Jozef Mak

Páčilo sa mi to vyobrazenie drsnej reality, aká vládla na slovenskej dedine na konci 19. storočia. Tie bezútešné až tragické charaktery, veď ani jedna postava v tomto filme nebola šťastná. Vďaka predlohe to tvorcovia mali s vyobrazením dedinského života jednoduchšie, no až tak úplne sa im to nepodarilo. Chalúpky aj kostýmy vyzerajú dobre, ale na hercoch mi niečo vadilo, nepôsobili na mňa príliš dobovo a dedinsky. Samotný príbeh je zaujímavý, ale ničím výnimočný. No na to, že ide o SK TV film, tak to bolo slušné. 70% Inak, v čase keď začali záverečné titulky, mal film 70 hodnotení, veď na čo čakať do konca, keď sa dá film ohodnotiť v polovici alebo po 10 minútach... (01.01.2022)

Esenciou drvivej väčšiny slovenských filmov je ťaživé trápenie sa životom.  Slovenskí filmárikovia a filmušky totiž len zúfalo skromne nadviazali na akčno-romanticko-dobrodružné tradície, započaté v Amerike nakrúteným Jánošíkom (1921) - prvým slovenským filmom. Naopak, uplynulé roky venovali rozvoju ponurého psychologického filmu. Nepochybne v tom mal prsty i boľševik s jeho "rafinovanou" kultúrnou politikou. Avšak aj súčasní režiséri sa v takejto téme občas nájdu Vybŕľajú a zbastlia ďalší ponurý film. Aj  režisér Bebjak musel vytesať zárez do širokého portfólia "zmierenia s beznádejným trpkým žitím". Vybral si skvelý román - človeka milión - Jozefa Maka. Spracovanie fajné. Vidno však, že dnešné hviezdy sk herectva nie sú úplne tou najtop hereckou generáciou. Nech je ako chce, ide o pozerateľnú záležitosť. A odznie v nej i táto skvostná veta - poznanie: "Dobro sa skrýva v diere, sračky sa tvária ako med.". (02.01.2022)

Jedna z mála vydarených adaptácii slovenskej klasiky. Bebjak na to má, len musí točiť viac takéto príčetnejšie filmy, ktoré zákonite nepoklonkujú tejto hyperkorektnej dobe. Navyše musím povedať, že technicky (kamera, zvuky, postsynchrony a pod.) sme častokrát na tom lepšie ako naši bratia Česi, a to už je čo povedať. Už len začať natáčať divácky zaujímavejšie, scenaristicky dospelejšia a výrazne žánrove filmy a možno to nebude ďaleko od kvalitnej európskej tvorby. Minimálne Bebjak na to rozhodne má ... ;) (02.01.2022)

Nepamätám si, že by ma niekedy slovenský film dohnal k slzám, ale Bebjakovmu novému televíznemu dielu sa to podarilo. Úprimnosť s akou Hronský komentoval nevraživosť a ľudské chyby hrdého kresťanského národa je ohromujúca. V rukách Ondreja Šulaja, ktorý zvládol do scenára preniesť poetiku knihy spoločne s iróniou, absurditou a humornými momentmi (po ktorých spravidla prichádza tvrdá rana krutého života) a rukách Petra Bebjaka, ktorý veľkú výzvu v podobe historického filmu zvládol bravúrne po produkčnej aj režijnej stránke (a tak sa nám v kontraste so Slovanmi ujazuje, že pokiaľ má Bebjak dobrú - hoc aj dobovú - predlohu a schopného scenáristu, tak je zárukou vysokých filmárskych kvalít). Nikdy som nebol hrdým Slovájom so zaťatou päsťou pritláčajúcou sa k hrudi, ale pre tentokrát sa presne takto cítim. Som hrdý že niekto prostredníctvom jedného z najvplyvnejších médií spracoval takto kritické dielo a to najmä v dobe, kedy práve v mnohých prípadoch tá časť hrdého Slovenského národa takto priamu a silnú kritiku potrebuje. Tak isto som hrdý na skvelý kasting, ktorý naším jasným hviezdam nič nedaroval a mnohí z nich, či už Loj, Hartl, Mórová či Bárdos sa objavujú v polohách, v akých sme ich ešte nevideli. Jozef Mak, človek milión sa tak pre mňa stal jedným z najväčších prekvapení a tak isto jedným z najintenzívnejších umeleckých zážitkov slovenskej filmovej tvorby za posledných desať rokov. Nebojím sa dať Jozefovi Makovi 5 hviezdu. Takú peknú, rýdzo Slovenskú, ale jednoznačne poctivo vybojovanú. (01.01.2022)

Povinné čítanie na literatúre sa podarilo veľmi dobre preniesť Bebjakovi na televízne obrazovky, no išiel výraznejšie do depresie. Verne sa drží všetkých línií príbehu, používa klasickú naráciu, takže, i napriek množstvu postáv a vzťahov, divákovi nič neujde. Ponúka nádherný vizuál, vypiplané exteriéry v horách a po tejto stránke to vyzerá skvele a hlavne dobovo. A dostávam sa k hercom, ktorí sú pýchou i pádom filmu. Tí hlavní akosi nepôsobia dobovo či vidiecky, chalupársky... skrátka v priestore, v ktorom sa dej odohráva. Ešte pri drevorubačskej línii príbehu ma to nerušilo, no linka Maruša a Jozef začne škrípať hlavne kvôli Hartlovi, ktorý sa do roly hodil asi hlavne preto, lebo veď tiež je obyčajný človek, no jeho chlapčenský vzhľad ho do roly viac nepredurčoval. Mak makal v lese i na lodi, i na vojne a all in all je to hrdina, ktorý všetkých prežije a ja som to v podaní mladého Hartla nezožral. Bohužiaľ, v mnohých scénach ho hravo prehrajú kolegovia. "Vrchol" je Maštalír, ktorý síce hrá macha a časom zatrpknutého vdovca, no nezbaví ma dojmu, že to hrá pózersky a že si to vlastne vychutnáva. Do roly sa poriadne neoprel a neprežil ju srdcom, skrátka zobrazil nám svojim herectvom namysleného muža akých je dnes kopec, a boli takí aj v minulosti, len neboli tak mestskí ako to kričí z Trnavčana/Bratislavčana Maštalíra. Vzorom z bratislavskej smotánky je Diana Mórová, jej obeta pre rolu, skvelé stvárnenie strhanej matky je hodné chvály. Úplne v úvode, pri pôrode, som ju vôbec nespoznal. Poteší Alex Bárta, ktorý minimalistickým herectvom so scarface exceluje a v každej scéne gumuje ostatných zúčastnených. No všetky známe herecké esá zatienila, pre mňa neznáma, Jana Kvantiková, ktorá mrzáčku, no hlavne čistú dušu, zahrala s veľkým prehľadom. Nenápadnej postave vdýchla krásu, jasnotu a vyšvihla ju v tomto filmovom spracovaní na absolútny top. Scéna kedy čaká manžela idúceho z väzenia s dieťaťom na rukách a prihovára sa mu pokorne, radostne... sánka dole, taktiež záver na smrteľnej posteli. Film má silné momenty kedy ukazuje ako dokáže byť osud, no i ľudia tvrdí k jednému človeku. Silná je línia príbehu s Marušou, ktorá mládenca z vojny nevyčká a mení sa z peknej na rapavú ženu, ktorá by chcela svoju prvú lásku získať späť a neváha pritom vyvolať intrigy. Rozprávač v úplnom závere hovorí: "Ešte nie je koniec, Jozef Mak. Lebo život je dlhý... Nemôžeš len tak zmiznúť zo sveta. Ešte si všeličo vytrpíš. Ale ty vydržíš všetko, lebo si tvrdší než kameň. Lebo si obyčajný človek, malé zrnko v nekonečnom vesmíre." Boľačka snímky je, že nás o Makovej odolnosti pramálo presvedčila. Nevidieť jeho premenu či dozrievanie skrz utrpenie, nespravodlivosť či zradu. Dielo nie je nakoniec presvedčivým v tom čo autor predlohy vtlačil do knihy, že "Mak vydrží všetko na svete". Film má umeleckú hodnotu, pre mňa ako fajnšmekra, no k súčasnému divákovi, tobôž k mladému divákovi či študentovi, prehovára slabo, lebo sa potáca v neustálom trápení. (09.04.2022)