Bacheha-Ye aseman
Božie deti
Children of Heaven
Obsahy(1)
Rodina malé Zahry a Aliho je tak chudá, že děti mají každý po jednom páru bot. Zahřiny střevíce byly už tak sešlapané, že musely k ševci. Ali sestřiny botky sice vyzvedne, jenže cestou je nešťastnou náhodou ztratí. Uvědomit si dosah takové ztráty pro dvě chudé íránské děti je pro nás, zhýčkané Středoevropany, velmi těžké. Do školy musí oba v něčem chodit a ve škole dokonce sportovat. Otec peníze na nové nemá a maminka je nemocná. Přiznat se ke ztrátě rodičům by nikam nevedlo. Co si počnou? Spásný nápad dělit se o Aliho kecky se sice zdá jako momentální řešení, ale jen na chvíli. A Ali to ví. Musí se o svou sestru postarat. Ale jak? (oficiální text distributora)
(více)Recenze (247)
Majid Majidi nám síce ukazuje neutešenú sociálnu situáciu na predmestí Teheránu a výrazné kontrasty so štvrťami bohatých, ale skôr mu išlo o to, aby bol divák po jeho filme dojatý, aby si odvážal optimistický dojem. Je zvláštne, že sociálna dráma pôsobí milo a jej hrdinovia sú na zožratie, je to ale príjemná zmena oproti európskym depkám z podobných sociálnych vrstiev. Pekne využitá kamera, teplé farby, napätie pri naháňaní topánky a záverečnom behu, takže Božie deti sú svojim spôsobom aj akčným športovým filmom. Len to športové oblečenie a oblečenie všeobecne bolo na celom svete, čiže aj v Iráne príšerné. Všimnite si tie saká pri záverečnom fotení no a o šušťákoch radšej ani nehovoriť. ()
…,,ALI, JAK PŮJDU ZÍTRA DO ŠKOLY BEZ BOT?“.… /// Dramatický drama s citem pro boty a pro propisku, ve kterým lidský hodnoty, slova a činy dostávaj (pro našince) jinej význam (hmm, takže jestli vono to nebude i v něčem jiným…). Ale nejde jen o příběh, super je i ten styl jeho podání, takže vám hejbne žaludkem vobyčejná bota v kanále – kromě toho, ty děcka jsou fakt výborný! Prostě film, ve kterým vo něco jde a kterej pro mě byl stejně neuvěřitelným zážitkem, jako Rozchod Nadera a Simin! A kvůli čemu vy koukáte na filmy? /// NĚKOLIK DŮVODŮ, PROČ MÁ SMYSL FILM VIDĚT: 1.) Jmenuju se Mazánek a furt nevím, proč byl chlapeček bos. 2.) Zjistím, kde mladí Iránci nabíraj fyzičku. 3.) Thx za titule ,,kikina“. /// PŘÍBĚH ***** HUMOR ne AKCE ne NAPĚTÍ * ()
Tak jsem buďto jsem strašnej cynik anebo nevim. Každopádně mě to za srdce nechytlo ani trochu. A to jsem se na to tolik těšil. :( Přišlo mi to jako krásně natočený film o ničem, respektive o ztrátě bot. Hodně scén mi přišlo jakoby nedotažených a spoustu náznaků nějaké vedlejší dějové linie, ale ani jeden z nich režisér nerozvinul. A jako třešničku na dortu absolutně nic nevysvětlující konec. :/ Každopádně dětské herecké výkony jsou jedny z nejlepších které jsem měl tu možnost v posledních týdnech vidět, tak alespoň to mě hladí na duši, když už jsem byl takle zklamán. ()
║Rozpočet $180,000║Tržby USA $933,933║Tržby Celosvetovo $1,024,933║ Milé prekvapenie! Takže aj v končinách ako je Irán dokážu točiť filmy. Veru moc moc pekné, hlavne keď príbeh ponúka všedné veci založené na obyčajných ošúchaných topánkach, čo sa stanú stredobodom filmu a hlavné úlohy si tu strhnú deti. Má to v sebe hĺbku, cit, neskrývané emócie, detinskú hravosť a hrejivé posolstvo o priateľstve medzi súrodencami. Fakt príjemný film. /80%/ ()
Galerie (4)
Zajímavosti (10)
- Výrobní náklady byly odhadnuty na 180 000 amerických dolarů. (classic)
- Natáčelo se v Teheránu (Írán). (Varan)
- Singapurský filmař Jack Neo a jeho žena se při sledování filmu dojatě „drželi za ruce a plakali, když viděli, jak děti sdílejí lásku“. Film Božské děti inspiroval Nea k tomu, aby se ve svém filmu I Not Stupid z roku 2002 zabýval problémy, s nimiž se potýká singapurská mládež. (classic)
„Ali, ako mám ísť do školy bez topánok zajtra ráno?” • Totižto: dvaja iránski súrodenci furt školou povinní, v zložení staršieho Aliho a mladšej Zahry Mandegarových; sa musia vskutku práve [od]teraz akosi osobitne [po]deliť iba o jedny biele, až by som dokonca pomaly podotkol, že neskoršie až takmer i »úplne zodraté« t e n i s k y, nakoľko brat po odchode od šustera [jasnačka, že nie od niekdajšieho prezidenta SR - Rudiho Šustera], stratil sestrine ružové topánky, resp. „položil ich na také miesto, odkiaľ v podstate následne dostali akési cezpríliš «rozprestrené krídla»,” z čoho sa vzápätí azda vynáral i ďalší vážny problém v tom význame, že rodičia si vôbec nemohli dovoliť príliš vyskakovať, pretože otec Karim, síce stále pracuje v akejsi čajovni, no nemôže prebytočne rozhadzovať s obzvlášť ťažko zarobenými peniazmi, a to ani nehovoriac o tom, že ešte k tomu tiež mávajú i pomerne dosť veľké problémy s platením nájomného za ozaj malú izbietku, zatiaľ ale čo trebárs taká matka, neustále máva i akési zdravotné ťažkosti, a tak tým pádom ani nijako extra zvlášť zase nepracuje, a tak vlastne naprosto celá existenčná ťarcha spočívala výhradne len na otcových, ustarostených pleciach; skrátka, nastávali krušné časy, lebo kúpenie nových topánok by napokon predstavovalo splnenie mission impossible... • Čo sa dá robiť v takejto ťažkej, životnej situácii? Ponúkajú sa totiž asi až konkrétne dve, interesantné možnosti... • Iránsky filmový režisér - Madžíd Madžídí - svoje naozaj pozoruhodné, filmové dielo - pripodobnil k talianskemu neorealizmu (*1), čo takpovediac spĺňalo i všetky potrebné kritériá, ktoré sa od danej látky zakaždým vyžadujú, a ani tentoraz daný titul v podobe Božích detí - toho nebol žiadnou expresnou výnimkou; skôr presne naopak, keďže sa mi pred mojim užasnutým zrakom postupne zobrazoval akýsi »iránsky neorealizmus« vo svojej celej kráse → chudobe s tým automaticky spojenej, tak som bol až tak mimoriadne pohlteným nasledujúcim zobrazovaním autentických reálií, že som skrátka tomuto detskému, ústrednému, iránskemu protagonistovi - vari držal všetky palce na nohách i na rukách, aby vyčerpávajúcim spôsobom došiel kľukatými cestičkami AŽ kamsi do cieľa; proste, aby do poslednej bodky naplnil svoje predsavzatie, ktoré si na začiatok vytýčil, keď sa snažil urobiť čokoľvek s danou situáciou, ktorú vtedy neúmyselne zapríčinil. • Bolo to vzrušujúce, bolo to geniálne, bolo to povznášajúce, bolo to napokon najmä i inšpiratívne v rámci svojho celku, ako sa postavy medzitým pasovali so svojimi ťažkosťami; teda predovšetkým Ali Mandegar v podaní Amira Farrokha Hashemiana [môj ročník!], ktorý bol vynikajúcim, a to isté určite platilo i o Bahare Seddiqiovej, ktorá jednak stelesnila jeho sestru, a jednak z nej potom vyrástla i veľmi krásna žena! • Mimochodom, všetci traja, čiže autor a hlavní aktéri; pochádzajú z Teheránu, v ktorého exteriéroch sa zároveň odvíjal i tento príslušný príbeh, ktorý ma chytil za srdce. POZNÁMKY : *1: Neorealizmus bol reakciou na umelecké obmedzenia v talianskej kinematografii počas II. svetovej vojny a tesne po nej. Typickými znakmi sú polodokumentárny štýl, obsadenie profesionálnych aj neprofesionálnych hercov, skutočné exteriéry a epizodické zápletky, vykresľujúce každodenné problémy pracujúcich ľudí. () (méně) (více)