BigDeal

"Do nekonečna a ešte ďalej!" Som veľký, fakt veľký fanúšik jednotky a dvojky, ale pred trojkou som mal strach. Bál som sa, že moje veľké očakávania Toy Story 3 jednoducho splniť nemôže a v najlepšom prípade mu udelím päť hviezdičiek s neistým pocitom v žalúdku (...a len Boh vie, prečo práve v ňom). Po dopozeraní som však mal slzy na krajíčku a smiešnych päť hviezd sa mi zdalo málo. Bolo to niečo neskutočné; úžasne kreatívne, každá jedna postavička (a že ich tam bolo!) vďaka svojskému charakteru nezabudnuteľná, príbeh dojímavý, nostalgický, ale stále vtipný,... Jednoducho nádherná rozlúčka jednej z najlepších trilógii na svete a obrovská srdcovka (každý jeden diel).

Toto je jedna z mojich srdcoviek a vôbec si nemyslím, že to bolo "plytvanie spielbergovčinou", pretože som od tohoto filmu dostal všetko čo som chcel: chytľavý jazzový soundtrack i vianočné piesne, mojich obľúbených hercov, pár naozaj vynikajúcich výkonov, krimi zápletku, humor (knock, knock! ), vynaliezavosť Franka a postreh Carla, parádnu kameru (zbožňujem tie scény keď je vidno len vyleštené polobotky agentov a zbrane), štýlové prostredie a perfektnú réžiu...preto si tento film môžem pustiť kedykoľvek.

Prvá séria (100%) je výborná, ide viac menej o zoznamovanie sa s hrdinami, ich psychikou a minulosťou. K tomu nejaké tie záhady, akcia, výborná hudba, kamera a celé krásne zelené prostredie Havajských ostrovov a nový návykový seriál je na svete. Druhá séria (100%) pokračuje v stopách prvej, no napriek presne rovnakému štýlu (aktuálne dianie + flashback jednej osoby) stále ponúka niečo nové (tí druhí), záhad pribúda a kult je definitívne zrodený. Tretia séria (80%) ešte stále pokračuje v štýle predchádzajúcich dvoch sérií, no tu už vidno, že nemá veľmi čo ponúknuť. Chýba jej akási atmosféra minulých častí, kde spolu postavy žili na pláži a mali sa fajn a niektoré epizódy vyzerajú akoby boli len "do počtu". Napriek tomu si však seriál ešte drží úroveň, dozvedáme sa nové zaujímavosti o tých druhých a pribudli zaujímavé postavy (napr. Juliet). Len tých záhad je priveľa a začína to vyzerať tak, že bude nemožné všetky objasniť nejakou reálnou teóriou. Štvrtá séria (100%) naberá nový dych a posúva LOST konečne niekam ďalej (pomohlo tomu zrejme aj zredukovanie počtu častí za sériu). Prináša nové postavy, nové problémy a aj keď sa vzďaľuje od pôvodného konceptu seriálu (namiesto flashbackov ponúka novinku- flashforwardy- pohľad na hrdinov v budúcnosti), ľahko môže kvalitou konkurovať prvým dvom sériám. Dozvedáme sa podrobnosti o ostrove a dej je tak popreplietaný, že pripomína špionážny thriller. Napriek tomu sa však v deji nestratíte a celá séria tvorí aj s flashforwardami jeden výborný celok s šokujúcou scénou na konci. Piata séria (95%) mierne pokračuje v štýle štvrtej, no takisto ponúka novinky- nezaťažuje divákov s flashbackami, či flashforwardami a naplno sa venuje aktuálnemu dianiu. Dej je tentokrát neskutočne prekombinovaný (čo je v tomto prípade k dobru veci) a na moje veľké potešenie začína celkom reálne vysvetľovať staré i nové záhady. Jediná chyba je, že pár častí narúša mierne za vlasy pritiahnutá logika (ale len naozaj výnimočne, vyzerá to, akoby dali na určitých miestach písať scenár nejakým amatérom), no všetky tieto prešľapy prekryje vynikajúca záverečná časť série (dosť možno najlepšia časť seriálu). Už to len nepokaziť poslednou sériou a LOST sa pre mňa stane definitívne najlepším seriálom, ktorý som mal možnosť vidieť. 6. séria (85%) sa spočiatku síce vlečie, no vygraduje do (pre mňa) nádherného a dojímavého zakončenia. Percentá celkovo: nevyčísliteľná srdcovka.

Po štyroch sériách stále obrovské nadšenie a to z viacerých dôvodov: 1) Nepamätám si okrem LOSTu, že by som mal pri inom seriáli takú túžbu vidieť hneď ďalšiu a ďalšiu časť, 2) Scenáristi sú bohovia - maximálna sústredenosť a napätie počas 15 minútového monológu/dialógu, ako sa mi to stáva len pri Tarantinovkách (za všetko hovorí geniálna epizóda, v ktorej hlavná dvojka prakticky 45 minút naháňa muchu), 3) Réžia - absolútne nepoznať televízne prvky a čo sa týka rozprávania, tvorcovia nepoužívajú len slová. Každý jeden záber hovorí niečo dôležité. 4) Postavy a obsadenie - výborné, až oscarové herecké výkony najmä hlavnej dvojky a postavy s reálnymi vlastnosťami a riadnymi chybami, z ktorých aj vyplýva ich konanie. Žiadna nelogickosť. 5) Vývoj - dej nestojí, epizódy nie sú naťahované. Všetko (postavy aj príbeh) sa neustále vyvíja, posúva dopredu. 6) Kvalita jednotlivých epizód, či sérii, nekolíše. Aj keď je pre mňa najlepšia druhá séria, ostatné zaostávajú možno tak o zanedbateľné percento. 7) Akcia, napätie, filozofia, vyspelosť, logickosť, reálnosť, humor (Saul Goodman),... je toho veľa. A Breaking Bad ide automaticky do mojej topky. Po skončení seriálu: všetko spomínané gradovalo za hranice možností aj naďalej a vyvrcholilo epicko-nostalgickým finále. Úprimne priznávam, že som lepší seriál jakživ nevidel.

Milujem tento seriál. Najzvláštnejšie prípady, vzťahy medzi doktormi, etické, morálne i filozofické otázky...to všetko má tento seriál, no najväčšou prednosťou je postava Housa. Najlepší lekár a zároveň cynik, ktorého hlavnou úlohou nie je vyliečiť pacienta, ale zistiť príčinu jeho stavu chrlí počas každej časti suché hlášky a svojou nejasnou charakteristikou a sarkazmom si získa úplne každého...skvelý herecký výkon. Po dopozeraní 6. série: Seriál si stále udržuje vysokú kvalitu, scenáre sú prepracované, pacienti zaujímaví a postavy sa vyvíjajú. Máloktorý seriál sa dokáže po rokoch takto udržať (viď úpadok How i met your mother). Nebudem hodnotiť všetky série zvlášť, pretože nie je treba. Každá má niečo do seba a žiadna nie je výrazne lepšia, či horšia. Celkovo u mňa ale vedie záver 5. série a začiatok šiestej. Ďalej je to však tiež výborné a to aj vďaka zopár dielom, ktoré sa vymykali tradičnej kostre všetkých častí (časť z pohľadu Wilsona, Cuddyovej, Housovo rozprávanie u psychiatra,...) a ukázali, že sa scenáristi neboja experimentovať. Teším sa na ďalšiu sériu, pretože House má ešte stále čo povedať. Po skončení seriálu: Napriek tomu, že posledná séria bola mierne slabšia, v posledných dieloch sa všetko vrátilo dvojnásobne a dej sa sústredil na to, čo malo popri všetkým tým láskam, filozofiám a trápeniam skutočnú váhu - bromance House-Wilson. Teraz sa všetko skončilo a mne zostalo otupno. Vnútri sa však usmievam. 8 rokov sme hľadali kde je skrytá pravda a nakoniec sa nám ju podarilo nájsť. Teší ma, že bola tam, kde sme ju našli a nie tam, kde som počas posledných častí myslel, že ju nájdeme. Vďaka House, naučil si ma, ako to na tomto svete chodí.

Keď dorazil South Park do našich televízií, ignoroval som ho. Bol som vzorný žiačik na základnej a seriál založený na vulgarizmoch mi prišiel silno odpudzujúci. Keď som dorazil na strednú, kamarát mi postupne požičal 6,7,8 a 9 sériu v angličtine, pričom som sa na základnej tento jazyk neučil. Tu som počas sledovania častí zistil (aj keď som rozumel tak 50% slovám) v čom sa skrýva vtip tohoto seriálu- tvorcovia si proste robia srandu z "na hlavu postavených" aktuálnych vecí, pričom ich dovedú do úplnej absurdnosti, aby ukázali stupiditu niektorých ľudí. Vďaka South Parku som sa naučil anglicky (a nielen nadávky) a moja láska k nemu rástla, až prerástla v nejaký druh uctievania. Dnes je SP omnoho odlišný od prvých sérií. Tvorcovia sa tam vybláznili, dospeli a dnes ponúkajú najtriezvejší pohľad na všetko. Ak sa teda niečo stane, neverím médiám, neverím konšpiračným teóriám, proste si pozriem nový South Park a dostanem odpoveď v podobe vtipnej satiry. Plus, okrem častí s posolstvom stále vznikajú všelijaké úlety v podobe filmových paródií, ktoré sa sústreďujú hlavne na parodovanie všetkého možného hollywoodskeho klišé. To ide tvorcom rovnako perfektne. P.S. neviem ako to robia, no ak sa vyskytne aj nejaký song, väčšinou je výborný. Odporúčam najmä Mr. Hakey´s Christmas Classic (vianočný album) a všetky piesne z Pekla na Zemi.

Zo začiatku som si Saulom nebol istý. Epizódy boli síce slušne natočené i napísané, ale neustále ma odrádzalo, že viem koniec príbehu, pretože ide o prequel k Breaking Bad. Navyše som mal pocit, že sám seriál nevie, ktorým smerom sa chce vydať (krimi, či právnická dráma). Ako sa však prvá séria blížila ku koncu, podarilo sa jej čosi výnimočné - všetky smery sa zliali do jedného a mňa do deja vtiahli natoľko, že som si zjavne podvedome vytesnil z pamäti udalosti z BB a v napätí čakal, ako sa všetko vyvŕbi. Bol som zvedavý, ako skončí čosi, čoho koniec poznám. Klobúk dolu Better Call Saul!

Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen! Stephen!

Po viacerých pozretých častiach zvyšujem na plné hodnotenie, závidím USA, že majú aj takéto "správy" a obdivujem Jona Stewarta 1) za to, že je toľko rokov stále vtipný a neuveriteľne trefný 2) za to, že sa nebojí vykríknuť svoj názor nahlas a dokáže bez problémov poslať kadejakých kreténov do prdele (naposledy zaspieval v štýle černošského gospelu svoju frázu "go fuck yourself" revolučným moslimom).

Už keď minulé leto zastupoval Jona Stewarta som videl, že John Oliver zvládne viesť show aj sám, no až teraz, keď dostal svoju vlastnú, vidím, v čom je odlišná od The Daily Show - trefná je síce rovnako, ale energie a zapálenia pre vec je tu momentálne rozhodne viac!

Prvé, čo chcem povedať- Conan má teraz jednoznačne najštýlovejšie štúdio zo všetkých late night show. A druhé, čo chcem povedať- patrí k tým moderátorom, ktorý ešte nevyschli a sú stále úprimne vtipní.

Po druhej sérii zvyšujem na 5*. Táto show totiž povyšuje obyčajný žáner make-over na niečo výnimočné. Je to o akceptovaní seba samého i druhých, o vysporiadaní sa s ranami z minulosti, nájdení svojej najlepšej verzie a pomáhaní druhým. Toto je show, ktorá vám navráti vieru v ľudstvo. Slzy sú zaručené.

Ak sa vám zdajú všetky late night show rovnaké, rozhodne musíte skúsiť Fergusona. Jednoznačne je z podobných show najoriginálnejší, či už pri rozhovoroch s hercami ("Veľa ľudí sa ma pýta, Craig, prečo sa s hosťami nerozprávaš o ich filme? Je to len preto, že mňa ich trápny film nezaujíma"), alebo pri úvodnom monológu, ktorý je sakramentsky vtipný a prirodzený (čo je pri týchto show vzácnosť). Samotný Ferguson neberie nič vážne, vyžíva sa v absurdnom humore, je charizmatický a vie si urobiť srandu zo seba tak, ako nikto.

Geniálna záležitosť- show beží na internete, takže si Zach môže dovoliť prakticky všetko a aj toho využíva. Nie je ako ostatní Talk Show moderátori (slušní, milí, vždy pripravení ponúknuť hosťovi milión komplimentov v drahom štúdiu), práve naopak; hosťa posadí na obyčajnú stoličku medzi papradím, celý čas sa mračí, mrmle si popod nos a snaží sa hosťa uraziť (alebo priviesť do úzkych) najviac, ako sa to len dá. Nie vždy sa mu to ale podarí. Najlepší diel z videných bol zatiaľ so Steveom Carellom.

Billa Mahera síce spoznávam len krátku dobu, ale vyzerá to tak, že zo všetkých podobných amerických moderátorov mi názorovo sedí najlepšie. A to hlavne vďaka jeho cynizmu a skepticizmu (aj keď sem tam mi príde arogantnejší, než by bolo treba). V porovnaní s rovnako liberálnymi The Daily Show a The Colbert Report si myslím, že Bill Maher býva najtrefnejší. Jon Stewart a Stephen Colbert vidia svet možno trošku ružovejší ako naozaj je, zato sú však (momentálne najmä Stephen Colbert) oveľa vtipnejší.

Keďže SNL sledujem len posledný rok a niečo, hodnotím iba súčasný stav. Ten najlepšie vystihuje citát z Family Guya: "You see, women are a lot like Saturday Night Live sketches. Lots of them are awful, some are decent, and a few are pretty good. But then there's that one--that one woman who's as amazingly perfect as "Massive Head Wound Harry."" Či už ale beží lepší, či horší skeč, SNL nemožno ubrať, že už generácie vychováva tých najlepších komikov (momentálne u mňa kraľuje Kristen Wiig) 70%