javlapippi

"Víte, voják musí mít kázeň, ale i rozptýlení. A já bych jim rád dopřál zase jednou pocit vítězství." "A proto chcete hrát s dětmi?" V malom protektorátnom mestečku zastaví transportný vlak, z ktorého sa podarí ujsť mládencovi v pásikavom mundúre s našitým červeným trojuholníkom s písmenom F (politický väzeň a Francúz k tomu). Miestna nielen futbalová omladina sa ho ujme, poskytne mu úkryt, stravu, odev aj zdravotnú starostlivosť, riskujúc tým prenáramne pred prítomným wehrmachtom. Možno nie úplne realistický, ale zaujímavý, miestami trochu poetický a inokedy celkom napínavý príbeh pre decká z druhej svetovej. Vynikajúci detskí (či skôr už pubertálni) herci v hlavných a dospelí vo vedľajších úlohách. Za štyri poplachy v najlepšom.   

8. Blízko je deň - jeseň 1944 "Rozmýšľam ako asi chutí konské mäso." "Je sladké a vraj dáva silu." "Veľa koní budeme potrebovať, priateľu." Povstanie skončilo, povstalci utekajú do hôr, čo je priveľa na profesionálne politické typy, zmäkčilé vysedávaním po schôdzach. Behom horského prechodu počas snehovej víchrice s prekvapivo jasnou modrou oblohou hynie vyčerpaný Šverma Mareš a zabezpečuje tým Telgártu na vyše polstoročie nový názov. Generáli Golian Brzobohatý a Viest Vrzala majú ako vojaci lepšiu kondičku, no aj tak nedopadnú v horách dobre (v reáli ich Nemci nechytili v lese pri opekaní slaniny, ale v dome v Pohronskom Bukovci). Nemci potláčajú povstanie, vypaľujú dediny, masakrujú civilistov, čo primäje prezidenta k ceste do Banskej Bystrice, aby ich osobne pochválil a dekoroval vyznamenaniami. Nasleduje ešte mnoho smrti a tragédií, nakoniec ale prídu tanky a dojatý Husák Dočolomanský objíme gardového kapitána Kuznecova. Potom tu máme už len jednanie o novej podobe Československa, kedy komunisti navzdory "českým buržoáznym politikom" presadia uznanie slovenského národa, aj keď ešte sami netušia, že sa o pár rokov neskôr sa proti nim samým povedú procesy ako "buržoáznym nacionalistom". Ale o tom hádam inokedy. Solídne ukončenie epopeje za štyri bohoslužby od prezidenta kňaza.

7. Na život a na smrť - jeseň 1944 "Za dvacet let naší republiky jsme se snažili pozvednout zaostalé poměry Slovenska. Nezapomínejte laskavě, co přišlo potom!" S povstaním to ide dole vodou, ale politici si lietajú na západ aj východ ako keby sa nechumelilo. Súdruzi z Moskvy (prekvapivo je medzi nimi aj budúca hlavná hviezda monsterprocesov Slánský) kritizujú nedostatočného bojového ducha, ktorého sa pokúsi povzbudiť Stanek Hryc streľbou zo samopalu do stropu počas dekandentnej zábavy. Návštevníci zo západu sa pri prituhnutí situácie poberajú kade ľahšie. Povstaleckí vyslanci Novomeský Haverl, Ursíny Bzdúch a uniformovaný Huba nepochodia v Londýne u prezidenta Beneša Pleskota s národnými predstavami. Depresiami trpiaci Masaryk Řehák sa radšej pred nimi skryje úplne. Doma Nemci postupujú, vraždia vojakov, partizánov aj civilov a jeden nacista dokonca nevedomky hanobí árijskú rasu stykom s Židovkou Kocúrikovou. Pohotoví gardisti znovu obliekajú čierne mundúry. Znovu veľmi dobrá epizóda za štyri porcie povstaleckých halušiek.