tron

Talentovaný pán Ripley je výborný, mrazivý stalkerovský deväťdesiatkový triler (kniha ma nebavila), takže keď vznikol seriál, šiel som do toho. Andrew Scott bol výborná voľba (aj to produkoval), hoc mne osobne by do úlohy psychopata Toma Ripleyho sadol tiež Tom Hollander, sú to relatívne podobné typy hercov, ale Toma som mal vždy radšej. I Andrew Scott je každopádne skvelý. Perfektne vystihol Ripleyho vadný charakter. Zákerne manipuluje, dokonale klame, je chladnokrvný a beštiálny. Johnny Flynn sa mi pravdupovediac do úlohy Dickieho Greenleafa až tak nehodil, pripadal mi trochu... ehm... mäsitý... ale to môže byť dané tým, že uhrančivý, charizmatický Jude Law nasadil latku príliš vysoko. Bez debaty je atmosféra podporená prevažne európskou výpravou 5O. rokov. Prastaré uličky, kaviarne, prístavy, zafajčené nočné kluby, hotely, terasy, rozpadávajúce sa múry, budovy doby minulých, architektonické skvosty, to všetko tvorí jedinečný, úžasný, skvelý súzvuk. Samozrejme je prítomná neskutočná kamera a parádny čierno-biely dizajn (asi by som to nechcel vidieť vo farbe). Ako poznamenala manželka, miestami akoby to bolo namaľované. Ako vo filme s parádnym Damonom, i tu paradoxne fandíme úchylnému vrahovi. OK, „fandíme“ nie je správne slovo, ale viete, ako to myslím. Občas to kazí divná scéna (vražedne naladený čln vyzerá ako keby ho posadol diabol z poviedky Stephena Kinga), ale inak kvalitná jazda pre dospelého diváka, ktorý si takéto veci dokáže vychutnať (nalejme si čistého vína, asi žiadny inteligent od tohto druhu príbehu nemôže predsa čakať Transfomerov). Je veľmi zaujímavé (azda až zvláštne), že hoci je seriál teoreticky presným „remakom“ filmu, ktorý mal kúsok nad dve hodiny, a seriál má hodín temer osem (a nie sú v ňom pridané nijaké zásadné nové postavy, scény a dejové linky), vôbec nie je nudný, skôr naopak. Možno ku koncu tomu trochu padne reťaz, paradoxne práve vo chvíli, kedy sa začnú kopiť problémy, zamotané, prekombinované plány a, samozrejme, mŕtvoly. V tých chvíľach to malo byť najnapínavejšie, paradoxne to ale začalo občas stagnovať. Pokojne seriál mohol mať buď o jeden diel menej, alebo sa stopáže každej časti mohli zredukovať na 48 minút (finále má minutáž kratšieho celovečeráku). Ale to sú ozaj detaily, asi len u mála seriálov roka 2024 budete bez premýšľania dávať 4*. Plno temer majstrovských okamihov (čln, popolník, krásne dlhý dialóg s detektívom, ktorý vypočúva Ripleyho, ale keď sa to tak vezme, tak vlastne skôr Ripley vypočúva jeho). Z ostatných hercov mi i na malom priestore pripadal prekvapivo elegantne charizmatický Bokeem Woodbine (kto by to bol kedysi povedal do seržanta Crispa toho času zo Skaly) a oceniť musím i Eliota Summera v svojráznej úlohe Dickeiho najlepšieho kamaráta, umeleckého bonvivána Freddieho Milesa. Naopak, prítomnosť Johna Malkovicha sa obmedzila jednak na cameo, inak je jeho úloha pre dej temer nepodstatná resp. podstatná je, ale toto fakt mohol hrať hocijaký herec, Johna obsadili asi len z dôvodu, aby bola sranda, keďže v minulosti hral Ripleyho (v sequele Ripleyho hra z r. 2002). Zaillian je macher.

„Naštval veľa ľudí.“ – „Tak to chodí, keď robíš veci správne.“ Axel Foley sa štvrtý raz nielenže mal vrátiť už v r. 2013. Aj sa vrátil. Výsledkom je prakticky temer nikým na tejto planéte nevidený pilot k seriálu. Pilot bol však podľa testovacích pozretí tak príšerne prijatý, že televízia natáčanie epizód stopla, pilot zavrela do trezoru a kód zahodila do Mariánskej priekopy. Dnes, v r. 2024, ho s čistým svedomím môžeme oficiálne považovať za slepú uličku, keďže v r. 2024 sa Eddie prekvapivo spojil opäť s producentom Bruckheimerom a spolu natočili už ale že vážne naozaj skutočne ozaj plnohodnotnú štvorku. Tá do koša na totálku hádže onen spomínaný pilot, ktorý apropo nenatočil nikto menší, než režisér Mužov v čiernom Barry Sonnelfeld a Axel Foley v ňom mal syna v podaní Brandona T. Jacksona. V štvorke z r. 2024 nič z toho neplatí. Má v nej dcéru (v podaní sympatickej Taylour Paige) a do koša bol hodený i seriálový nápad, že Axel by opraty postupne predal práve svojmu potomkovi, pričom on sám by sa zhostil len vedľajšej úlohy. V štvorke z r. 2024 je klasickou titulnou postavou a jeho potomok, tentokrát ženského pohlavia, samozrejme vedľajšou. V čase písania tohto komentu na IMDb svieti v kolónke „rozpočet“ šialené číslo 15O miliónov. TOTO preboha nemohlo stať absurdných 15O miliónov! Možno 50. Max. 70. Neverím, že tento (inak veľmi fajn) „televízny“ film stál 15O (!) miliónov (!!) amerických (!!!) dolárov (!!!!). Obsahuje síce plno srandy s rôznymi dopravnými a inými prostriedkami (nechajte sa prekvapiť), ale nie je to žiadne veľkolepá akčná jazda. Dokonca štvorka pôsobí takým televíznym dojmom, že sa mi ťažko verí čo i len tomu, že to produkoval Bruckheimer (spolu s Eddiem). To by ma ale v skutočnosti naopak nemalo prekvapiť, lebo jednotka bola civilná krimikomédia, trojka komédia z lunaparku a ak malo v rámci série niečo aspoň ako-tak blízko k plnohodnotnému akčniaku, tak síce dvojka, ale ani tá sa nedala porovnať s najväčšími Bruckheimerovými veľkofilmami. Super je, že sa do štvorky vracajú všetci starí známi. Síce to nejeden raz pôsobí samoúčelným dojmom (Pinchot), ale osobne mi to nevadilo, skôr naopak. Potešilo ma viacero vtipov (socha, Wesley Snipes), pobavili ma Axelove fórky a hlášky. Stále je to starý dobrý Eddie Murphy. Na to sa vinou Norbitov a Zamilovaných profesorov zvykne zabúdať, ale toto bola neskutočná superhviezda 8O. rokov, ktorá v tých časoch dokázala neuveriteľné veci (viď. jeho nezabudnuteľný prerod z neznámej stand-up hviezdičky v megaherca s najmasívnejšími honorármi desaťročia, k čomu došlo DOSLOVA z noci na ráno). Dokonca padne shrekovská hláška o tom, že je osoba vrstevnatá ako cibuľa (Eddie v Shrekoch samozrejme daboval oslíka). Sympatický je Joseph Gordon-Levitt, ktorý má s Eddiem dobrú chémiu, na ktorej je najpríjemnejšie, že to nie je vyhrotené vzájomné doberanie sa hraničiace s urážaním. Sú to muži, ktorí sa navzájom rešpektujú, len to nemôžu povedať nahlas. Palec hore dávam i za soundtrack plný chytľavých songov a originálneho poňatia ústredného kultového hudobného motívu, ktorý sa objavuje vo viacerých, vcelku nečakaných, variantoch. Kevin Bacon už štandardnejšieho záporáka (je to jasné v podstate od prvej scény, to nie je spoiler) vystrihnúť asi ani nemohol, ale je to samozrejme Kevin Bacon, dokáže si vychutnať i klišé. Scenár je jemne povedané neoriginálny a plný nápadov, ktoré by neprešli cez normálneho česko-slovenského dramaturga z 8O. rokov (Foley chce privolať policajnú pomoc tým, že odrazí dvere hliadke, následne ho začne prenasledovať asi 7 policajných áut, ktoré sa však stanú účastníkmi hromadnej nehody a je po pomoci).

Sydney Sweeney toho v r. 2021 v The Voyeurs ukázala dosť veľa, zrejme ju pochytili výčitky svedomia, potrebovala sa vyspovedať a tak sa vybrala do kláštora. Lež, žiaľ, omylom sa ocitla v horore. Vrieska v ňom tak mocne, že by som na jej mieste v budúcnosti radšej už v žiadnom horore nehral (a rozhodne by som na jej mieste z preventívno-bezpečnostných dôvodov už ani nikdy žiaden neprodukoval). Najmä ak by mal mať takýto „úžasný“ scenár a „geniálnu“ réžiu, ako tu. Po Mníške 1 – 2, St. Agatha prequelu Prichádza Satan! a Deliver Us tak ku nám prichádza ďalší horor s „puberťáčkou“ v kláštore. Prvá polovica bola ukrutná. Pochopil som, prečo to bol kinoprepadák. Keď už som to s ním začal vzdávať, objavila sa scéna s „potratom“. Musím uznať, že po ňom snímka získalo aspoň náznak drajvu a zaujímavosti (hoci scenár bol stále neskutočne nudný, predvídateľný a plný útrpného klišé) a prekvapivo vysokej miery brutality. Na 3* to ale nemá. Totálne nezaujímavé vedľajšie postavy hrané nesympatickými hercami.

Niekedy vidíte kraťas a poviete si: dopekla, tomu chlapovi treba dal 158 miliónov na natočenie celovečeráku! No... tak toto nie je ten prípad. Napriek tomu odviedol neznámy James Bushe v rámci možností (a tragikomického rozpočtu) kus práce. Nebudem samozrejme tvrdiť, že kasting je super, dialógy fest echtovné, akčné scény vynikajúce a triky s maskami bravúrne. Na druhej strane, Predátor vyzerá tak, že ak by mi ho niekto ukázal na fotke, pomyslím si, že 20th Century Fox natáča nový diel. Výprava je nenáročná, ale les s lúkou a stanovým táborom má niečo do seba, historickým dojmom pôsobiace kostýmy potešia a herci ak aj nepodávajú oscarové výkony (čo, ehm, nepodávajú), aspoň to s pomocou režiséra dokážu uhrať tak, že to nebije príliš do očí. Tvorcovia používajú „povinné“ hlášky zo starších epizód (+ iné trademarky), lež viac, než vzdávanie poklony, to pôsobí pohodlne, únavne a otravne. Univerzum Predátorov je geniálne v tom, že zakaždým môžete rozprávať iný príbeh. Môžete ho raz umiestniť do vojny Juhu proti Severu, potom môžete Predátora šupnúť medzi pirátov, alebo do, čo ja viem, obrovskej elektrárne, v ktorej susedstve sa nachádzajú jatky. Fantázii sa medze nekladú. Preto je smutné, že hoc je Predátor v popkultúre prítomný už od r. 1987, zas až tak veľa práce s rôznorodosťou si nedal resp. on by si určite dal rád, ale zakaždým narazil na tvrdý odpor zo strany Foxu, ktorý sa istým spôsobom bál skúšať nové veci. Áno, jednotlivé filmy sú síce na jednej strane ohromne odlišné. Predátor vraždil v juhoamerickej džungli, v severoamerickom lese, v dusnom veľkomeste, na vidieku, ale i na Antarktíde a na mimozemskej planéte... ktorá však vyzerala ako normálny pozemský prales. Ale zakaždým to bolo tak nejak... to isté. Komiksy v tomto smere experimentovali oveľa náruživejšie. Za mňa si fantáziu na špacír naplno pustil až Predátor: Korisť z r. 2022, kde legendárne drsné vesmírne monštrum likvidovalo Indiánov a primitívnych európskych dobyvateľov. No už v r. 2015 sa o čosi podobné pokúsil Bushe v amatérskom 25-minútovom kraťase Predator: Dark Ages, v ktorom mu pod čepele nabehli Templári a jeden Saracén. Je to nízkorozpočtové, veľkolepé akčné sekvencie nečakajte, ale mne to nevadilo, keďže si myslím, že sila predátorskej rasy je v komornosti, keď ide do hororu, nie akčného veľkofilmu (na čo ostatne doplatil 96-miliónový Predátor: Evolúcia). Mám dilemu, koľkými hviezdami to ohodnotiť, na nízkorozpočtový nadšenecký kraťas to naozaj nie je zlé... ale jasné, na 3* to nemá, hoc snaha bola.

Toto ma nebavilo až tak, ako jednotka a treba povedať, že už jednotka ma strhla menej, než som čakal, hoc s oškretými ušami si 4* azda zaslúžila. Dvojka je však nudná a to paradoxne vinou zvýšeného nielen rozpočtu, ale tiež ambícií. Tvorcovia okolo Roberta Zemeckisa na vlastnú škodu pokračujú v obmene štýlu a tak po retre z 50. rokov (a pred westernom) prichádzajú s čistokrvným sci-fi s lietajúcimi autami, lietajúcimi skejbordmi, samozaväzujúcimi sa teniskami od Niké, samosaskracujúcimi bundami a podobnými veselosťami, pričom ale nikto si zjavne nedal prácu s vymyslením detailných pravidiel sveta budúcnosti až tak, ako napr. neskôr Besson v Piatom elemente. To ma vyrušovalo napr. pri autách, z nich niektoré sú staromódne a iné lietajú, ale mňa by, asi som divný, zaujímali pravidlá takej cestnej premávky, keďže sa zdá, že lietajúce autá majú prístup hocikde, pričom ale ich pristávanie vyzerá hrôzostrašne, ak by sa v okruhu pár metrov vyskytlo dieťa, asi by neprežilo alebo skončilo s ťažkými popáleninami/zlomeninami. Veľmi veľa tomu ubližujú paradoxne akčné scény a triky, ktoré brutálne zostarli (film som si zopakoval v r. 2024) a akcia je ťažkopádna, čo je neskutočne vidieť pri otrasne zostrihanej scéne s naháňačkou na „skejbordoch“. Jasné, v dobe vzniku šlo o neskutočné bomby (film bol nominovaný na Oscara za najlepšie triky), ale dnes je to proste strašné. Naopak, o čo viac diváka ubíjajú akčné trikové sekvencie, o to viac ho bavia scény, v ktorých herci „len“ hrajú, blbnú, prezliekajú sa (Michael J. Fox tu má tri úlohy naraz, ale na Eddieho Murphyho samozrejme nemá, tomu sa v Ceste do Ameriky podarilo ukoristiť fajnové štyri). O čo lepšie (a nestarnúcejšie) pôsobí „omladzovacia supermaska“ oproti lietajúcim autám! Vtedy je to TEN Návrat do budúcnosti, aký chcem zbožňovať, ale o pár minút tam Zemeckis zas flákne blbú akciu a opäť sme v pr... Po tom, čo sa z jednotky stal fenomén (ani nie 2O-miliónový rozpočet vs. temer 390-miliónová celosvetová tržba), išli tvorcovia na väčšiu istotu a bolo im umožnené oveľa vyššie blbnutie, čo sa odzrkadlilo i na rozpočte, ktorý stúpol na šťavnatých 4O miliónov. Elijah Wood tu má cameo pri počítačovej hre.

Herbárium je projekt, ktorý sa nás snaží prinavrátiť k tradíciám našich predkov, ktorí nažívali v súlade s prírodou a jej ročnými cyklami. Vedeli, aká bylinka a rastlina je na čo vhodná. Stačil im jeden pohľad a už vedeli, čo to je. To všetko v podaní sympatickej Kláry Lapinovej. Epizódy sú extrémne krátke, okolo 5 minút. Dalo by sa zovšeobecniť, že každý diel je venovaný inej rastline, stromu, byline a jej využitiu, či už v kuchyni, alebo v domácom liečiteľstve. Mňa však najviac zaujali úvodné desiatky sekúnd, počas ktorých sa spravidla kamera pôvabne, poeticky a nejeden raz mimoriadne atmosféricky hrala s pôvabnými lesnými zátišiami a dokázala bez problémov nájsť zaľúbenie v každej ročnej dobe a v každom počasí, vrátane zahmlených hôr a dažďa. Keď raz budem mať navyše 20 miliónov a budem chcieť natočil atmosférický horor zo slovenských lesov, viem za kým treba ísť. Na samom konci sa zvyknú vyskytovať recepty, ktorých hlavnou surovinou je rastlina z danej epizódy, ale priznám sa, že hoc okrem leča a držkovej zjem prakticky všetko, pri väčšine receptov z Herbária som s prepáčením len krútil hlavou (najviac asi pri ak sa nemýlim lopúchovej polievke).

Boy Kills World má niekoľko svojráznych, za mňa úžasných plusov, hoc každý, kto nemá v láske WTF, bude krútiť hlavou a nepochopí, kam sa to ten svet rúti. Spoločnosť dospelému hrdinovi robí prízrak jeho mŕtvej detskej sestry, ktorú vidí len on a ktorá sa vyskytuje v rôznych absurdných situáciách (napr. hrdinovi iní ľudia vysvetľujú hierarchiu zločineckej organizácie a vedľa neho na gauči sedí malé dievčatko a prikyvuje). Hrdina je hluchonemý, dokáže odčítať z pier, ale iba ľuďom, ktorí rozprávajú „jeho“ rečou. Akonáhle pozerá na ústa cudzinca, dotyčný povie napr. „je mi ľúto, ale tvoja milovaná žena je mŕtva“ a hrdina mu z pier zle odčíta niečo na spôsob „toto sú fajnové granule pre vtákov z pod-druhu DODO“. A keď už sme pri tom, úžasne WTF je aj samotný Bill Skarsgård, ktorý nahodil neskutočnú kondičku. A to je v kombinácii s jeho nadštandardnou výškou a špecifickou, neprehliadnuteľnou tvárou (a očami!), niečo, čo by mal problém prebiť možnože aj sám pán Arnold Schwarzenegger v Terminátorovi 2. Myslím si, že bez výčitiek svedomia môžeme hovoriť o jednom z najprekvapujúcejších akčných výkonov za posledné roky. Mal som Billa veľmi rád aj pred týmto šialeným cirkusom, ale po ňom si ho vážim ešte viac (okrem toho to spolu so Samom Raimim produkoval). Nanešťastie, natíska sa otázka... stálo to za to? Slávni herci vo vedľajších rolách narúšajú atmosféru a keď sme pri tom, tá nie je nijako extra skvelá. Scenár ma nebavil. Ani twist z druhej polovice, ktorý to pokazil parádnemu Yayanovi Ruhianovi, ktorého prácu dlhodobo sledujem (Raid 1 – 2, John Wick 3) a ako „kreténsky šamanský mentor z džungle“ je skvelý... s výnimkou konca, ktorý to celé otočí dole hlavou... ale zas aspoň sme si ho užili vo fest drastickej akčnej scéne. Ono je to vôbec značne brutálny film. Ja síce mám rád indonézsku školu (Safe Haven, Sebelum Iblis Menjemput, Ide si pre nás noc), takže ma to neprekvapilo, ale ak budete čakať niečo na spôsobom vandammeovky, zostanete šokovaní.

Po čistokrvnom sci-fi dvojdieli Piper Maru/Apokryfy, sme sa dočkali konečne hororovej uzavretej epizódy. Samozrejme, na klasiky Hniezdo, Padá súmrak alebo Hostiteľ, Teso Dos Bichos nemá. Ale inak veľmi pekná, temná atmosféra s na môj vkus prekvapivým rozuzlením, ktoré je síce trochu bizarné, ale vlastne i tým zaujme divákovu pozornosť. Dokonca to, čo (a ako) sa dialo predtým, dáva po inkriminovanom twiste väčšiu logiku, než ak by sa na konci ukázalo, že zabíjal, čo ja viem, juhoamerický Yetti. So spomínaným Hostiteľom má dnešná epizóda mimochodom spoločného rovnakého herca v podpornej úlohe a to Rona Sauvéa, ktorý v Hostiteľovi stvárnil zamestnanca kanalizácií, ktorý je s Mulderom na stope príšerného mutanta. Samozrejme, ako je vo svete Aktov X odnepamäti dobrým zvykom, druhý raz sa objavuje v úplne inej úlohe, hoc paradoxne vyzerá rovnako, ako v Hostiteľovi. Carter sa s takýmito „detailmi“ fakt nepapral a flákal to tam jedna radosť, hlava-nehlava. Kebyže mu aspoň prikáže oholiť sa a dať dole okuliare, ale nie, to by bolo asi príliš komplikované. Škoda, že sa väčšia časť deja neodohráva v múzeu, od Relicu mám pre dané budovy slabosť (Teso Dos Bichos bolo prvé, Hymasov slávny Relic prišiel o rok neskôr). Dnes už do očí trochu bije istá forma nízkorozpočtovosti, ktorú som si pravdaže ako na horor nadržaný puberťák v polovici 9O. rokov neuvedomoval, alebo som si ju nechcel pripustiť a prejavuje sa to tak, že scény s Indiánmi z Južnej Ameriky sa pravdepodobne natáčali v najbližšom kanadskom lese a na scénu poslali troch týpkov, ktorých narýchlo obliekli do farebného ponča.

Slušný lesný found footage. Nová Záhada Blair Witch to nie je (hoc zjavne by chcela), ale to neznamená, že film neponúka viacero nepríjemných scén. Za mňa vcelku spokojnosť, ale 3* stačia.

Chápem, že to niekoho pobúri, šokuje a bude mať chuť zavolať políciu a áno, obsahuje to niekoľko fakt hnusných scén, ktoré šli cez čiaru, ale postavy sú samozrejme už z princípu negatívne a scenár predvídateľný (večera s kolegami).