Garderobiér

Film je v podstate o tom, jak se starej unavenej herec pripravuje na predstaveni Krale Leara a jeho garderobier se o nej stara a vse zarizuje a nasledne o samotnym predstaveni. To vse zasazeny do bombardovani mesta, coz tady ale neni nijak vyuzity. No a film stavi na dvou hercich, ktery hrajou tak monumentalne, ze kdyby si jen dve hodiny povidali v pokoji, stejne by to cloveka strhlo. Oni si teda vicemene ty dve hodiny jen povidaj, ale precejen dojde i na predstaveni, uvodni prijezd do divadla atd, takze dej nesmrdi furt na jednom miste. Finneymu sice pomahaj dost ty jeho masky, ale takle charismatickyho jsem ho snad jeste nevidel, kdyz zacne rvat, tak cloveka skoro az mrazi. Oskara bych mu okamzite soupnul, nejen nominaci. No a pak tu je Courtenay, kterej by to sice tolik nemusel prehanet se svejma homo pohybama, ale jakmile zacne vse zarizovat, domlouvat Finneymu a litat po divadle, tak bych mu oskara soupnul hned taky. Proste hereckej koncert dvou borcu, ktery tahnou celej film kupredu, kterej je navic skvele natocenej. (12.07.2009)

Šokující poznání, že při současných komediích se můj smích podobá vynucenému skřehotání a u třicet let starého dramatu se doopravdy směju, vede k neomylnému svědectví o brilantním, téměř vyhynulém herectví na malém prostoru, jehož užaslým divákem jsem měla štěstí se stát. Poklona Shakespearovi, hercům i neviditelnému soukolí zákulisních profesí má jediného jmenovatele - lásku k divadlu, která každý rutinní úkon povyšuje na umění - jen sledovat samotné líčení krále Leara byla slast, v kombinaci s dialogy a asynchronním splýváním garderobiéra a herce trojnásobná. A jelikož má láska mnoho podob i mnoho projevů, neděste se, když těsně po vaší smrti někdo blízký prohlásí, že jste byl starej, sobeckej a hnusnej parchant, vyrovnává se tak se svou bolestí, protože vás přese všechno miloval... (21.05.2013)

"Dvíhaj oponu! , tie fašistické svine ma v žiadnom prípade zastaviť nemôžu..." 227-me predstavenie Kráľa Leara dáva poriadne zabrať najväčšej divadelnej hviezde, ktorej práve dnes akosi došiel dych. Neopustili ho len fyzické sily, ale zmätok a prievan nastal aj v jeho hlave a vypadli mu naučené texty. Z tejto situácie režisér ťaží humor i dramatické momenty. Albert Finney predvádza skutočne strhujúci výkon a jeho teplý poskok je mu minimálne rovnocenným partnerom. Napriek bombardovaniu Londýna nemeckým Luftwafe sa zdá, že starý Sir zo seba vydá na pódiu životný výkon. A to aj dal...Zaslúžené oscarové nominácie, pre pána Finneyho zvlášť. 80%. (28.10.2012)

Možno že by to bola "iba" výborná dráma. Výborná sojím prostredím, zasadením, scenárom i spracovaním pod taktovkou Petera Yatesa. Ale. Je tu jedno veľké ale. Dokonca dve. Tým prvým je skvelý Tom Courteney ako mierne afektovaný, no oddaný titulný garderobiér. Tým druhým, omnoho silnejším ale je však famózny Albert Finney, posúvajúci tento film na úplne inú úroveň, ako starnúci herec, predvádzajúci životný výkon na javisku, i vo filme. Garderobiér ma zasiahol tak ako len málo snímkov. Finney si Oscara zaslúžil plným právom, a to, že ho nedostal, je veľká škoda. (29.05.2013)

Garderobiéra som si celkom s chuťou pozrel a napriek tomu nie som ochotný dať mu viac ako tri hviezdičky. Dôvodom sú výrazné obmedzenia spojené s týmto filmom. Jedným je divadelná šatňa, kde sa odohráva väčšina deja a druhým sú herecké výkony oboch hlavných predstaviteľov, ktoré sú síce excelentné, ale sú iba jedným z kritérií pre hodnotenie filmu. Je to o divadle a jeho hercoch. Kto má rád divadlo s jeho atmosférou a vôňami, ten si príde na svoje. Kto chcel vidieť plnokrvný film, ako napríklad ja, ten sa musí uspokojiť iba s mierne nadpriemerným zážitkom. (29.10.2012)