Rysavá jalovica

Ja by som sa za tým Adamom vypravil skontrolovať, či stále ešte drží sľub, len keby to na samom konci sveta nebolo... Slovenská mentalita ako vyšitá a pokiaľ budeme ignorovať vtedajší žargón, tak ten jednoduchý príbeh o alkohole je ako zo súčasnosti...:) Jozef Króner je už raz a navždy Krt, Krtko a Brtko v jednom. Pokiaľ má niekto pocit, že emancipácia je otázkou posledných dvoch dekád, tak nech to povie do očú Krtovej žene Eve a žene jeho suseda. No tie by vás priviazali o kôl ako tú jalovicu... (31.10.2013)

Pred všetkými filmami o ožran párty amerických tínedžerov bola Rysavá jalovica. Dominantnú časť stopáže strávi hrdina v riadne potrundženom stave a vďaka tomu sa dostane do mnohých roztomilo úsmevných situácii. Króner bol pán. Atmosféra slovenskej dediny na maxime. Tunajšie hodnotenie ale samozrejme vôbec nereflektuje filmárske kvality tohto diela (alebo jednoducho nedokážem takéto veci náležite oceniť). 6+/10 (28.12.2017)

K tejto kinematografickej klasike som sa dostal po viac ako polstoročí po jej vydaní. Sobotný večer jarných prázdnin vytvoril ideálne podmienky na spoločné domáce kino. Kukučínovu poviedka ma ako povinné čítanie milo oslovila. Je to jednoduché, ale hodnotné dielo s dôležitým posolstvom: "NEPI! V knižke ma zaujali realistické, ba až atmosférické opisy akejsi tichej a melancholickej nálady slovenskej zimnej krajiny. Film v tomto ohľade nesklamal. Dielu slovenského dramatika sa dostala solídna obrazová pocta v prevedení absolútneho klasika československej režisérskej scény, Martina Ťapáka. Herecké obsadenie bolo na príbehové postavy ako stvorené. Na Kronerov prejav sa jednoducho nedá nespoľahnúť. Šesťdesiatdva minút na Rysavú jalovicu úplne stačí a divákovi sa ešte dostane niekoľko vrchovatých hrstí tradičného slovenského humoru minulého storočia. Milo pobaví aj v súčasnej dobe.  Rysavá jalovica je klasika slovenskej umeleckej kultúry, ani poviedka ani film by nemali uniknúť žiadnemu Slovákovi. Odkaz striedmosti bude nášmu národu ešte dlho na oči vyhadzovať. Vďaka pán Kukučín, vďaka. (19.05.2023)

Klasika z pera Kukučínovho nesie jasný Ťapákov rukopis. Výborné herecké obsadenie i prevedenie. Humor síce už pamätá nejaké tie rôčky, ale určite neurazí. Škoda, že posolstvo abstinencie sa nijako nepretavuje v našich životoch, bohužiaľ. Odporúčam aj novšiu verziu poviedky - Dlhá cesta domov z cyklu Nesmrtelní v opäť výbornom prevedení Lukáša Latináka. (05.01.2016)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)