Rysavá jalovica

Martin Kukučín (vlastným menom Dr. Matej Bencúr) bol najvýznamnejším predstaviteľom slovenského literárneho realizmu. Poviedku "Rysavá jalovica" napísal v roku 1885, ako svoje druhé prozaické dielo. Patrí ku jeho prvotinám. O osemdesiatpäť rokov neskôr, v roku 1970, sa režisér Martin Ťapák rozhodol sfilmovať toto literárne dielo. Do hlavnej úlohy obsadil výborného Jozefa Krónera, ktorý dokonale stvárnil tragikomickú postavu alkoholika Adama Krta. Vznikol tak snímok, ktorý sa stal súčasťou skromného, slovenského, filmového pokladu. **** (24.12.2011)

Rysavá jalovica je slovenskou klasikou. S tým sa nedá nič robiť. Ale čím už môže abstinentská agitka zaujať dnešných divákov? Hereckými výkonmi, archaickým jazykom? Isteže, jedným aj druhým, ale aj tak je to klasika, ktorú chce mať každý absolvovanú, ale málokomu sa do nej chce pustiť. Tak aspoň v tom má zmysel tento dobre nakrútený a zahraný televízny film, že približuje literárnu klasiku nečitateľom. (28.12.2014)

Ťažko prekonateľná adaptácia. Krásna slovenská komédia na motívy nezabudnuteľnej tvorby Martina Kukučína, ktorá nesmie chýbať na Vianoce ako kapor na štedrej večery. Nezabudnuteľné herecké výkony hereckých legiend. Ďakujem páni Kroner a Rajniak, ďakujem dámy Kristínová a Strnisková. Vás si v Rysavej jalovici nenechám každý rok ujsť ani keby Slovensko okupovala ruská zima :) (24.12.2011)

Normalizacia roku 1970 uz vdaka Moskovskym Protokolom 1968 zarezavala v Ceskoslovensku naplno. A tak bolo pomaly ale isto jasne, ze vysiny 60. rokov su definitivne tatam. Nastupovala tvrda normalizacia - v zivote spolocnosti, rozhlase, televizii, filme, novinach, v politike ... proste vsade. Tak sa tocili taketo komedie, aby sa odlahcila tvrda a surova realita vsadepritomnej normalizacie. Sfilmovania diela Martina Kukucina Rysava Jalovica sa chytil reziser Martin Tapak. A sfilmoval to tak, ze bravurne. Kroner /Obchod Na Korze/ bol megatalent, o tom zadna. A tie dialogy sa proste nedaju zabudnut. Takze u mna ako mylovnika ceskoslovenskej kynematografyje je tento skvost /a Ctyri Vrazdy staci, drahousku/ urcite vyssie ako Holleho Medena Veza. Za rok 1970 mam vsak rad aj Kachynovo Ucho. PS Jo, za normalizacie sme vedeli tocit jednu pecku vedla druhej, dnes ... a radsej sa nejdem ani rozculovat nad dnesnou "tvorbou". 92 % (12.03.2013)

Azda moje najobľúbenejšie dielo o opilcoch, začo sa nemálo zaslúžili dvaja Martinovia : Kukučín, ktorý milú poviedku napísal, a Ťapák, ktorý ju milo sfilmoval. Ruku na srdce, videli ste už niekedy dramatickejšiu komédiu ? Pretože nech je ako chce, a nech sa na Kronerových opileckých rozhovorov s tancujúcou lavičkou zo srdca smejem už neviem koľké Vianoce, pravdou ostáva fakt, že bez láskavého a chápavého pohľadu oboch Martinov by príbeh dvoch Adamov a dvoch Evičiek nebol kultovou stálicou stv, ale praobyčajnou dedinskou tragédiou, akých sa ešte i dnes odohrá mnoho ... A ešte kompliment, ktorý si neodpustím : znamenite nasnímané obrazy zasnežených dreveníc, výborne vystihnutá atmosféra starosvetských trhov, majstrovské gestá a mimika štyroch hlavných hrdinov ; to všetko je už samo osebe veľkolepé, no až hudba Svetozára Stračinu všetkým týmto prvkom dodáva správny rozmer a podtón. (21.03.2012)