Recenze (1 180)
Jak prodat koloniální válku (2023)
Poctivá práca s archívmi a relevantnými výpoveďami hovoriacich hláv o polozabudnutej kapitole kolonializmu. Zozbieranie týchto materiálov je záslužná činnosť, za ktorú môžeme byť vďační. Formálne to však nie je príliš invenčné a najmä miestami nevkusne veselá hudba z toho robí skôr televíznu záležitosť.
Burianův den žen s Janou Uriel Kratochvílovou (2007) (pořad)
Parádny náraz dvoch kontrastných charakterov. Kratochvílová nie je hlúpa, iba mystifikuje.
Hranice Evropy (2024)
Problematika o ktorej Uhlová (a Rychlíková ofc) hovoria je veľmi doležitá a aktuálna. Škoda však, že príklady, ktoré si vyberá nie sú natoľko výpovedné a najmä Uhlová celú dobu pôsobí ako absolútne nezvyknutá na manuálnu prácu, čo ju na prvý pohľad tak trochu posúva do polohy "rozmaznanej kaviarenskej mešťanky". Chápem, že jej neustále sťažnosti majú synekdochicky predstavovať utrpenie nižšej robotníckej triedy, ale ako tu už písal uživateľ Foghorn, do množstva problémov sa skutočne dostala svojou nezodpovednosťou. Keď k tomu pridáme výraznú (a trochu zbytočnú) linku s jej umierajúcim otcom, je to vo výsledku veľmi nesústredené.
Lišejníky (2024)
Na Jihlavskom IDFF sme na tomto stredometrážnom filme s pomalučkým tempom zaspali traja zo štyroch, ale aj tak sme sa po jeho skončení zhodli, že to vlastne bolo skvelé.
Dajori (2024)
Miestami to pripomína viac hraný film, než dokument (napríklad keď sa mladý Samuel až príliš metaforicky rozhoduje pred životnou križovatkou predtým, než "zmizne"), ale môže nám to vadiť, ak to tak skvelo funguje? Krásne postavy, dojemný príbeh.
Odbory (2024)
Po Dům bez východu ďalší film Jihlavy, po ktorom sa na jazyk tlačí ACAB. USA sú dystópia.
Odposlechy (2024)
Mladý Rus sa chvásta mame, ako si užíva mučenie Ukrajinských zajatcov a tá mu odpovedá: "Tomu rozumiem - sú to nepriatelia. Na tvojom mieste by som si to tiež užívala." Takýchto a ešte viac šokujúcich vyjadrení je plný film. Detailné popísanie rezania genitálií, jedenie psov, dehumanizácia, či dokonca navádzanie matkou ku kanibalizmu a iné dych vyrážajúce dialógy, nás zasahujú nevídanou silou. Ja sa teda, možno trochu naivne, možno trochu rúhavo, musím pýtať: Je to naozaj autentické? Miestami som tomuto emočnému nákladu mal problém uveriť, napríklad keď v ňom z Ruskej strany zaznievali vyjadrenia ako "Kto nekradne, nie je Rus". V tejto vojne som predovšetkým na strane Ukrajiny, zároveň si však myslím, že prvou obeťou vojny, obzvlášť tej súčasnej, je pravda.
Dům bez východu (2024)
Absolútny banger, s antagonistom tak silným a sociopaticky prehnitým, že sa Haneke a Trier musia uznanlivo pokloniť. Antická tragédia nevídaných rozmerov v kulisách jedného Brnenského paneláku, pri ktorej dve a pol hodiny zadržujeme dych a napätie neustále graduje. Výstava fotografii na jeho chodbách je magická a "Velezmrdov" sadistický bozk s manželkou počas šikany nájomcov je záber, aký sa filmárovi podarí zachytiť raz za život. Zlo vo svojej čírej podobe. Navyše to je silné aj vo svojej aktivistickej rovine - podobných panelákov je množstvo a sú odrazom bytovej krízy, ktorú zažívame všetci a proti ktorej sa ťažko bojuje. Po dopozeraní som mal drobné výhrady (mne ako laikovi nejasne vysvetlené, prečo protagonisti z bytovky neodídu hľadať iné bývanie, či otvorený záver) ale tie mi vo výsledku nepokazili absolútnu katarziu. A aby som nezabudol: ACAB.
Soudružky a soudruzi (2024)
Vizuálne škaredý film, ktorý je síce ako-tak nestranný k svojím zaujímavým protagonistom (čo je plus), ktorí zúfalo chcú urobiť tento svet lepším a vo svojom mladom veku príliš netušia ako, ale zároveň nám príliš nedovoľuje dostať sa im pod kožu. Naopak sa až príliš opája symbolmi radikálnej ľavice, ktoré ich obklopujú a čaká, že detaily na tričká Che Guevaru a Marxov Kapitál nám budú stačiť. Toto už predsa dávno nie je kontroverzné.
Echt - Film o malíři Janu Mertovi (2024)
Parádne súznenie režiséra-syna a protagonistu-otca. Ani jeden z nich sa neberie príliš vážne a spolu stvorili film, ktorý je osviežujúci, ľahký, vtipný a pritom výtvarné umenie neberie na ľahkú váhu. Zvukár tu predvádza virtuóznu prácu a tvorí minimálne tretinu hodnoty filmu.