar, čo je ešte ale oveľa zaujímavejšie, že napríklad 3 x spolupracoval s velikánom filmovej réžie - Billy Wilderom, alebo trebárs má na konte 11. cenami ovenčený KOLOS Ben-Hur, v extra výpravných počinoch si skrátka prišiel na svoje... Boli jeho parketou. Významný skladateľ.
U tohto výnimočného talianskeho skladateľa, sa jednoznačne do popredia najviac tlačí → naprosto legendárna hudba ku "kultovému" počinu kinematografie, ktorý sa vôbec pasuje za to takmer úplne najlepšie, čo sa v 20. storočí nakrútilo, ó áno, v tomto prípade sa skutočne jedná o toho Krstného otca, ale zároveň tiež podotýkam i to, že GIOVANNI "NINO" ROTA → nie je len The Godfather !
Totižto, už dávnejšie pred Coppolom, najprv spolupracoval s významnými rodákmi, t.j. s Federicom Fellinim a Luchinom Viscontim, pričom tento "zoznam" dopĺňajú i mnohí ďalší, ktorí určite stoja za povšimnutie, skrátka, stačí si prelistovať jeho súpisku, v ktorej si snáď každý niečo vhodné nájde...?
Oblíbení scenáristé (6/10)
Mišo Audiard, prezývaný „cyklista”, zrejme patril k vôbec tým najvyťaženejším, francúzskym cyklistom / scenáristom na plný úväzok, akí ma momentálne napadajú uviesť na správnu mieru, ktorý napísal hádam tie najlepšie repliky pre tých najzvučnejších, francúzskych hercov, akými bezpochyby sú: v prvom rade Jean Gabin, s ktorým mimochodom počas obdobia siedmich rokov - formou písania dialógov - spolupracoval až na neuveriteľných 17 TITULOV, čo je vskutku naprosto nevídaná záležitosť, z ktorých som osobne doposiaľ zhliadol najmä tieto, ktoré si z nich asi najviac vážim, a to predovšetkým: Un singe en hiver, ďalej Le Cave se rebiffe či povedzme aj skvelú kriminálku Mélodie en sous-sol. • No, neostal nič dlžným ani nasledovným hereckým kumpánom v podobe: Jeana-Paula Belmonda, Lina Venturu, alebo i pre takého Bernarda Bliera, pričom všetci títo zmieňovaní páni, sa napokon tak trochu medzi sebou navzájom dobre poznali...
Tento mimoriadne významný taliansky scenárista Tonino Guerra, bol nielen „čistokrvným rovesníkom”, naprosto legendárneho talianskeho režiséra FEDERICA FELLINIHO (*1920), ale zároveň sa obidvaja narodili i neďaleko od seba, čím medzi nimi dochádza ku akejsi zvláštnej paralele, pozostávajúcej z možných, budúcich, filmových spoluprác, ku ktorým dôjde až na základe Amarcordu, čo je v podstate už po najvýznamnejšom, tvorivom období tohto režiséra...
Zväčša spolupracoval so svojimi krajanmi, medzi ktorých by som trebárs zaradil: Michelangela Antonioniho, vrátane i bratského dua v podobe Pauloa a Vittorioa Tavianiovcov, alebo ešte napríklad Francesco Rosi, á la Ctihodné mŕtvoly. Dokonca vôbec nepohrdol ani takým ruským autorom - Andrejom Tarkovským, kedy si spoločne zaspomínali na nostalgické časy.
Podľa mňa sa jedná o vôbec najlepšiu scenáristku všetkých čias, a pritom som si mimochodom doposiaľ myslel, že ide iba o akéhosi významnejšieho scenáristu, asi zrovna toľko na začiatok, ospravedlňujem sa...
Totižto, ona spolupracovala s toľkými významnými, talianskymi režisérmi, že to skoro nedokážem ani poriadne spočítať, veď skúste odteraz počítať rovno so mnou: Vittorio De Sica, Luchino Visconti, Michelangelo Antonioni, Francesco Rosi, Mario Monicelli, Franco Zeffirelli, a to som navyše ešte vzápätí ani nespomenul ďalšie, režisérske kapacity hneď zo začiatku jej, mimoriadne plodnej, „scenáristickej kariéry”, a síce mojou osobou ide v tejto veci o neznáme pojmy („Moja vina, moja vina, moja preveľká vina”), no i napriek tomu ich teraz tak trochu predsa predstavím: Castellani, Zampa, Lattuada, Comencini, Blasetti, a presne takýmto, naprosto vycibreným spôsobom, by som mohol pokračovať snáď až donekonečna, alebo sa napokon nechám nimi neskoršie inšpirovať, aby som skrátka dohnal zameškané...?
Nakoľko sa tomuto rakúskemu "psychológovi" neušlo miesto medzi obzvlášť renomovanými a obdivovanými režisérmi, pričom i on sám je/bol mimoriadne rešpektovaným režisérom, a tak sa mu aspoň ušla práve takáto „cena útechy” , spočívajúca jednoducho v tom, že sa umiestnil hneď vedľa týchto špičkových scenáristov, pretože si svoje filmy nielenže zručne zrežíroval, ale zároveň si tiež k nim (na)písal aj vlastné scenáre, pojednávajúce o pokrivených ľudských charakteroch, áno, ak si zrovna myslíte, že si proste nemyslel o človeku nič extra pozitívne, tak ste presne na milimeter → trafili klinček po hlavičke !
Písal aj pre Hitchocka, ale neostal iba pri ňom, ako väčšinou Riskin u Capru,
trebárs, vtedy megalomanský prepadák Cleopatra, pochádza priamo z jeho
písacého stroja, teda presnejšie povedané, bol jedným zo scenáristov.
Bol všestranne talentovaný, rozumel temnejšej Zjazvenej tvári, zasmial sa
spolu s Lubitschom, v drsnej gangsterke Angels with Dirty Faces, rozprávali
repliky Bogart s Cagneyom, či aj totálna romanca Wuthering Heights, nezaspala
na vavrínoch...
Považujem ho asi za vôbec najlepšieho scenáristu-všetkých scenáristov.
Oblíbení spisovatelé (3/10)
Čítal som len trilógiu "The Lord of the Rings"
Psa baskervillského som čítal niekoľkokrát, a to už z veľmi mladých čias...
Od Tonyho mám k dispozícií len román Mechanický Pomaranč.
Oblíbení kameramani (9/10)
1. MIESTO: Najlepší "Director of Photography" všetkých čias !
I. DOKONALÁ KAMERA V DEJINÁCH FILMU: LAWRENCE Z ARÁBIE !!!
A v tomto legendárnom veľkofilme jednoznačne vyčnieva naprosto fenomenálna práca
kameramana Freddieho Younga, ktorý jednak kolaboroval s Davidom Leanom, u ktorého
pozbieral všetkých 3. zlatých plešivcov ! + ešte: Doktor Živago a Ryan's Daughter.
Trebárs si odskočil aj do tejto: bondovky, alebo 20 rokov dozadu sa zaskvel v Dovidenia, pán Chips,
ktorý spadá priamo do sekcie: CLASSIC HOLLYWOOD.
PATRÍ MU ABSOLÚTNE PRVENSTVO, A TO NAJMÄ KVÔLI JEDNÉMU POČINU !
2. MIESTU: » Vďačí predovšetkým skrze extrémne depresívnu: APOKALYPSU,
ktorú vôbec vnímam, ako II. bezprostredne najperfekcionistickejšiu
kompozíciu obrazu v histórii kinematografie «
OBČAS POZORUJEM SÚBOJ: / Lawrence of Arabia / VERSUS / Apocalypse Now /
Tento DP, taktiež disponuje TROMI OSCARMI + (Červení, Posledný cisár) zo 4. nominácii,
že extra vychvaľovaný býva ešte i tento: KONFORMISTA, pričom v poslednom období
spolupracuje s Allenom, alebo REPETE bolo aj s Francisom Coppolom
3. MIESTO: « Nie je si už ťažké domyslieť, prečo sa dostal v prestížnom rebríčku
kameramanov, na úctihodnú, bronzovú pozíciu, pričom by bolo naivné
tvrdiť, že za všetko môže iba OBČAN KANE, keďže mu nemožno uprieť
aj ďalšie, skvelé, filmové počiny, medzi ktorými sa taktiež vyskytujú i
moje E.X.T.R.A. obľúbené záležitosti » Wuthering Heights
EŠTE ANI ZĎALEKA SOM NEVYČERPAL VŠETKY MOŽNOSTI !
4. MIESTO: 『 Alebo, ak chcete aj: "Zemiaková" pozícia, sa ušla skúsenému mazákovi,
dvornému spolupracovníkovi HITCHA, ktorý sa s ním spolčoval neuveriteľných
12 krát, čo je vskutku jednak strašne veľa, pričom podľa toho, kde sa zrovna
nachádzame, t. j. na 4. miestečku, tak vyberám TOP 4 FILMY s tým spojených 』
/ Okno do dvora / Chyťte zlodeja / Vertigo / Na sever severozápadnou dráhou /
/ Jimmy Stewart / Cary Grant / Stewart / Cary Grant /
5. MIESTO: „ Prvú pätorku uzatvára ďalší, náruživý "združovateľ" , ktorý si našiel svoju
obeť v rodákovi zo Švédska, čiže v INGMAROVI BERGMANOVI, s ktorým
vytváral naprosto fascinujúce obrazy, čítajúcich vo viac, ako 20. spoluprác,
a tak, kde sa vlastne hrabe kolega Burks, ktorý stráca ešte dobrých pár
počinov, pokiaľ by sa k nemu vôbec priblížil ” .
DRŽITEĽ: 2. OSCAROV - Šepoty a výkriky a Fanny a Alexander
6. MIESTO: Začínal už v pomaly sa končiacej ére Nemého filmu u Ericha von Stroheima,
a to konkrétne v štyroch zárezoch, no u hereckej DIVY GRÉTY GARBO, sa stal
trochu príznačným kameramanom dvoch desiatok jej počinov, čo je pomerne dosť
atypické, keďže si skôr myslím, že tandem: režisér / DP, býva oveľa častejší, ale
tým zase nechcem vznášať samú vlnu kritiky, neprekáža mi to ani zďaleka.
7. MIESTO: Rašómon bol zlomovým projektom nielen pre jeho režiséra, čiže Akiru Kurosawu, ale zároveň snáď i pre tohto hlavného kameramana v podaní Kazuoa Mijagawu, ktorého kompozícia obrazu je naprosto fascinujúcim zážitkom. Následne sa mohol od tohto „odrazového mostíka,” odraziť smerom i ku Kendžimu Mizogučimu, á la Ugecu monogatari, a ďalším, platným spoluprácam medzi týmto vynikajúcim režisérom a progresívnym kameramanom, vďaka čomu sa vytvára - spoľahlivý tandem: režisér & kameraman. Možno je veľkou škodou, že s tretím v poradí, čo sa teda týka: „Najsvätejšej, japonskej, režisérskej trojice,” spolupracoval len jediný krát, a to konkrétne v Ukikuse pod taktovkou Jasudžiróa Ozuoa. (Pozn.: zrejme nechcel mať svoju kameru neustále „prilepenú” na podlahe, tak sakramentsky nízko, ale aspoň by snímal neuveriteľné zábery, no iba z podhľadu...?) • Určite sa nezameriaval len na týchto spomínaných „borcov”, ale napríklad tiež dohliadal i na takú Tokijskú olympiádu, Kona Ičikawu z roku 1965, na ktorej bolo mimochodom k dispozícii až 164 „Mužov s kinoaparátmi”.
8. MIESTO:
Povedzme, že tentoraz sa priamo z jeho strany ešte rovnako jednalo i o vôbec akéhosi, „[pred]novou vlnou” pôsobiaceho, francúzskeho kameramana, ktorý pomerne dosť často spolupracoval práve s týmito významnými, francúzskymi režisérmi: J-P Melvilleom [7 x] TOP → Le Samouraï ◄►; Louisom Malleom [5 x] TOP → Ascenseur pour l'échafaud ◄►; Georgesom Launtnerom [5 x] TOP → ◄►; Claudeom Chabrolom [4 x] TOP → Le Beau Serge ◄►; Renéom Clémentom [4 x] TOP → Plein soleil ◄►; Gérardom Ouryom [4 x] TOP → ◄►; Claudeom Zidiom [3 x] TOP → ◄►; Henriom Verneuilom [2 x] TOP → Le Clan des Siciliens ◄►; pričom podobne tiež »zručne vypomáhal« i takému úplne nadštandardnému predstaviteľovi [francúzskej] „novej vlny”, Françoisovi Truffautovi, a to teda konkrétne pri naprosto legendárnom titule Les Quatre cents coups [môj mimoriadne obľúbený titul!], bez ktorého spoluúčasti by to určite nebolo to «pravé orechové».
9. MIESTO:
Očividne sa mu zjavne najviac páčilo predovšetkým na slávnej „Francúzskej novej vlne”, odkiaľ sa v podstate nechal unášať tými najlepšími vlnami, aké si snáď ani nedokázal sám predstaviť, že budú tak extrémne dlhotrvajúco priaznivé. • Jeden príklad za všetky, by som prirovnal jednoznačne k tomu úvodnému, a to konkrétne k zlomovému počinu, pod ktorým sa podpísal ako kameraman: À bout de souffle, tiež od začínajúceho, neskoršie už naprosto renomovaného autora v podobe Jeana-Luca Godarda, mimochodom predstaviteľa, vyššie uvedeného hnutia, s ktorým bude spolupracovať najčastejšie krát, inými slovami zhrnuté, stáva sa jeho „dvorným kameramanom”.
Okrem toho, rovnako spolupracoval i s ďalším predstaviteľom tohto mimoriadne významného spoločenstva, a to s nikým iným, než práve s legendárnym, niekdajším filmovým kritikom, teraz už scenáristom a režisérom v jednej osobe, čiže Françoisom Truffautom, keď následne námatkovo vyberám zrovna tento dynamicko-účinný trojlístok v nasledovných príkladoch: Jules et Jim, La Peau douce a La Mariée était en noir, pričom si ešte stihol neskoršie „odbehnúť” i k takému šikovnému režisérovi: Costa-Gavrasovi, a to (ne)chronologicky od Z až po L'Aveu, a čo viacej dodať, vari len to, že sa jednalo o špičkového odborníka za kamerou...