Oni žijí!

Excelentný nápad! Raz darmo, autorom predlohy, novely s názvom "Osem hodín ráno", je skvelý spisovateľ Radell Faraday Nelson. Iný skvelý človek: John Carpenter poviedku zrežíroval. A ako! Kombinácia buranského herectva a deja o tom, ako sa prirodzený svet snažia uchvátiť biotechnohumanoidní mimozemšťania z planéty Mamon Cocócia. Ich telesné šťavy a pudy tvoria len neustále sa zväčšujúce ambície, prehnané a nenávistné egá voči konkurencii. Obchod ako základ všetkých vzťahov - aj milostných. Oblbovanie otrokov symbolmi konzumu, reklama na životný štýl, prítomná vo všetkých produktoch. Zlepšovanie a zrýchľovanie výkonnosti práce. Obdiv k mocným a bohatým + presviedčanie váhajúcich o tom, že len takéto zmýšľanie je kľúčom k životu. Chvíľa od prvého nasadenia okuliarov, ktoré ukazujú naozajstnú povahu sveta v ktorom žijeme a čo potom nasleduje, je jednoducho okúzľujúca. Doslova: čierne okuliare snímajú všadeprítomný ružový závoj vecí, nasadený mocnými, politikmi, bankármi a mafiou, čiže vládcom sveta, vládcom zvyšku ľudstva. Zaujímavý je úvod, odohrávajúci sa v robotníckej komunite, obývajúcej perifériu. Funguje síce samosprávne, ale neodpustí si nerušené niekoľkohodinové čumákovanie na stupídne tv reklamy a programy. Dôkazom kvalít filmu je fakt, že v bežnom živote si často naň spomeniem. Zasmejem sa, keď vidím v kostýmoch ohodené pizdy, ale aj alternatívne batikované slečny debatovať v duchu: "Nesmieš sa uspokojiť so sťastím len občas. Musíš tvrdo pracovať na šťastí tak, aby si ho mal(a) stále!", prípadne mužov v lesklých topánkach s odrezanými špicmi, tváriacich sa menežérsky. Pri prestávkovej cige si zanadávajú na nevýkonných podriadených, či neschopné tímy. Pamätajte: svet spasia nasraní nezamestnaní! Utláčaní, diskriminovaní a chorí z fungovania systému. A keď ho nespasia, aspoň vypnú signál. Signál vyživujúci, riadiaci a posilňujúci mamonárskych ambicióznych ideologických zmrdov. Navždy. (31.05.2006)

Film lze rozdělit do tří částí: nejasného úvodu, kde, pokud nevíte nic o ději, budete trochu v šoku, co je to vlastně za film; jestli sledujete sociální drama s dělňasem wrestlerem v hlavní roli, nebo agitku, že být poctivý, pracovitý a hodně svalnatý se přeci nakonec musí vyplatit (v Americe), naprosto geniální prostřední části filmu, kdy hlavní hrdina sundá růžové brýle / nasadí si černé sluneční a spatří tak pravou tvář našeho světa (dokonce si myslím, že Česká republika se do fáze, kterou zobrazuje film, dostala až po roce 2000) a akční třetí třetiny se spostou naprosto neuvěřitelných hlášek a překvapení ve smyslu WTF (vyhození oknem, rvačka...). Největší zradou filmu je, že vypadá jako režisérova prvotina, ale byl natočen až hodně let po jeho Mlze a Věci. Vypadá lacině, amatérsky, ale v tom je na druhou jeho kouzlo. (29.09.2008)

Tento film mi nedoporučil nikdo menší než Slavoj Žižek. No, nekecám. Když vám film doporučí někdo, kdo byl skoro prezidentem Slovinska, tak to odmítnout nemůžete. To určitě chápete. O Jendovi Carpenterovi se tak nějak ví, že je dobrý režisér, ale já se především nemůžu nabažit hudby, která jeho snímky provází a hraje v nich silnou roli. Snímek na mě působil docela úsměvně, ale za špatný, ba dokonce zbytečný film bych si ho rozhodně netroufl označit. Mnoho lidí se dokonce přiklání k podobným teoriím, že bychom snad mohli být ovládáni něčím emzáckým. Nakonec...proč ne? A záleží vůbec na tom, zda "oni", nebo ještě lépe "ono" pochází z jiné planety nebo z té naší? Film považuji za brilantní a i lehoulince nadčasovou kritiku soudobé společnosti.Ten nápad s brýlemi, díky kterým lze vidět ten skutečný svět je vážně úžasný. Že v tom hrají špatní herci, nebo že film hrozně smrdí béčkem mi v tomhle případě ani tak moc nevadilo. Oslovil mě hlavně nápad. Slabší 4 *. (21.08.2014)

„Prišiel som si sem požuť žuvačku a zabiť pár hajzlov a práve sa mi minula žuvačka.“ Nikdy ma to nebavilo. Zbytočný, dosť naivný a podozrivo skratkovitý sci-fi kúsok nezadržateľne starnúceho hororového guru, Johna Carpentera. Ale stále sa rozhodne nejedná o taký brak, ako boli jeho neskorší UPÍRI a hlavne DUCHOVIA MARSU. Snímka si udržuje zábavné tempo, plné hlášok a originálnych nápadov (slnečné okuliare), ale inak je scenár nudný, nech je v ňom koľkokoľvek satiry (ktorá ma vôbec nebavila, vlastne ma otravovala). Ako sci-fi je to pôvabne detinské, horor to nikdy nebol (ani nebude a ani tak nebol zamýšľaný) a ako akčný film určite neobstojí (s výnimkou 10-minútovej pouličnej wrestlerovej bitky, ktorá je úplne zbytočná). Napriek tomu na SÚ MEDZI NAMI alias ONI ŽIJÚ! nechcem hádzať hnoj, pretože ako zábavné a pre mnohých nostalgické béčko s (pa)chuťou 80. rokov ujde. (24.01.2006)

Rozporuplný sci-fi thriller z roku 1988 od Johna Carpentera. Na jednej strane zlé herecký výkony a neprirodzené dialógy a na strane druhej zaujímavý námet a režisérsky nadhľad. Blancuje to na tenkej linke niekde medzi lacným brakom a osobitým kreatívnym umením. Neviem na ktorú stranu sa prikloniť, a i preto mi tento film stále ostáva v pamäti. *** (31.01.2008)