Čiary

Niektoré zábery a scény sú zaujímavé, prípadne aj vtipné či na zamyslenie. Ale veľmi mi tu chýba nejaký ústredný motív. Čo chce autorka týmto dokumentom povedať? Sledujeme osamelých ľudí, volebnú kampaň, cestných robotníkov, ...  Má umenie len pasívne odrážať chaos a bezvýchodiskovosť dnešnej doby? Privítal by som aj náznak nejakého riešenia, svetielka na konci tunelu. (11.08.2022)

Slnko v sieti, tentokrát úplne bez príbehu. Okrem blbých kecov (balkón, čo unesie 400 ton, maslo na linke) ma iritovala čiernobiela kamera. Nemám nič proti čb filmom, ak sú staré a vyplýva to z vtedajšej techniky, alebo ak to má nejaký zmysel. Ale svet nie je čiernobiely, a tak ho čiernobiely dokument dokumentuje nekompletne, a zvlášť ak sa zobrazuje príroda v akejkoľvek forme (parky, stromy, chameleón). Výsledok je ani film ani dokument. (26.05.2022)

Prečo? Krásne kamerové zábery s dobrou hudbou pokaziť klasickou slovenskou debilitou; nesympatické postavy majúce iritujúce kecy, pseudointelektuálny skladateľ či zdutá obyvateľka bytu, prečo by mali mať priestor na plátne? Pekne za čiarou boli aj stalkerské pohľady do okien a balkónov a topenie myši. (21.11.2021)

Film od prvej do poslednej sekundy a molekuly nie len typicky slovenský, ale i typicky VŠMU (v dobrom i zlom slova zmysle). Je tu obsiahnuté obrovské množstvo filmárskeho talentu, úžasných estetických záberov s parádnym nazvučením (zaslúžená cena v Jihlave za zvuk). Vo forme (ktorá miestami dosahuje extrakvality) by som teda chyby nehľadal. ALE. O čom to je? O toľkých veciach to hovorí čiastkovo, až to vlastne o žiadnej nehovorí poriadne. Trefne to zachytáva súčasnú Bratislavu neskorého kapitalizmu, no tú predsa poznáme z každodenného života (a kto nie, je slobodný ju navštíviť). V tomto smere si myslím že dokumentu výrazne vzrastie hodnota o 10-20 rokov, keď nadobudne nostalgickú a historickú hodnotu. Teraz ma to obsahovo nemalo čím zaujať. Že to ako umelecké gesto nemôžeme porovnávať s Mužom s kinoaparátom, alebo Symfóniou veľkomesta, to sa asi nemusíme ani baviť. Máme vôbec čo povedať? 3,5* (12.11.2021)

Výborná poetická sonda do života ľudí v meste. Príbehy a myšlienky vzorky niekoľkých obyvateľov Bratislavy doplnených malebnými čiernobielymi zábermi a podfarbenými minimalistickou hudbou vytvára poetickú atmosféru naplnenú určitou melanchóliou z rýchleho tepu doby, osamelosti, sklamania aj nádeje. Nebyť slovného doprovodu postáv mohla to byť slovenská Baraka či Koyaanisqatsi. 75% (23.10.2023)