Sláva

Hodina z dejepisu podľa Edwarda Zwicka. A musím podotknúť, že výborne natočená. Zwick je pre mňa prototyp toho epického amerického filmára, ktorý sa hrabe v histórií - nielen americkej - a vytvára tradičnú filmársku epiku. Wyler a DeMille by ho určite považovali za svojho nasledovníka. Glory je perfektne natočený - Francisová kamera je uchvacujúca a v tomto prípade film funguje lepšie ako väčšina filmov z obdobia Americkej vojny. Plus je tu nádherný soundtrack Jamesa Hornera. Ten v 90 rokoch zažíval najväčšie boom atmosférických melódií, ktoré skvelo podfarbovali bojové scény. Glory je ako keby začiatkom tohto jeho obdobia, ktoré nakoniec zúročil v Braveheart a zakončil Titanicom. Glory možno nie je film, ktorému by prislúchal status nového, zaujímavého pohľadu na občiansku vojnu. Rasová problematika je tu prezentovaná rovnako ako v iných filmoch. Ale ohliadnúc od toho, že film neprináša nič nové, tak sa na neho dobre pozerá a vďaka silných charakterom sa aj dobre preciťuje a vďaka Hornerovi aj počúva. Pre mňa veľmi dobrý film, ku ktorému sa asi už nevrátim, ale ktorý som si výsostne užil. (01.08.2013)

„Sláva” plukovníkovi Robertovi Gouldovi Shawovi, pretože ľudovo povedané: „z hovna uplietol bič” , čo sa zase až tak extrémne často nestáva, ale keď sa už predsa tak stane, automaticky každému jednému jedincovi za to patrí určite veľké uznanie, pričom zo začiatku to tak ani bohvieako nevyzeralo, čo sa to vlastne → z prvého afroamerického pluku armády Únie v americkej občianskej vojne, konkrétne pod hlavičkou → 54. pešieho pluku z Massachusetts, nakoniec všetko (pozitívne) vykľuje, až sa im miestami trochu čudujem, že po predchádzajúcom násilnom odvlečení z domoviny, a zároveň i neskoršom pravidelnom bičovaní a zotročovaní na plantážach, majú ešte nejakú chuť bojovať za stranu Severu, no zrejme tam »hore« , nepanovali až tak príšerné podmienky, ako zrovna tam dole na Juhu, kde by som asi nechcel byť jedným z otrokov, pritom nie všetci mali na ružiach ustlané, čo dokazuje najmä postava → Afroameričana Tripa, ktorý má vo svojej duši mimoriadne hlboko zakorenenú nenávisť (zlé spomienky z minulosti), čo ho pomaličky rozožiera zvnútra, ako rakovina ? Scenár Kevina Jarreho (mimochodom jeho Otec nebol nikto iný, než práve slávny francúzsky hudobný (filmový) skladateľ → MAURICE JARRE !) sa spočiatku zameriava na štýl: „ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku” , no ale i napriek tomu budú musieť ešte poriadne »zabojovať« o to, aby mohli vôbec bojovať v naprosto kľúčovej bitke o pevnosť Wagner z 18. júla 1863, čo zahŕňa i strhujúce finále pod taktovkou režiséra Edwarda Zwicka, ktorý v podstate týmto nadštandardným historickým (veľko)filmom takpovediac iba začínal, ak nepočítam zopár televíznych príspevkov, až konkrétne teraz sa konečne preslávil. Rád by som pokračoval niekoľkými kritickými pohľadmi smerom na herca v hlavnej úlohe → Matthewa Brodericka a Jima Hornera, ktorý síce skomponoval dosť emotívny soundtrack, no opäť mám taký pocit, akoby vykrádal sám seba, že hudobné motívy sa v tomto prípade neustále opakujú, ako obohratá platňa ? Herec, ktorý sa zviditeľnil s príchodom Ferrisa Buellera, nie je až tak extra presvedčivý, ako »čierni herci« vo vedľajších úlohách, menovite → fenomenálny Denzel Washington a pozoruhodný Morgan Freeman, ktorí ho spoľahlivo zatienia. Aspoň sa snaží, a to mi (celkom) stačí. Čo ma priam fascinuje, je nádherná kompozícia obrazu v podaní Freddieho Francisa, ďalej i strihová skladba zo strihovej miestnosti → Stevena Rosenbluma (dvorného strihača Eda Zwicka, ktorý si týmto osvojil veľmi dobrý zvyk), či povedzme aj výprava a kostýmy, ktoré sú ako vystrihnuté z danej doby, no bez dynamického zvuku → zvukárov Donalda O. Mitchella, Gregga Rudloffa, Elliota Tysona, Russella Williamsa II., by sa sotva jednalo o polovičný úspech. Zhliadol som neuveriteľne remeselne a kvalitne nakrútený snímok, ktorý je aj patrične surový, čo si krvavé dejiny "Spojených štátov amerických" , proste vyžadujú ! (05.09.2021)

Zwick to měl v ruce už před dvaceti lety. Na Glory se toho dá zkritizovat spousta, od pořádné porce patosu přes mdlého Brodericka (leadera regimentu mu prostě nežeru) až po všudypřítomná klišé vylézající zpod modrých kabátů. Jenže Zwick věděl už tenkrát, jak vzít zajímavé téma za pačesy a prolétnout s ním skrze dvě hodiny čistého času se vší parádou, která k tomu patří. Do posledního gramu vyvážil všechny neduhy, jež by jiné utopily, a ještě k tomu přihodil řádný nátřesk vynikajících (a nekompromisních) akčních scén, z nichž padá na zadek i Spielberg a jeho vojín Ryan. Jestli vás ani po tomhle filmu nezačne zajímat tématika americké občanské války, pak je s vámi něco špatně. Finální bitva nedojme jen ty nejzatvrdlejší. (26.03.2009)

Zobrazovanie americkej občianskej vojny na plátne rozhodne nie je moj šálok kávy, každopádne Zwickov prvý slávny opus rozhodne patrí k tým záživnejším. Zároveň asi najlepší Zwickov film, keď sa mu podarilo nenásilne spojiť umenie a velkorozpočtový blockbuster (neskor mal a má s tým problémy). Postavy rozhodne nie sú čiernobiele a pre niektorých hercov predstavujú jednu z ich najzaujímavejších rolí (Broderick,Washington a jeho oscar). (15.02.2007)

Dost povedené připomenutí formace prvních striktně černošských bojových jednotek, které se udržely až do poloviny dvacátého století a zabezpečily tak to, že se třeba ve Spielbergově Zachraňte vojína Ryana s černým vojákem vážně nepotkáme. Samotný výcvik není vůbec špatný; to, co však následuje, patří rozhodně k jedněm z nejlepších zobrazení americké občanské války. (28.03.2005)