ToshiroM

"Je to overené aj u ostatných kontaktov?  Nie pane, ale tento je dôveryhodný.  Takže je to jedna baba hovorila."  Takto má vyzerať kvalitný vojnový film, natočený na motívy jednej z najtragickejších spojeneckých operácií druhej svetovej vojny. Richard Attenborough je režisér s veľkým "R". Hoci je pre bežného fanúšika filmu viac slávny kvôli svojmu známejšiemu kúsku Gándhí (1982), tento snímok za svojím známejším bratrancom v ničom nezaostáva. Herecké výkony (v podaní Caana, Conneryho, či vtedy neznámeho Hopkinsa) sú nadpriemerné, no podstatná je tu hlavne atmosféra. Práve tá tu je cítiť z každého záberu a priznám sa, že pri sledovaní scény prekročenia rieky v člnoch som sa nevedel až do konca filmu zbaviť zimomriavky na celom chrbte. Práve kvôli takto dobre spracovaným námetom vznikol žáner 'vojnový film'. Neubránim si neúctivú poznámku, že aj samotná operácia Market Garden vypukla len preto, aby bol o nej natočený tento film. Záležitosť, ktorá zahreje pri srdci každého milovníka remeselne výborne spracovaného filmu. Nemám čo by som tomuto kúsku vyčítal. Dokonalosť a súhra. Klobúk dole. Jednoznačných 100% aj s hlásením...

Tento diel Indiana Jonesa je pre mňa ultimátne najlepším a najobľúbenejším. Predchádzajúce filmy síce veľmi dobre hrajú na divákovu strunu, lenže Posledná krížová výprava je jednoducho top. Harrison nikdy nevyzeral v roli Indyho lepšie ako tu. Sekunduje mu starý „štramák“ Connery, ktorý svojím postavám práve tu vdýchol genialitu, čo prevyšuje všetky jeho hrané archetypy „otcov“. Starý James Bond a mladý Indiana Jones – to je jednoducho radosť sa pozerať. Spoločné scénky otca-syna sú skvelé, vtipné, primerane akčné a niektoré – viď scéna s čajkami – aj morálne poučné. Ford a Connery, to bola pre Spielberga jasná voľba a vyplatila sa mu. Ostatné postavy – Sallah, Marcus, náckovia a hlavný záporák Donovan – hrajú na maximum a darí sa im, ale jednoducho na hlavnú dvojicu skrátka nemajú.  Práve tento diel Indyho mi pripomenul, ako mám takéto filmy (akčné a dobrodružné) rád. Typ postavy, akou je Indy, bol pre mňa v mojom ranom detstve vzor, podľa ktorého som sa riadil. A dnes pri spomienke na tie chvíle si vychutnávam každú minútu tohto skvelého filmárskeho kúsku vždy, keď ide v televízii alebo v letnom kine. Sto percentná záruka pre svätý Grál...

„Chlapče! Neprežil by som v tejto brandži, keby som nebol tak zlý a skazený ako samotné peklo.“  Toto bol prvotriedny, remeselnícky rozpracovaný a umne natočený westernový príbeh. Najlepší western 21. storočia, aj keď ide v podstate o remake. Táto snímka poteší každého, kto má rád drsné prostredie Divokého západu, pretože tento film je to, čomu sa hovorí „majstrštyk“. Či už je to úžasným Russellom Crowneom, ktorému dobre sekunduje čestný Christian Bale. Či už je to atmosférou, ktorá vám naženie pod kožu červený prach arizonskej púšte. Či už je to príbehom, ktorý je síce banálny, ale pritom tak neskutočne dobre a jemne spracovaný. Či už je to chytrými a rozumnými dialógmi, ktoré svojím existencionálnym nádychom dodávajú celej snímke rozmer medziľudskej tragédie na pozadí krutého prostredia USA druhej polovice 19. storočia. Jednoducho táto záležitosť, ktorá svojím rozmerom akčného, no zároveň ľudského westernového filmu, je tak jedinečná. Podčiarknuté a spočítané, toto je najlepší western od dôb Nezmieriteľných. Pozrite si to. Neoľutujete ani sekundu „zabitého“ času, ktorú ste pre tento skvostný námet „obetovali“. Odporúčam vám jeho sledovanie hlavne večer v spoločnosti najlepšieho kamoša alebo s vaším otcom či starým otcom.

Nemôžem tento film hodnotiť, lebo som ho nedopozeral. Nič menej, tú štvrtinu, čo som videl, ohodnotím nasledovne – nuda zmiešaná so zvláštnym pocitom v bruchu, ktorý kulminuje do absolútneho nepochopenia toho, čo vlastne má daná látka znamenať. Brad Pitt nebol nikdy pre mňa extra charakter (to neznamená, že sa mi vo filmoch nepáči alebo ho nemám v niektorých snímkach rád), takže tu ma od prvej chvíle neoslovil. A Casey Affleck mi pripadal na tých 15 minút úplne mimo tento vesmír. Som si istý, že keby som sa donútil túto snímku dopozerať, na viac ako jeden a pol hviezdičky by to nebolo. Bohužiaľ.

Keby som mal vymenovať, v čom sa druhý diel Indyho líši od úžasnej jednotky (a absolútne geniálnej trojky), zabralo by to toľko času, že by sa z toho stala celkom slušná slohová práca. Druhý diel Indyho je síce temnejší a s humorom značne zaostáva, ale stále je to dobrý diel. Harrison sa pre túto rolu doslova narodil. Ostatné postavy mi nejako neprišli na chuť (okrem hlavného fanatického záporáka), obzvlášť Kate Capshaw, ktorá tu hrá afektovanú a večne kričiacu osobu, ktorá sa nehodí k Indymu – obzvlášť nie do džungle. Našťastie, je to jediné výraznejšie negatívum snímky. Efekty a atmosféra sú premakané, navyše poňatie Indie ako krajiny nielen s krásnou farebnosťou, ale aj s temnou (až démonickou) stránkou sa mi páčilo. A k tomu všetkému dychberúce kaskadérske kúsky (mimochodom odohrané (v prípade Harrisona) bez kaskadéra) sú tak bombasticky skvele nasnímané, že nemám viac slov chvály. Jednoducho, druhý diel Indiana Jonesa je skvelým, aj keď nie úplne geniálnym filmom. Jasne ho ale odporúčam každému, kto má rád takéto akčné a dobrodružné bomby. 92% aj s kameňom Shankara...

Na Pamiatkárov som narazil takto – pred ôsmymi rokmi (ešte ako malé nevystaté decko) som bol s rodičmi na výlete v Rakúsku a tam v malej dedinke v Alpách s menom Altaussee som sa dozvedel, čo sa tu za druhej svetovej vojny odohrávalo (ukrývanie vzácnych umeleckých diel). Povedal som si „Cool, o tom musí byť nejaký film.“ A tak sme sa ako rodina zišli a hľadali, až sme ho našli. Stiahli sme si ho a pozreli. Ohúrilo nás to. Ja sám som si hovoril: „Wow, to je ale film!“ Lenže potom som naňho nadlho zabudol. Až o dva roky neskôr išiel v telke. Dal som si ho teraz už osamote, bez šumenia rodiny a hľa, bol to síce dobrý film, no už sa mi nejavil ako svetoborný. A ešte o pár rokov neskôr, čo som si ho opäť pozrel s mojím otcom (ktorý mimochodom vyhlásil, že je to jeden z najlepších filmov aké kedy videl), som si vravel: „Kurva, síce si to neužívam ako vtedy, keď som bol malý harant, ale čaro to má!“ A ono to čaro má doteraz – príbeh je síce rozmáchnutý a určite by bol viac zaujímavejší ako dokument, ale čo na tom. Alexandre Desplat je mnou už dlho považovaný za jedného z najlepších filmových skladateľov hudby, takže ani tu nesklamal. Z hercov mi najviac vyhovovalo trio Damon-Blanchett-Murray, George Clooney je síce hlavná postava, ale hrá druhé husle. Ostatných som si až tak nevšímal (s výnimkou Goodmana, ktorý mi prichodil ako celkom sympatický chlapík), no na tom nezáleží. Atmosféra nacistickej okupácie (Paríž, Belgicko, Bavorsko, rakúske Alpy) je tu vykreslená síce možno nejasne, ale myslím, že verne. Dej by mohol byť akčnejší, to je pravda, no zároveň si ho neviem taký predstaviť, jednoducho tak ako to je, znamená iba nasledovné - že to takto má byť. Mám pocit, že týmto filmom tvorcovia nijako neurazili ani divákov, ani filmových kritikov. Ja osobne tomuto neurážlivému príbehu o zaujímavej téme dávam síce slabších 90%, ale aj tak si myslím, že si ich zaslúži. Odporúčam jeho sledovanie hlavne počas zimných večerov...

Tak týmto filmom začala moja dlhoročná láska k Indymu. Dnes síce už nie som taký veľký fanúšik tejto svetovej filmovej série, ale vždy sa vraciam k svojmu utvrdeniu, že je to najlepšia séria všetkých čias. Harrison Ford je pre mňa už od detstva môj najobľúbenejší herec, aký kedy po tejto planéte vôbec chodil. Bez neho by som si celú sériu (a už vôbec nie tento prvý legendárny diel) nevedel predstaviť. Dobyvatelia stratenej archy sú skvelým filmom vo všetkých aspektoch – dej, príbeh, postavy, hudba, atmosféra – to všetko je v tomto diely cítiť odvšadiaľ. Nie je nič čo by som mu vytkol. Zaporáci sú super, Marion krásna, Sallah primerane vtipný no a Indy je kráľ. Diváka pri obrazovke, pri pozeraní tejto snímky, doslova nejaká neviditeľná sila (ktorá sa volá zaujatie :-)) spúta ku stoličke a nedá mu vydýchnuť až do strhujúceho konca – začiatok, stred a úžasné finále, to všetko je jednoliate a perfektne na seba nadväzuje. Toto je ten pravý majsterštyk pre milovníkov dobrodružstva a akcie (a nielen pre nich :-)). Som rád, že tieto filmy vznikli. Ďakujem vám páni Spielberg, Lucas a Kasdan.

Tak toto bola nálož. A myslím to veľmi, VEĽMI pozitívne... Sledovať takýto úžasný príbeh, ktorý je klenotom medzi svetovou literatúrou, sfilmovaný takýmto spôsobom bez úžasných špeci-efektov a premachrovanej výprave tradičným „remeselným“ štýlom, to je pastva pre oči. Pierre Niney svojím poňatím postavy Edmonda Dantesa hravo strčí do vrecka predchádzajúcich Dantesov od Caviezela, Depardieaua, Maraisa, no aj doteraz (podľa mňa) najlepšieho od Vebera... Ostatné postavy sú tiež dobre vkreslené, obzvláť ústredná „badass“ trojka záporákov, ktorých bez ostychu označím za najlepšie záporné postavy, aké sa v historických veľkofilmoch objavili. Emócie, dobrodružstvo, úžasná hudba a atmosféra nahráva celkovému vyzneniu filmu a dostáva tak snímok úplne do inej dimenzie, v ktorej sa divák ocitá rovno v tej dobe - vo Francúzsku po Napoleonovom páde a v kolobehu rýchleho striedania monarchií, ktorý znamenal chaos vo všetkom, aj v súdnom systéme (ako tomu je aj vo filme). Čo na tom, že príbeh je od predlohy trochu pozmenený. Takto má vyzerať správny novodobý historický film. Vďaka vám Francúzi, klobúk dole za toto veľdielo. Viac takýchto snímok...

Keďže patrím k ľuďom, ktorí sa veľmi potešili novému sfilmovaniu Dumasovej klasiky, bol som po prvom dieli v miernom očakávaní, čo prinesie diel druhý. Prvý diel možno bol lepší čo sa týka predstavenia jednotlivých postáv, zato v druhom dieli hrá prím hlavne dej. A ten v tu jasne posúva jediná postava – Milady (ako už samotný názov hovorí). Podmanivá Eva Green dodáva takej svini ako je „pani de Winter“ priam démonickosť, ktorá plynie z jej hrania akosi prirodzene. D´Artagnan trochu „dospel“ od prvého dielu, Athos ako vždy bez chyby, Aramis je frajer a Porthos sa nám „umravnil“ (SPOILER – na konci až prekvapivo veľmi). Zato Constance mierne pripadala, akoby hrala v príbehu len druhé husle. Dej a vykreslenie histórie vždy Francúzom išlo, v tomto prípade tomu nie je inak – obliehanie La Rochelle je vykreslené presvedčivo, ako aj strety s Angličanmi (SPOILER – námorná bitka by tromfla aj holandského Admirála). Nemám veľmi chuť opakovať potešenie nad skvelým scenárom a dobrou choreografiou – to som písal už ku prvému dielu. Francúzi si jednoducho povedali, že táto adaptácia klasiky dobrodružného historického románu bude zrejme jediná správna. Koniec síce bol trochu divný ale nič to nemení na tom, že ide o poctivo zvládnuté remeslo, ktoré Martin Bourboulon jednoducho vie. 90% (za kardinála možno aj 92 :-)).

Sfilmovanie Dumasovej klasiky všetkých klasík je ťažké, dokonca ešte ťažšie než by sa zdalo. Spomeňme si na nechválne "slávny" experiment z deväťdesiatych rokov (o debilnom a blbom pokuse z roku 2011 ani nehovoriac), ktorý nakombinoval všetko možné aj nemožné – herci, kostýmy, zvuk, dokonca aj príbeh, len aby z toho bola nejaká spektáklová pecka, no nakoniec to bola absolútna hovadina... Martin Bourboulon zrejme preto stavil na staré filmárske remeslo bez čačiek, bizarných okamihov no hlavne na kvalitný scenár, ktorý sa síce možno od predlohy líši, ale je o to zaujímavejší. Jasná hviezda tejto rýdzo francúzskej záležitosti je určite Vincent Cassel, ktorý s vekom nestárne, ale ako francúzske víno ročník 66 dozrieva do podmanivého buketu. Ostatok je tiež dobrý no a Eva Green je (ako ostatne vždy) podmanivá a jej temné krásne oči dodávajú krutej Milady de Winter ten správny šmrnc. Príbeh a dej, ktorý sa podobá na krimithriller zasadený do „špinavej“ doby 17. storočia, je triviálny a jednoduchý (ako tomu je aj v predlohe), no zároveň uhrančivý a o to dokonalejší. Nie nadarmo sa hovorí „Hľaďte si svojho!“, keď ide o filmovanie klasickej románovej predlohy nejakého svetového autora - lepšie ako krajania autora to nikto takto natočiť nevie. Francúzi sa toho zhostili skutočne veľkoryso a natočili úžasný film, ktorý je kvalitnou remeselnou prácou. Obdobie náboženských vojen v prvej polovici 17. storočia vás jednoducho do seba vtiahne a vy potom už len prechádzate z jednej vypeckovanej scény do druhej. 95%