Finist, jasný sokol

Režimy vyhlasujúce náboženstvo za tmársku ideológiu pracovali s inými formami vierovyznania. Sovietski ideológovia na to išli aj cez vybájené príbehy, rozprávky a byliny. Ostalo len otázkou času, kedy budú sfilmované. Na kostýmoch sa nešetrilo. Dobro vyzeralo vždy až neprirodzene dobre, zlo čertovsky odpudivo. A príšery: uch - radšej nemyslieť. V popredí príbehu Finista je obrana prostej dedinskej usadlosti a jej jednoduchých, no pracovitých obyvateľov pred čarami zlomyseľných mutantov, mágov a čarodejov kostýmami pripomínajúcimi divých aziatských chlpáčov s baranicami. Chráni sa ruský ľud, ruský hrdina a panensky krásna ruská príroda. Všetci síce pôsobia a jednajú (a veru trochu aj vyzerajú) ako primitívi, ale veď predsa ešte nepoznali socializmus. A feudálne zriadenia a ich predstaviteľov sa neoplatí nejako velebiť - teda až na hrdinov pochádzajúcich z prostého ľudu - akým je aj ten titulný. Ušľachtilo nordický typ - plavovlasý s pohľadom zasnene hľadiacim nahor. A odtiaľ, z neba ho chráni sokol, vták najjasnejší. S korunkou na hlave - to je skutočný kráľ. Dej sa prazvláštne sunie dopredu, na kopec vtipných scén je asi taký istý počet zúfalo nedotiahnutých. Napriek výnimočnému vizuálnemu stvárneniu lesnej príšery, na ktorú bol prečarovaný Finist-geroj a mŕtvolne zelenavo popolavej podobe mága Kardausa, ide vo výslednici vplyvom nedotiahnutosti len o priemer. Poznámka: Starý slovenský dabing nereflektoval na slová piesní, ktorých je vo filme požehnane a nechal ich bez prekladu či tituliek. (12.01.2016)

Ruské pohádky jsou někdy až velmi strašidelné, ačkoliv oni tvrdí totéž o těch našich a nikdy nám asi neodpustí princem Trávníčkem zastřelenou chudinku lišku ve Třech oříškách. Každopádně obluda z Finista neboli ''Čudiše lesnóje'', je tou nejděsivější, kterou jsem jako malá na VHS viděla. Kladně hodnotím hudbu a písně. Rusi to holt s garmoškama umí. Tenhle kousek se mi líbí i víc než stokrát omílaný Mrazík. Смотришь и отдыхаешь. (03.11.2014)

Typický Rou s jeho bohatiermi-silákmi, čarami a zvieratami (typicky medvede), jednoduchými filmovými trikmi a samozrejme jednoduchým detským humorom. V rozprávkach by malo dobro víťaziť nad zlom, v sovietskych rozprávkach ale často dobro víťazí nad smiešnym alebo smiešnotrápnym zlom a tak držať palce tým dobrým je celkom fuška. Postavy sú ale sympatické, švárna deva nie je na zahodenie, takže ide ľahko prepáčiť celkovú pitoresknosť, naivnosť a jednoduchý dej. S obrovským množstvom pesničiek som už menší problém mal. (25.12.2023)

Je neuveriteľné, čo sa môže stať ruskou klasikou. Napríklad takýto rozprávkový muzikálový hororový chaos. Deti z neho môžu získať fóbiu z pavúkov alebo aj zo sekier. Časy ruských bohatierov sú späť, dnes opäť musia bojovať proti tureckým zbojníkom. A okrem toho proti zlým čarodejníkom, čo ich premenia na gorilo-medveďov. Hlavný hrdina, bohatier obsadený nehercom s pohľadom dezorientovanej osobnej ochranky, to som nevedel stráviť. Jednu hviezdu si zaslúži originálna Baba Jaga z Mrázika, ktorá sa v tomto filme dostala až do siene slávy. Ale v roku 1975 prísť s niečim takým? (07.01.2016)

Pohádka by v rámci svého diskursivního pozadí (proklamovaně ateistická apoteosa svaté Rusi a jejího dobrého lidu) fungovala dobře, kdyby jí tvůrci dopřáli delší stopáž a méně násilných střihů a obtěžovali se neznalým divákům vysvětlit některé očividně zákonité detaily folklóru (trojice obtloustlých zpívajících sudiček, mluvící zvířata, princip magie). Ve stávající formě je příběh nepřehledným sprintem za předem určeným přemožením rusovlase německého čaroděje a jeho hordy tatarských nekňubů, a tedy pohádkou, která nedokáže zaujmout, nejste-li vlastencem nebo kulturologem. (28.12.2017)