Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný
  • Akční

Poslední recenze (1 220)

plakát

Adelheid (1969) 

Adelheid režiséra Františka Vláčila z roku 1969 je sivým a ponurým filmom o sivých a ponurých časoch po druhej svetovej vojne, kedy v Československu dochádzalo k odsunu nemeckého obyvateľstva. Na túto kapitolu dejín sa v menšom meradle zameriava aj príbeh tejto snímky, pričom zachádza až na úroveň jednotlivcov, všímajúc si zvláštny vzťah medzi vojakom československého odboja Viktorom Chotovickým (Petr Čepek) a Nemkou Adelheid Heidenmann (Emma Černá). Film sa snaží pracovať s psychológiou postáv a zachytiť atmosféru panujúcu v spoločnosti, v ktorej sa jeho dej odohráva, ale Vláčilova snímka, bohužiaľ, z princípu akosi nefunguje. Vôbec totiž nedisponuje ani jediným výraznejším momentom, niečím čo by dokázalo film tak povediac naštartovať. Všetko je v ňom pomalé a nezáživné, sivé a pôsobiace ospalo. Chýbajúca dynamika - citeľný to problém už od začiatku - kúsok po kúsok spôsobuje, že aspoň aký-taký prvotný divácky záujem o príbehové dianie upadá čoraz viac. A padá a padá, čo sa podpisuje na vnímaní kvality snímky ako celku, ktorá je, nutné podotknúť, žalostná. Dielo režiséra Vláčila je slabé predovšetkým príbehovo, ale sivosť a odmeranosť výpravy v spojení s plochosťou postáv mu rozhodne plusové body nepridávajú. Adelheid sa snaží pracovať s vážnou témou, ale na plnej čiare zlyháva. Dokonca možno hovoriť o tom, že priamo diváka nudí, čo je snáď to najhoršie, čo sa akejkoľvek snímke môže stať. Škoda ďalších slov. Sto minút sa dá filmovo (alebo inak) využiť omnoho lepšie.

plakát

Na krásnom modrom Dunaji (1994) 

"Nebásni o svete. V tomto meste zhniješ." Na krásnom modrom Dunaji nie je iba valčík hudobného skladateľa Johanna Straussa, ale aj film režiséra Štefana Semjana z roku 1994. Absurdný komediálne ladený počin o troch kamarátoch, nesúcich mená ich hereckých protagonistov, je do istej miery odrazom a obrazom doby, v ktorej vznikol. Vznik samostatného Slovenska so sebou priniesol množstvo prospechárov, snažiacich sa "nahrabať si" čo najviac, a trojica hlavných postáv nie je výnimkou. Z výstavy Andyho Warhola ukradnú jeden z jeho obrazov, po čom nasleduje strastiplná a divoká cesta za jeho speňažením. Táto cesta v podstate predstavuje hlavnú dejovú líniu filmu, ktorá ale nemá žiaden hlbší význam. Režisér Semjan sa snaží iba o zachytenie absurdity celej situácie, čo sa mu, dá sa povedať, aj darí. Na druhú stranu ale nemožno hovoriť o tom, že by bol divák v tomto smere nadšený. Ono vlastne príbehovo ani niet byť z čoho nadšený. Snímka však disponuje niečím, prečo ju stojí za to vidieť - vynikajúcou bratislavskou výpravou. Keďže prakticky celý dvojhodinový film sa odohráva v hlavnom meste, postavy v ňom pochodia mnohé lokality a zákutia, z ktorých doslova srší deväťdesiatkový genius loci, vytvárajúci špecifickú atmosféru diela. Tú navyše podfarbujú aj reálie raných deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Z hereckého hľadiska ide o film obstojný - nenadchne ani neurazí, pričom mu dominujú práve traja hlavní predstavitelia s tým, že vo vedľajších úlohách sa objavuje viacero rovnako známych tvárí. Na krásnom modrom Dunaji príbehovo nestojí za veľa. Ale mimoriadnym spôsobom mu pomáha práve bratislavská výprava, ktorá je najvýraznejším prvkom filmu. Dá sa povedať, že práve kvôli nej stojí za to tento počin Štefana Semjana vidieť. Obzvlášť ak dokáže divák pozná miesta, na ktorých sa jednotlivé scény odohrávajú. Popri výprave a atmosfére dokážu pobaviť aj viaceré hlášky, ktoré tu odznievajú.

plakát

Želary (2003) 

Filmov z obdobia druhej svetovej vojny vzniklo po celom svete tisíce. Patria k nim aj Želary režiséra Ondřeja Trojana z roku 2003, ktoré viac než o vojne sú o ľuďoch, ktorých vojna takmer nezasiahla. Ale napriek tomu zásadným spôsobom zmenila ich životy. Trojanovo dielo sa preto príbehovo od začiatku výrazným spôsobom zameriava na postavy. Tento dôraz je citeľný naprieč celou vyše dvojhodinovou minutážou, pričom však o ňom ale nemožno hovoriť ako o citeľnom v celej snímke. V tomto prípade ide totiž o film dvoch polovíc. Zatiaľ čo tá druhá - lepšia polovica má dynamiku, a to ako v dejovej rovine, tak aj pri práci s vývojom charakterov jednotlivých postáv, prvá polovica je do maximálnej možnej miery plochá, nevýrazná a nezaujímavá, čo sa, bohužiaľ, podpisuje na celkovom dojme, aký Trojanovo dielo zanecháva. Áno, ako sme uviedli, druhá polovica snímky je veľmi dobrá a čiastočne dokáže napraviť zlý dojem, ale ako celok ju úplne "zachrániť" nedokáže. Ono najväčším problémom tohto filmu je skutočnosť, že jeho značná časť pôsobí skôr etnografickým dojmom so zameraním na oblasť Bielych Karpát, než ako hraná snímka z obdobia druhej svetovej vojny. A to cítiť predovšetkým v prvej, teda horšej polovici filmu, v ktorej ešte postavy naplno nevynikajú. Ale aby to nebola iba kritika, okrem dobrej práce s postavami a zachytením medziľudských vzťahov v neľahkých časoch dielo disponuje aj peknou výpravou. Ak sa ešte nachvíľu pristavíme pri hercoch, je zaujímavé, že najlepší výkon nepredvádza Aňa Geislerová ani György Cserhalmi, ale malá Anna Věrtelářová v role Helenky, čo je paradox, keďže detskí herci, obzvlášť potom vo vedľajších úlohách, zvyčajne nevynikajú. Ale výnimka potvrdzuje pravidlo. Želary sú filmom, ktorý má svoje kvality, ale, bohužiaľ, trvá príliš dlho, kým sa naplno prejavia. Keď už na ne dôjde, dokážu snímku Ondřeja Trojana vylepšiť maximálne na úroveň priemeru, ale viac už nie. Záverom snáď len toľko, že ide o počin pozerateľný, ale ak niekto hľadá film s tematikou druhej svetovej vojny, na výber má obrovské množstvo lepších možností.

Poslední hodnocení (1 680)

Návrat ztraceného syna (1966)

17.07.2024

Adelheid (1969)

15.07.2024

Na krásnom modrom Dunaji (1994)

13.07.2024

Hra o trůny - Série 2 (2012) (série) (S02)

13.07.2024

Želary (2003)

12.07.2024

Kapitán Dabač (1959)

07.07.2024

Tichá radosť (1985)

06.07.2024

Hra o trůny - Série 1 (2011) (série) (S01)

06.07.2024

Chuť leta (2009) (TV film)

05.07.2024

Reklama