Vianočné oblátky

Vianočná atmosféra tu sála od začiatku do konca. Človek, ktorý nepozná slovenské ľudové tradície, môže brať tento film aj ako istú formu náučného dokumentu. Herecké obsadenie je geniálne, niektoré scény sú priam legendárne. Pre mňa ide o kultový vianočný film, oveľa dôležitejší ako rôzne oriešky a podobne :) 100% (25.12.2014)

"Či sa vydám na fašiangy, či zostanem pannou zas?" Mladý učiteľ Tarageľ prichádza uprostred zimy učiť niekam na lazy, kde na jednu stranu zavádza novoty typu strihanie vlasov alebo odmietnutie telesných trestov, na druhú stranu sa spočiatku nerád ujíma učiteľskej tradície pečenia oblátok, aby tomu nakoniec prepadol a ešte sa stihol zapozerať do Večerovej. Nad príbehom dominujú ľudové zvyky, ohľadom na dobu vzniku bola kompletne potlačená kresťanská podstata Vianoc a pospolitý krojovaný ľud v podaní hereckých klasikov sa medzi drevenicami miestami hodne bujne venuje pôvodným pohanským rituálom. K tomu znie vynikajúca Stračinova hudba. Príjemný televízny filmík, obzvlášť takto v strede júla tie snehové radovánky dobre padnú. (12.07.2023)

Martin Ťapák zrejme veľmi miloval svoju rodnú Oravu, čo sa odrazilo i na jeho tvorbe. Tento film je tiež lokalizovaný do tejto rázovitej slovenskej oblasti. Vianočné oblátky sú Ťapákovým druhým "vianočným" filmom inšpirovaným tvorbou Martina Kukučína. Nikdy síce nedosiahli úspech a uznanie ako Rysavá jalovica (a platí to o tvorbe oboch Martinov), no mňa si získali prakticky hneď. Hoci nie všetky ukázané zvyklosti a rituály sú mi blízke, predsa sa len výborne díva na tú dedinskú symfóniu životov smerujúcich (v tomto prípade) k najkrajším sviatkom roka. Výborné herecké výkony len podčiarkujú nádhernú atmosféru, na ktorú však musí byť divák naladený a vnútorne s ňou stotožnený. Už i v predlohe oslabená dejová línia ustupuje početným folklónym vsuvkám, čo nie každý musí hodnotiť kladne, no mne osobne práve takýto štýl vyhovuje (a nielen u Ťapáka). Škoda len, že film o starosvetských slovenských Vianociach je pre väčšinu našincov počas súčasných slovenských Vianoc len alternatívou, nie klasikou ... (23.03.2012)

Hodinová prehliadka slovenského folklóru v podaní Martina Ťapáka. Scenár, respektíve dej v ňom ukotvený slúži iba na túto prezentáciu, sám o sebe nemá význam. Slovenská dedina v zime, to sa musí vidieť jednoznačne iba cez Vianočné sviatky. Čiže nie skutočný každodenný život na nej, ale iba tieto rituály. sem tam nejaký humor, sympatické postavičky a trestuhodne nerozvinutý milostný motív. Respektíve on sa začne rozvíjať až v záverečnej scéne. (25.12.2016)

Krásné lidové zvyky a tradice, které se dříve dodržovaly na Slovensku, počínaje svátkem Ondřeje přes svátek Lucie až k štědrovečerního dnu. Tudíž advent. Doba, kdy nebyly počítače, mobily, žádné technické vymoženosti. A jak to mělo všechno krásné poetické kouzlo. Martin Ťapák byl na tyhle zvyky specialista a proto jeho zpracování vyznívá přímo magicky. Aby ne, když mu v tom výsostně vypomohl Svetozár Stračina hudbou, která folklórem vyloženě dýchá a Kuhnův dětský sbor urputně zahřívá lidské srdéčko. Krása! Kameraman Vincent Rosinec nasnímal tak krásné záběry zasněženého slovenského venkova, že se z toho až hlava točí. Herecké obsazení je naprosto přirozené, krásné dívky jsou rozverné a sympatické, Jana Nagyová, Eva Večeřová nebo Hana Gregorová vyloženě září. Mimo všechny zvyky příběhem prostupuje dějová linka, ve které mladý učitel přichází do jedné vesničky a sžívá se s místními dětmi, děvčaty a jejich rodiči. Kdo má rád podobné záležitosti, kde vyspělá moderní technika neexistuje, bude z této exkurze do nedávné minulosti nadšen. Tak jako já. (25.12.2020)