Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Akční
  • Horor
  • Komedie
  • Krimi

Recenze (6 342)

plakát

Night of the Demon (1980) 

Deň pred týmto filmom som videl iný horor o humanoidnej chlpatej príšere z lesa, Creature from Black Lake a paradoxne hoc obsahoval oveľa menej sexu a krvi, bavil ma viac. Night of the Demon je plnohodnotnejší horor, ku koncu už z toho urobili temer Piatok 13, ale kým ten sa dodnes môže pochváliť realistickým, odporným gore, to v Night of the Demon má béčkarskú pachuť. Pozoruhodne blbé je správanie postáv, ktoré stoja v otvorenom okne, hoc vonku behá krvilačná beštia, ostatné sú šokované, keď toho, čo stojí v okne ako blbec, príšera vytiahne von, ale následne, ak mi niečo neuniklo, je toto okno vybavené mrežami (!) a následne už teda asi nie je, lebo nám netvor vlezie pekne krásne daným oblokom do domu. Alebo šlo o dve rozdielne okná resp. miestnosti? Okrem toho film obsahuje plno ďalších zarážajúco absurdných momentov (nežné milovanie s Bigfootom, to ako vážne?).

plakát

Creature from Black Lake (1976) 

Tento film je niekedy spájaný s Bigfoot témou, preto ma zarazilo, že je dej umiestnený do južanského kraja plného bažín, močiarov, typicky južansky zaspatých mestečiek a vlhkých, hnijúcich lesov. Prvé sekundy som si myslel, že pozerám buď  Swamp Thing, alebo remake 4 roky starého Vyslobodenia (dokonca nechýba pesnička). Potom som si ale uvedomil, že to s Bigfotoom nemá nič spoločné, žiadna z postáv mu tak v podstate celý film ani raz nepovie. Naopak, vraví sa o ňom výlučne ako o „kreatúre“. Scény  sním sú ešte i dnes, v r. 2024, nepríjemné, tiesnivé a hororové. Niečo chlpaté a humanoidné, čo na vás zíza z kríka alebo zrazu „vyrastie“ uprostred noci tesne pri vašom stane. Fuj. Čosi také by ste na odľahlom mieste fakt stretnúť nechceli. Problém je „len“ v tom, že ak by sme zrátali čistý čas, ktorý sa príšera vyskytuje na scéne, došli by sme k smutnému záveru, že je to maximálne zopár minút. A o čom je väčšina hodinu a pol dlhého filmu? O dvoch kamarátoch, ktorých hereckí predstavitelia to poňali ako konkurz na sitkom. Veru tak, netešte sa na ktovieaký brutálny, vážny, seriózny a temný horor, takých okamihov je tu žiaľ len veľmi málo. Ale zas musím povedať, že mi obaja herci pripadali sympatickí, síce som nechápal, komu (a prečo) pripadalo ako dobrý nápad dať do hororu o lesnom netvorovi týchto dvoch panákov, ale vlastne to istým spôsobom bolo milé a sranda. Hoc som napokon dostal čosi iné, než som čakal, za mňa prekvapivá spokojnosť, hoc zázrak to samozrejme nie je a občas to mali filmári zjavne ťažko v paži, za čo sa plusové body veruže neudeľujú (vo finále sa obdivuhodne strieda denné svetlo s hlbokou nocou).

plakát

Zatracená krvavá láska (2024) 

Monštrum s Charlize Theron + Thelma a Louise. Presvedčivé herecké výkony (odporný Harris), špinavá a realistická atmosféra, trocha mi to pripomínalo zvláštne snovou atmosférou vybavené americké nezávislé filmy z 9O. rokov. Stewart tradične v pohode (ale v minulosti zahrala lepšie) a Katy O´Brian vyzerá ako She-Hulk aj bez CGI/masky. Finále WTF, ale pravdupovediac mi to nielenže nevadilo, ale sa mi to dokonca do takto nastaveného videnia sveta absolútne hodilo a všetko „obyčajné“ by som naopak vnímal ako podvod na divákovi.

plakát

Žraloci v Paříži (2024) 

Ako svojho času o Hadoch v lietadle vravel Sam Jackson: čo viac chcete vedieť, je to proste o hadoch v lietadle ku*va! No tak toto je o žralokoch v Paríži. Ku*va. Presnejší názov by bol snáď už len Žraloky v Seine. Občas je to trápne digitálne, ale nič strašné, spolu možno tak 40 sekúnd, netreba zveličovať, že je to koniec sveta. Páčilo sa mi, že postavy (s výnimkou starostky, ktorá sa zjavne zasekla pri Čeľustiach) sú v rámci možností realistické, správajú sa uveriteľne. Najmä Argentínčanka Bérénice Bejo  (pamätáte si na ňu z Príbehu o rytierovi?) je skvelá, síce nič výnimočné, ale dokáže si udržať vašu pozornosť. Poteší sympaťák Nassim Lyes, s ktorým má peknú chémiu. Vraždiacich scén nie je veľa, ale niečo by sa našlo, najmä na začiatku a na konci. Kameramanovi sa podarilo vytvoriť viacero nepríjemne tiesnivých podvodných záberov na žraloka pod mútnou vodnou hladinou. Nevadilo mi, že z toho neurobili tupú žraločiu vyvražďovačku, takých som videl desiatky. Šlo sa na vec skôr cez ekológiu, hoc paradoxne napokon sa beztak došlo k záveru, že žraloky sú svine a treba ich vyvraždiť skôr, než oni vyvraždia nás. Potešil apokalyptický záver.

plakát

Tři mušketýři: Milady (2023) 

Za mňa o čosi lepšie, ako jednotka, ale inak to má plus-mínus rovnaké plusy, aj mínusy. Hlavný dôraz je opäť kladený na D´Artagnana a áno, jeho herecký predstaviteľ sa snaží a je to vcelku sympaťák, ale stokrát viac ma bavil nezadržateľne starnúci niekdajší švihák Vincent Cassel. D´Artagnan tu samozrejme nielenže mohol, ale MUSEL byť, ale bavil ma len v spoločných scénach so zvyšnými tromi mušketiermi. No a to je problém. D´Artagnan je hlavná hviezda, Casselov charizmatický mentor Athos vedľajšia a zvyšní dvaja páni snáď ešte menej, čoho nešťastným, absurdným vrcholom je Porthos, ktorého výskyt sa zredukoval temer až do camea (!). Akcia je slušná a je jej o štipku viac, než minule, čo znamená, že tvorí asi tak 7% celkovej dvojhodinovej minutáže (čo je fakt málo). Namiesto toho sa venujeme neprehľadným predovšetkým nezáživným a nudným politickým a iným zákulisným machináciám, ktoré uspávajú beztak ležérne tempo. O čo lepšie fungujú „obyčajné“ civilné scény (syn, sestra, švagor)! Eva Green je uveriteľne krutá, ale nerozumel som, prečo sa k sebe správali ako keby sa naposledy videli pred 15 rokmi, pritom mali 4-ročného syna. Drsná historická atmosféra poteší, je to realistické, miestami krásne, inokedy ponuré, chvíľu by ste vďaka tomuto filmu v tej dobe chceli žiť a chvíľu nie. Kameraman a hudobný skladateľ si to každopádne užili.

plakát

Kvílení (2016) 

Od začiatku ma to uhranulo, ale trocha mi vadilo, že niektoré scény a postavy dosahovali temer až komický charakter. Ja a hororové komédie, to nie je vhodná kombinácia. Našťastie, postupne prišli na radu také nazvem to až pekelné scény, že mi nejeden raz nebolo všetko jedno. Super je, že hoci to trvá až dve a pol hodiny, vďaka sympatickým postavám, ťažko prehliadnuteľným (a následne ešte ťažšie zabudnuteľným) scénam a nepredvídateľnému scenáru, to nielenže nie je nuda, ale dokonca som sa pristihol pri tom, že si želám, aby z toho urobili 10-dielny seriál. Špecifická atmosféra zaspatého juhokórejského mestečka v zovretí hôr je zaujímavá. Vyložene ma naštval snáď len moment predčasného prerušenia rituálu, čo je ale na 156-minútový film veľmi dobré skóre. Pravdupovediac je tam toľko tém, motívov, zápletiek a „monštier“, že som sa pýtal, kam to vlastne smeruje a priznám sa, že som to zrejme ani na konci celé nepochopil, ale skvelé je, že ma to netrápilo a bol som rád, že som si užil riadne drsnú hororovú jazdu. Čo je pochvala. Asi.

plakát

Kaskadér (2024) 

Najúnavnejší, najunavujúcejší a najunavenejší blockbuster roka? Nebavilo ma to. Goslinga a Blunt mám rád, ale treba na nich prísnu ruku, inak zvyknú byť priemerní. A tú sú, prepáčte, strašne slabí. Nemajú medzi sebou žiadnu chémiu, ich postavy sú napísané o ničom a tomu prirodzene odpovedajú aj herecké výkony oboch zúčastnených. Čakal som, že si užijem aspoň fantastické akčné scény, ale žiaľ aj tie sú mimoriadne nudné. Scenár je krajne neoriginálne zverstvo. Z celého viac ako dvojhodinového filmu ma napokon zaujalo len pár neakčných drobností ( (jednorožec, kaskadérsky Oscar, Jean-Claude). A soundtrack.

plakát

Abigail (2024) 

Čo ja viem... Nebavilo. Čo z toho, ak máte k dispozícii dobrých hercov (Dana Stevensa, Kevina Duranda, Giancarla Esposita), keď hrajú neschopných blbcov a kreténov? Zaujal ma z nich len Matthew Goode, ktorého som si pár týždňov dozadu užil v The Offer, ale má tu len cameo. Nápad zaujímavý (Výkupné vs. minidracula), ale vinou nesympatických postáv a scenára pozostávajúceho z útrpne predvídateľných klišé, je stupeň zábavy nastavený veľmi nízky. Pôvodne som chcel dať „až“ 3*, ale keď som si predstavil, že by som to musel vidieť ešte druhý raz...

plakát

První znamení: Přichází satan! (2024) 

Nebránim sa pozretiu prequelu k jednému z najlepších satanských hororov. Skôr naopak. Ale poviem pravdu, že netuším, o čom by mal byť. Teda, samozrejme o tom, o čom aj je: ako došlo k zrodeniu Damiena resp. k jeho narodeniu. Ale, ruku na srdce, čo je na tom zaujímavé? To, ako sa dostal do rodiny Thornovcov, tak to JE zaujímavé. To, ako došlo k jeho zrodu resp. oplodneniu jeho matky a veciam s tým súvisiacimi, pravdupovediac nie. Veľmi pochybujem, že to, že Ineson hrá kňaza, ktorého v „jednotke“ prebodne tyč na cintoríne, si uvedomí viac, ako 2% diváckej obce. Navyše je tu ten „drobný“ problém, že ako vo filme Richarda Donnera, tak v knižnej predlohe jeho biologickou matkou bola samica šakala, čo film, ak som to správne pochopil, totálne ignoruje (alebo mi niečo ušlo?). Výsledok nie je zlý, tie 3* si podľa mňa v pohode zaslúži. Je správne temný, herci sa snažia (hoc Bill Nighy, Ralph Ineson a Charlesa Dance majú len cameá, netečte sa) a občas to správne „oživí“ drsné gore a pekelná hudba, ktorá k sérii patrí ako kopyto k čertovi. Ale inak to šlo mimo mňa, nestrhlo ma to, nezaujalo ma to. Prequel k inej satanskej klasike, Exocistovi, ma bavil viac možno paradoxne práve tým, aký bol WTF. Nikdy som si nemyslel, že čosi také raz poviem nahlas. Atmosféra retro sedemdesiatych rokov potešila.

plakát

Hrdinové ve člunu (2023) 

Ono si treba uvedomiť jedno. George Clooney len za rok 2018 vďaka odpredaju spoločnosti vyrábajúcej alkohol, ktorú kedysi zakladal, zarobil cca 200 miliónov dolárov. A to nepočítame zárobky z reklám, napr. z tej na kávu, ktorá bežala aj u nás. 15-miliónový zárobok za Dannyho jedenástku je oproti tejto srande len trápne vreckové, ktoré ani nestojí za reč. Chcem tým povedať, že ak zarábate toľké peniaze, nie že nemusíte hrať, režírovať a produkovať filmy. Nemusíte nič. NIČ. Do. Konca. Života. George to ale s filmami nevzdal, lebo ho bavia, chce po sebe zanechať aj niečo viac, než len stámiliónové kontá (ehm) a túži rozprávať príbehy. A ja sa mu nečudujem, že chcel vyrozprávať aj toto retro. Je to príbeh plný klišé, ale takých, ktoré fungujú vždy a za každých podmienok. Podceňovaní športovci, ktorí sa dokážu odraziť od dna pomocou svojich vlastných síl a stať sa hviezdami, to je niečo, čo proste funguje, ak sa dobre natočí. No a toto je natočené... fajn. Neurážajúco, ale zároveň absolútne neprekvapivo a rovnakou mierou, ako ma mierne nudilo, som si paradoxne vychutnával ležérnu historickú atmosféru z dôb, kedy sa nežilo najľahšie. Ale kedy sa žilo? Clooneymu to zjavne robilo radosť a kameramanovi tiež. Ale vždy, keď vidím veslárov, spomeniem si na nezabudnuteľnú scénu z Fincherovej Sociálnej siete. No a hoc trvá len pár desiatok sekúnd, dvojhodinoví Hrdinovia v člne sa na ňu nechytajú. Tempo postupne uvädá a už na začiatku bolo ospalé, miestami až mdlé. Príbeh je rutinný, plný stereotypných postáv a nevýrazných hereckých výkonov. Callum Turner s imidžom mladého Richarda Gereho je prirodzený vodca a Edgerton je ako tréner akceptovateľný, ale príliš utlmený a neviditeľný, tento typ postáv by podľa mňa mal byť výraznejší, viac na seba stŕhať pozornosť, hoc chápem, že nie každý tréner musí byť hlučný kretén a sila niektorých je práve v ich istej... rezervovanosti?