ReactLotus

Málo z filmov na mne zanechalo taký dojem ako práve “Dvaja muži v meste”. Skončil film a ja som sa stále pozeral na obrazovku. Na prázdny čierny displej. Akoby to malo niečo zmeniť… Čo mám o filme povedať? Je to nefér, je to bolesť, je to depka. Cítim hnev, zúfalstvo a prázdnotu. Chcem plakať, kričať, niečo rozbiť, proste …cítiť sa inak. Za 90 minút som sa zblížil s človekom odsúdeným (ktorý sa vo väzení zmenil), odpustil mu a uvidel v ňom dobrého a napraveného človeka. Teraz, keď je koniec, zničený a sklamaný premýšľam nad životom, prečo musí byť osud tak nefér? A pritom, je to len film. Vyrozprávaný drsne, smutne, ale pravdivo a ľudsky.

Ratatouille je rozprávka môjho detstva. A asi hlavne pre tú nostalgiu mením na 5 hviezdičiek. Nič to ale na faktu, že sa jedná o veľmi peknú a podarenú rozprávku nemení…

“Sedliaci/Jagna” pojednáva o mladej, krásnej dedinskej dievčine Jagne a jej vnútornom konflikte. Rozhodnúť sa, či je pre ňu dôležitejší spokojný život v blahobyte so starým boháčom alebo láska k Antekovi, synovi sedliaka. Nanešťastie, v krajine tradícií sa láske nedáva prednosť… Tvorcovia sentimentálneho snímku “S láskou Vincent”, ktorým vzdali poctu svetoznámemu maliarovi, prišli s ďalším, komplexnejším a prepracovanejším skvostom. Tentokrát spracovali dielo poľskej literatúry “Sedliaci”. Román, za ktorý autor, W. S. Reymont, získal nobelovku. Život nie je čiernobiely, čo náležite môžeme vidieť u problémoch a vzťahoch medzi postavami a ich činmi. O dobrote ľudí a spravodlivosti v tomto svete môžete zabudnúť, nevinnosť je nemožný ideál (z čoho mrazí, no postavám to dodáva hĺbku, ktorá pri Vincentovi čiastočne chýbala, na druhú stranu dej je zložitejší). Príbeh vám asi bude neznámy (možno sa mýlim), zato čaro dediny, krojov, postáv, zvierat aj prírody si vás získa a podobnosťou s našou kultúrou, tradíciami a zvykmi vám film bude blízky. Znovu je vytvorený animáciami olejomaľby, ktoré medzičasom tvorcovia vylepšili a pozdvihli na novú úroveň. Podľa slov samotných autorov, Sedliaci bola pre nich ďalšia objaviteľská cesta, ktorá im umožnila hlbšie preniknúť do emocionálnych možností a estetickej krásy, ktorú môže animácia v podobe špeciálnej olejomaľby priniesť do filmového rozprávania. Mne neostáva nič iné, ako súhlasiť a obdivovať ich prácu. Radosť sa, nielen, na tú farebnú paletu dívať. Tváre, grimasy, výrazy sú zložitejšie, skoro na nerozoznanie od reality, aj tie slzy by ste uverili. Rovnako oblečenie, vlasy, oči, nahé telá milencov skrúcajúcich sa v sene. Meniaca sa jar na leto, leto na jeseň, jeseň na zimu a zima zase na jar. Skutočne podmanivý vizuál. Silnejšiu nôtu hrá taktiež audio. Nádherný ľudový spev (a tance, Slovania majú jednoducho prekrásnu kultúru), hudba (husle a klavír sa dokonalo hodia a každú jednu scénu obohacujú) a zvuky v pozadí (praskanie dreva v krbe, gáganie husí, šumenie vetra, šušťanie obilia a trávy, škrípanie dreva, šplechot vody, dážď,...) Na konci možno vidieť, ako bol film robený, zaujímavá podívaná.