On se bojí

„I really thought I was gonna die, my whole life..“ 2023: A Neurotic Odyssey? Sám autor to vidí jako „nightmare comedy“ či chcete-li židovského Pána prstenů (to břímě, co se nese do Hory osudu, je zřejmé). Pro mě to bylo něco jako Plavec s Burtem Lancasterem. Surrealistický návrat domů přinášející poznání, tentokrát mezi vlnami výčitek, skličujících obav a následků nejen porodních traumat. Beau, ty nebohý úzkostlivý chlapče, jak já ti rozuměl.. Aster se rozhodl pokračovat v polarizaci přijímání svého díla a je mu to zjevně jedno. Jen aby nám za chvíli neimplodoval jak Aronofsky.. (03.07.2023)

Long story short: päťhviezdičková nuda. Dĺžka mi vzhľadom k druhu filmu neprišla primeraná. Pozitívne je, že to nie je taký ten onanistický mindfuck typu Vivárium. Ani to nie je mindfuck v klasickom zmysle slova, naopak, v podstate od začiatku tušíte, vo co go. Špičková montáž, ale ty vole, tri hodiny hysterickej depresie? Za mňa by sa Aster mal vrátiť späť na Zem a natočiť nejaký malý, temný horor (najlepšie s Florence Pugh). Pretože hej, kráča furt dopredu, ale divácky; Richard Kelly, David Robert Mitchell… Vízia zapudila pôžitok. (26.08.2023)

Čoho sa Beau bojí? Najskôr všetkého a predovšetkým života samotného. Nový film Ariho Astera je pohlcujúcim zážitkom, spleťou nepríjemných halucinácií a bizarným mindfuckom s vysokou interpretačnou otvorenosťou, ktorý ľahko zamotá hlavu. Po vydarenom mrazivom debute Prekliate dedičstvo (2018) nás režisér o rok neskôr zaviedol na špeciálnu slávnosť slnovratu, aby sme si spoločne s hlavnou hrdinkou prešli desivým peklom – Midsommar (2019). Pevná réžia, žánrové presahy, zmysel pre detail, surrealizmus a cynický humor...iba 36-ročný Ari Aster dobre vie, čo robí a nebojí sa to robiť po svojom. Celkom iná je však jeho postava vo filme Beau is Afraid, ktorá odrazu musí čeliť všetkým svojím strachom a vydáva sa na šialenú púť, ktorá sa mení na životné dobrodružstvo. Hoci je Beau už dávno dospelý, je ako dieťa. Nesamostatné, závislé, zraniteľné. A Joaquin Pheonix, ktorý jeho krehkú povahu bravúrne stvárňuje, má túto zraniteľnosť doslova vypálenú v pohľade. Čo všetko môže spôsobiť podmienená láska rodiča a jeho citové vydieranie? Ako veľmi dokáže oklamať vlastný rozum? Kam až dokážu zájsť temné myšlienky ovplyvnené strachom, úzkosťou, fóbiami a paranojami? Čo z toho sa deje reálne a možno vôbec svojmu psychiatrovi dôverovať? Film už hneď v úvode naberie výborné dynamické tempo a tasí jednu pohlcujúcu scénu za druhou. Z dlhej 179 minútovej stopáže sa spočiatku ukrajuje naozaj rýchlo, originalita každým obrazom len tak kvitne. A hoci má cynický humor, vzhľadom na problémy nášho hrdinu, predsa len akýsi trpký dojazd, vo výsledku nemožno tvrdiť, že by skvelo nefungoval. Prvýkrát snímka výraznejšie utrpí pri „lesnej“ epizódke, kedy sa prudko zvoľní z tempa. A práve záverečná polhodinka, v rámci ktorej divák očakáva tú najväčšiu katarziu, je už celá akási neistá a myšlienkovo roztrieštená, ako samotné vnútro nášho nesvojprávneho hrdinu. On sa bojí je, skôr ako hororom, akousi psychologickou sondou s thrillerovou atmosférou. Ari Aster aj v tomto prípade zostáva verný svojmu osobitému štýlu a opätovne sa vracia k témam straty a smútku či dysfunkcie rodiny. Pokiaľ máte radi tvorbu Davida Lyncha, Kaufmanovky či matku! Darrena Aronofskeho, pravdepodobne si v kine prídete na svoje. Lesná hamletovská časť jemne pripomenie aj seriál Station Eleven. A hoci On sa bojí nie je až tak kompaktným dielom ako jeho predchodcovia, rozhodne stojí aj za opakované vzhliadnutie. Od Ariho čakám ešte veľké veci. (25.06.2023)

Asterovi načisto zajebalo. Jeho predošlé filmy boli čudné tým správnym spôsobom a fakt majú niečo do seba. No toto je len zasraný bordel..nič viac. Úvod v meste bol geniálny, ale to čo prišlo potom sú doslova hodiny utrpenia. Živiť v podstate jednoduchú myšlienku takýmto spôsobom v tak prestrelenej stopáži je absolútne peklo. Trpel som pri tom. (24.06.2023)

Lze se vymanit z matčina vlivu a odpustit si domnělá pochybení? Joaquin Phoenix jako zkrachovalý Beau se o to ani nepokouší, přesto je během tříhodinové odysey vystaven větší dávce sebepoznání, než by sám chtěl. A je rozhodně zábava to sledovat, přestože celek rozhodně není jednoduchým soustem. Více zde. (01.05.2023)