Vražedné alibi

Spoilery. V 90. rokoch Seanovi Conernymu ruplo v mozgových závitoch a ako hlavná hviezda a nejeden raz i ako producent sa podpísal pod viacero na prvý pohľad atraktívnych snímok, ktoré však dopadli dosť nešťastne, na pľace bolo dusno a vládla na ňom napätá atmosféra, nejeden raz sa pretáčalo a prestrihávalo a výsledkom sú divné filmy Vychádzajúce slnko, Pomstitelia, Šaman alebo práve Zabudnutý prípad (Katzenbergova kniha vyšla aj v ČR). Pritom dané filmy sú na prvý pohľad výborné, nič im nechýba, majú skvelé kastingy a parádne, originálne scenáre. Japonsko-americké vzťahy, uprostred džungle objavený liek na rakovinu, neprávom obvinený mladík v príbehu s rasistickým presahom. Viac vecí je na Zabudnutom prípade super: parádna dusná južanská atmosféru rasistických močiarov, mrazivá pachuť desivého zločinu a zaujímavý Ed Harris v kópii Hannibala Lectera. Bohužiaľ, je tu tiež obskúrne kastrovacie finále a smiešne prekombinovaný scenár. Román je o dosť lepší, občas sa v ňom postavy síce taktiež nesprávali logicky, ale oproti filmu je to hotové veľdielo. Film ku koncu zhlúpne dokonca do takej miery, až Conneyho upodozrievam, že sa mu ako šéfovi výroby nepáčil pôvodný koniec a tak musel režisér narýchlo dotočiť novú koncovku, v ktorej nedáva zmysel jednak kastrácia (kto a kedy mu to urobil?) a ani zúfalo ťažkopádne napojenie na hrdinovu manželku. Ono tých zmien oproti knižnej predlohe je veľmi veľa. Napr. v nej vystupuje rozvedený novinár Cowart, vo filme je z neho šťastne ženatý profesor práva Armostrong. Spracovaniu by viac pristala mini-séria a nie iba krátky celovečerák. Takže sa strihalo a strihalo a strihalo. Do filmu sa neprebojovala detektívka, babička má v podstate len cameo, detto Tannyho drsný podriadený. Vo filme chýba legendárna latrína, rovnako tak má oveľa menší priestor nielen Fishburne, ale tiež Harris, čo je ozaj škoda, ak vezmeme do úvahy dominante, uhrančivé výkony oboch pánov. Z Tannyho sa v takejto vykastrovanej (ehm) verzii stal v podstate tak trochu blbec. Samozrejme zápletka je na hrane paródie (hrdina z cely smrti vytiahne mladíka, o ktorom všetci hovoria, že je vinný a akonáhle sa mladík skutočne dostane na slobodu, hrdina pochopí, že je naozaj vinný a zvyšok filmu sa ho pokúša dostať späť do väzenia). Film je oproti knihe lepší azda len v lepšom vystihnutí dusnej atmosféry rasistického kraja plného bažín, močiarov a mŕtvych ramien. Režiséra Glimchera mimochodom spolupráca s Connermy zničila. O 4 roky neskôr natočil okamžite zabudnutú komédiu s Bobom Hoskinsom a Antoniom Banderasom (!) a následne skončil úplne. V románe sa mimochodom Conneryho postava nevolá Armstrong, ale Cowart a je to novinár. (26.10.2004)

SPOILERY! Nic moc. Mělo to pěkný začátek, ale pak to bylo takové naivní. Už jen logicky mě hned napadlo, že se mohli ti dva nějak domluvit a že to mohl vzít na sebe. A borce z Howardu to nenapadne? Nepravděpodobné... Alespoň z toho plyne jedno ponaučení, že se nikdy nemá všemu (někomu) hned na první pohled věřit :) (03.08.2019)

"Jestli je to přiznání, tak můj zadek je banjo." Po 22. hodinovém výslechu, proloženém mlácením telefonním seznamem, bych se asi taky přiznal. K čemukoli. Proto jsem byl od začátku na straně chudáka Bobbyho a fandil teoretikovi Armstrongovi, aby chytil za koule ty zvířata vydávající se za detektivy. Jenže tady se klame se tělem tak zarputile, že na konci musím konstatovat, že závěrečnými dějovými zvraty film zcela rezignoval na zbytečnost zvanou logika a jediným důvodem vidět ho opakovaně jsou pro mne exhibice skvělého psychopata Sullivana. (30.04.2019)

Arne Glimcher mi tím hrozným koncem posral celý zážitek z filmu. Vím, snažil se držet knižní předlohy, ale proboha to nešlo natočit „LÉPE?“ Jinak si moc stěžovat nemůžu. Sean Connery podal solidní výkon, Laurence Fishburne v roli drsného poldy co nemá rád svou rasu, neměl chybu a Ed Harris jakbysmet. Malou Scarlett Johansson jsem v tom filmu taky nepoznal až podle titulků. Napětí a houstnoucí atmosféra hrají největší prim především v první polovině filmu, ke konci to však začalo skřípat. (25.11.2014)

Ach jaj, dalsia ukazka toho, ze americky scenaristi nemaju ani sajn o com pisu. Neviem si predstavit ani jedneho zo svojich vysokoskolskych profesorov trestneho prava alebo pribuznych disciplin, ktory by bol tak neprofesionalny, vystraseny a uskostlivy ako harvardsky "odbornik" Sean Connery. Film ma sice v celku slusny spad, avsak myslienka samotna je postavena na hlavu, pocnuc absolutnou neuveritelnostou hlavnej postavy cez sprstavycucany sposob vysetrovania, nehovoriac o tom, ze pribeh je znacne okukany. Ale ako som napisal, ma to celkom spad a nudit som sa zacal az poslednych 20 minut. 1,5/5* (10.07.2007)