Hrob světlušek

7/10 Pekne, ALE, kua proc od zacaku zacinat koncem pribehu? To je snad zly sen!!! Pocitam, ze kwalitu snimku a jeho poslelstvi tu za me probere spousta jinych povolanejsich, takze k mym nizkym otazkam: Zajimalo by me, jestli to natocili proto, aby mali japoncici nezapomneli, jak to bylo s americany a jejich velkymi penisy. Dokazou obyvatele napriklad vybombardovanych Drazdan/Hirosimy nekdy odpustit spojencum? (07.03.2007)

Přes lacinou prvoplánovost se nebráním vysokému hodnocení, protože Hotaru no haka je prostě něco jiného. Svou krutou pravdivostí samozřejmě nahrává jeho tvůrcům, ale když tento fakt odsunu stranou, dostává se mi mocného artefaktu zachycujícího druhou světovou válku z pohledu, jakého se mi ještě nedostalo. Ale tedy slzička neukápla.. (21.12.2008)

To, čo funguje v animovanom filme, nemusí fungovať v tom hranom a naopak. Sentimentalita Hrobu svetlušiek je tak podľa mňa úplne v poriadku a legitímna. Príbeh nie je vyrozprávaný v žiadnom rýchlom tempe, postavy sa v podstate výraznejšie nevyvíjajú, pretože ich úlohou je predovšetkým zháňanie jedla a strecha nad hlavou počas nocí a počas bombardovania. Tam však už strecha domu nestačí, vtedy treba nájsť vhodný bunker. Vojna očami detí bola v histórii kinematografie podaná rôznymi spôsobmi, Setsuko patrí medzi tie deti, ktoré si jej hrôzy plne uvedomujú najmä vďaka nedostatku jedla, ktoré vďaka bmbardovaniu v Japonsku nastalo. Samozrejme ak bude niekto argumentovať kolektívnou vinou všetkých obyvateľov Japonska kvôli neospravedlniteľnému vyčíňaniu ich vojakov na východnom pobreží kontinentu, tak mu to neberiem, ale vôbec tomu nerozumiem. (01.08.2019)

Unikatni anime s pekne postapokalyptickou atmosferou, ktere se venuje samotnemu prezivani. Stale je zde ta typicka japonska infantilita, ale diky tematu je to precijen o dost vaznejsi, nez pribuzne anime kousky. Detska hravost a teror valky jsou zde propojeny neskutecne nezne. Miyazaki to sice neni, Hisaishi take ne, ale kvalitou se to oboum schopne priblizuje a koneckoncu se jedna o stejne animacni studio Ghibli, ktere v te dobe bylo v top forme, takze prvotridni asian kvalita zarucena. 8/10 (14.01.2011)

Dôkaz, že animovaný film neznamená automaticky film pre deti. A Japonci na to prišli už dávno, kde obyčajným kreslenými príbehmi dokážu sprostredkovať rovnaký zážitok ako tými hranými. Na Grave of the Fireflies navyše vďaka prekrásnej animácii ani náznakom nebadať tých takmer už 30 rokov od vzniku. Príbeh je síce jednoduchý, ale vo svojej podstate veľmi silný. Pojednáva o dvoch sirotách počas druhej svetovej vojny v Japonsku a ťažkom prežívaní obyčajných ľudí v tomto konflikte, ktorý sa ich nijako netýka a prináša len zbytočné obete na ľudských životoch. Nebojí sa aj odvážnejších záberov (hlavne pre diváka neskúseného s japonskou animovanou tvorbou) napríklad na mŕtve telá a všetko vykresľuje v čo najväčšie autenticite. V príbehovej jednoduchosti tkvie sila a tak sa nezameriava na komplikovaný dej, ale na čo najuveriteľnejšie zžitie diváka s dvomi uveriteľnými (aj keď len „nakreslenými“) postavami a vykreslením ich ťažkého osudu. Hravý tón zo začiatku filmu plný radosti a detských úsmevov sa postupom času mení na existenčnú drámu, a aj keď musím uznať, že v tomto prípade je to až príliš zámerné citové vydieranie, tak mi to vzhľadom na sympatie (aj keď mierne účelové, keďže sa jedná o malé deti) zdieľané s postavami vôbec nevadilo. Sentimentálny tón podčiarkol nelichotivé tému vojnového konfliktu na pozadí. A úplný záver je následne až prekvapivo dojemný a opäť len kvitujem, že Japonci neservírujú žiaden happy end, ktorý by sa očakával od amerického kresleného filmu, ale neboja sa síce prekvapivého, no vo svojej podstate najlogickejšieho možného zakončenia. „Obyčajný kreslený film“ tým tak svojou reálnosťou predčí aj hrané filmy. (23.03.2014)