Vrah Rosemary

Zito výborne pracuje s atmosférou a hudbou, že by mu aj veľký Hitch mohol závidieť. Síce ja som mu ako skúsený hororový divák na jeho falošné ľakačky neskočil, ale takúto mrazivú atmosféru som zažil len v pár hororoch. Na rozdiel od Alfreda ale nenecháva vraždy na divákovej predstavivosti, ale ukáže ich vo všetkej ich kráse nádherne zblízka. A žiadne švihnutie nožom popod hrdlo alebo pichnutie vidlí pod pazuchu, ale čistý záber, ako nástroj vniká do živého mäsa, úplná delikatesa pre hororového fandu. Divím sa, že tento frajer v maskáčoch sa nestal rovnakou legendou ako Freddy či Michael Myers a že z tohto nevznikla ďalšia nekonečná séria. Každopádne tento podarený slasher radím na úroveň jedničiek Halloweenu a Nočnej mory z Elm Street. (25.03.2021)

Vidlema skrz dva, vidlema do sprchy, bodačka skrz mozek, bodačka skrz krk, podřezávačka, hlava vs. brokovnice - to všechno zvládl maestro Savini na jedna. Například při podřezávání se to normálně spokojí s nožem u krku a krví, zatímco tady si ten nůž přímo krkem jezdí a je to hezky vidět. Vrah, zhrzený voják z druhý světový, je taky v pohodě. Celkově je to takový temný vyvražďovák se slušně napínavými momenty a minimem slabších míst. Slasherová pecka! (stopáž hodnocené verze: 01:28:15, screeny) (13.12.2008)

Mnohým ľuďom sa slasher horory (ktorých vynikajúcim príkladom je Vrah Rosemary) zdajú úchylné. Človek je v podstate odnepamäti tvor agresívny (viď staré obrazy sadistických mučení svätých, pred ktorými sa má kresťan ešte modliť). Skúste si vyhľadať obrazy martýria sv. Erazma, ktoré namaľovali Dieric Bouts (15.stor.) a Nicolas Poussin (17.stor.) a potom skúste povedať, že západná civilizácia nie je úchylná. Keď som túto fiktívnu a teda akceptovateľnú hororovú fantáziu videl prvýkrát, cítil som sa ako po poriadnej opici a k filmu som sa vrátil až po desaťročí. Režisér Joseph Zito nie je žiadnym majstrom v budovaní atmosféry, avšak jeho neuveriteľná hardcore verzia slasheru je žánrom, ktorý akúkoľvek atmosféru presahuje. Ak vo Fulciho filme obeť s prebodnutou hlavou umiera okamžite, Zito jej dáva ešte desať sekúnd. Ak Steve Miner necháva Michaela Myersa podrezať obeť jediným rozmachom, Zito štylizuje vraždu tak, ako keby šlo o krájanie chleba. Za tak intenzívne zážitky sa menej než päť hviezdičiek nedáva. Nemyslím, že je vhodné dívať sa na tento film dookola celý týždeň, rozhodne som však presvedčený, že toto dielo reflektuje objektívnu realitu sveta i subjektívnu realitu človeka omnoho zdarnejšie než väčšina iných filmov. Záverečné scény ponorené do znejasňujúceho oparu majú snový charakter, v ktorom sladké snenie ústi do nočnej mory a anticipuje "Elm Street". (15.01.2005)

,,ŠTUDENTI SA FLÁKAJÚ PO CINTORÍNE. A JA VIEM, ČO TAM ROBIA." ,,ČO TAM ROBIA?" ,,NEVIEM, BOLA TMA..." __ Už si ani nespomínam na motiváciu, ktorá ma pred dvomi rokmi na Valentína primäla si tento film stiahnuť. Takmer na deň presne (15. 2.) som mal chuť na hororové béčko z 80. rokov, a keďže už som vôbec nemal povedomie o obsahu, bola u mňa Rosemary vítaná. Čiže ide o typickú vyvraždovačku pre mladé publikum zasadené do otrepaného večera maturitného večierku, počas ktorého sa prebudí ,,tieň minulosti". Veľa užívateľov sa v komentároch odvoláva na ,,Piatok trinásteho" od rovnakého režiséra, avšak ja osobne som si všimol hneď tri citácie na ,,Psycho" (vražda v sprche, nebezpečenstvo na schodisku - a.k.a Arbogast- , objavenie kostlivca) Zľahka sem možno zaradiť aj prezlečenie vraha, hoci dôvod prečo vraždí práve vidlami ostáva nezodpovedaný. Žiada sa však povedať, že každý tretí komentár vyzdvihujúci umenie Toma Saviniho je na mieste a ja sám som si scénu s prepichnutím hlavy pozrel opakovane. Sčítané a podčiarknuté je ,,Vrah Rosemary" solídnym, hoci tuctovým produktom žánru s množstvom klišé a nevyužitých odbočiek (starý chlípny vozíčkar), ktorý dnes zaujme iba po technickej stránke. A pripájam sa ku konštatovaniu užívateľa ,,Corpsegrindera", že zástupcu šerifa Christophera Goutmana jednoducho nemožno neprirovnať ku jeho menovcovi Walkenovi. (675. hodnotenie, 83. komentár k filmu) (17.02.2021)

Je vidět, že Prowler vznikal v době, která slasherům přála nejvíce (ne, děti, nejsou to devadesátá léta) a pod vedením člověka, který je uměl točit, což ostatně dokázal i svým zářezem do série Pátek 13. Největší devizou jsou jednoznačeně jednotlivá zabití, vždy nádherně vyvedená, realistická a působící dostatečně odporně, aby se ani otrlý divák (nic společného se srazem preudointelektuálů) neušklíbal. Vrcholemm pro mě je vidličkovaná ve sprše a jedno moc luxusní podříznutí. Trochu zamrzí rozkolísanost tempa, kdy především prohledávání obrovského baráku nudí znatelně, ale naštěstí se voják včas vrátí, aby do situace vnesl pořádek. Vzniknout tenhle film o dva roky dříve, tak má dnes deset pokračování a alespoň jeden remake. Naštěstí byl první Pátek 13 a tak to odskákal on. Prowler zůstal jediný a jedinečný. (04.02.2011)