Hořící sníh

Pátos kolektívneho hrdinu (všetci sa správajú rovnako, nikto nič nespochybňuje) a sebaobetovania v burácavom hrmení striel. Hviezdička za ukázanie nerovnosti medzi rovnými: Telo mŕtveho politruka (komisára) musí byť za každú cenu odnesené z bojiska, no desiatky tiel obyčajných vojakov môžu hniť na bojisku celé hodiny. Po bitke sa medzi mŕtvolami zadumane prechádza generál, bez akéhokoľvek záujmu o osud tiel. Darmo, nie sú to politickí súdruženkovia, len (s)prostý ľud. Generál samozrejme, v súlade s politickou inštrukciou tvorcov filmu, prejaví svoju ľudskú stránku. Prepustí totiž do ďalšieho boja tankistu, ktorému hrozí poľný súd a takmer istá smrť zastrelením. Ten mu z vďaky vykreše takú prísahu vernosti a udatnosti, že z generálovho zadku po nej netrčí ani len tankistov nos. Jediné, čo naozaj zaujalo a pobavilo bolo záverečné čistenie udelených medailí - rádu Červenej armády, ktoré preživšia hŕstka udatných ocenených vojakov nahádže do kastrólika, výdatne zaleje vodkou a postupne začne z ešusu upíjať. (27.10.2020)

Toto sa hodnotí ťažko. Snaha bola, ale film je dosť jednotvárny, pomerne rýchlo začína nudiť, pretože dej je príliš riedky. Zlá kvalita filmu odvysielaná na stv tomu tiež veľmi nepomohla a propagandistické reči idú občas na nervy. Jeden z tých slabších a priemerných ruských filmov, ktoré môžte v pohode vynechať. Lepšia kvalita by možno vylepšila dojem, ale nie oveľa. Videné na STV2 pri príležitosti 70. výročia od ukončenia 2. svetovej vojny. 50%. (21.06.2015)

Mám rád niektoré staršie sovietske, ale aj novšie ruské vojnové filmy z čias druhej svetovej (napr. Choď a pozeraj sa alebo Brestská pevnosť...). Ale Horiaci sneh? Ďakujem, nech radšej nesneží. Je veľmi poznačený dobovými skresleniami. Najviac ma iritovali debatné krúžky ruských vojakov medzi nápormi nemeckých tankov. To sentimentálne pseudofilozovanie o živote pri kalíšku vody. Film dosť okato hrá na city: jeden vojak sa zdôverí, že sa bude ženiť a vzápätí padne, druhý si posťažuje, že je jediným synom svojej matky a potom s ručných granátom vybehne proti spomínaným tankom, veliteľ má zľutovanie s dezertérmi, atď. O čo viac tu nezáleží na Konkrétnom ľudskom živote, o to viac je oplakávaný. A ešte jedna poznámka na záver k obsahu filmu: neodohráva v Stalingrade, ani na Volge, ale niekoľko desiatok kilometrov pred Stalingradom na rieke Miškova... (01.11.2012)

Sovětský válečný film podle oceňované knihy Jurije Bondareva. Snímek líčí epizodu z bitvy o Stalingrad, příběh dělostřelců obětovaných svou generalitou na zastavení průlomu německých tanků snažících se osvobodit Paulusovy armády obklíčené ve Stalingradském kotli. Vlastní bitevní vřava je zfilmována dobře, ale kolem je dost nezajímavých a děj zpomalujících psychologických a politických keců, že jako celek mne film spíše zklamal. Video: http://filmx.com.ua/drama-melodrama_online/71-goryachij-sneg-1972-onlajn.html (15.05.2010)

Nedopusťme, aby se něco podobného opakovalo! Velmi působivý snímek, poměrně naturalisticky zpracován, smutný závěr jen podtrhuje onu hrůzu, kterou museli sovětští (a nejen oni) vojáci projít. Všimněte si, že velitelé jsou všechno mladí kluci (18-27 let) a už musí čelit takovým zkouškám! Ani si nechci představit onu krutou zimu...Dost hrozné scény jsou hned na samém začátku, kdy vojsko pochoduje na frontu...Zmíním-li ještě úplný začátek snímku, tak musím konstatovat dobrou práci tvůrců, neboť nám připravují vhled do zábavy vojáků, když právě není třeba mít zbraň v ruce. Dokážete-li se soustředit a vnímat film s historickým pohledem na problematiku 2. světové války, tak se vám Hořící sníh odmění.....velmi povedený film, zvažoval jsem mezi 4* a 5*. (26.12.2008)