MIKI

Niektorí ľudia (sediaci so mnou v kine) zrejme nepochopili dobu, v ktorej úradoval MIKI so svojou brutálnou partiou a tak im smiech pri niektorých vážnych scénach neberiem. Osobne by som si to však nikdy nedovolil, už len z úcty k príbuzným obetí. Osobne si pamätám strach ľudí, len pri počutí niektorého mena zločineckej bandy. A tak len malá rada, keď idete do kina je fajn si o tom niečo prečítať nielen pre spoznanie jednotlivých postáv. K úrovni samotného filmu sa nemôžem vyjadriť inak ako pozitívne. Naozaj si nepamätám slovenský film od roku 1993, ktorý mal takú atmosféru, výborné herecké výkony, scenáristické spracovanie, režijné prevedenie a dobre zakomponovanú hudbu. Je skvelé, že aj slovenská kinematografia sa tak posúva a robí filmovým fanúšikom radosť. Vo filme sa zišla partia hercov, ktorí sú skvelí, interagujú medzi sebou výborne a v každej scéne je medzi nimi neskutočná chémia. Na slovenské pomery bravúrny film, v ktorom sa pekne skĺbili dramatickosť, brutálnosť a humor. Voľnejšie vyrozprávaný skutočný príbeh jedného z obávaných bossov slovenského podsvetia diváka vtiahne do doby, kedy korupcia a rozloženie spoločnosti priamo nabádali k nelegálnym aktivitám. Domôcť sa akejkoľvek spravodlivosti a pravdy bol nadľudský výkon. Chuť moci a peňazí je silná a človek dokáže urobiť hrôzostrašné veci, keď jej prepadne. Je jasné, že spokojní nemôžu byť všetci, ale MIKI je jedným z mála slovenských filmov, na ktorý sa oplatí ísť do kina aj viackrát. Ak sa udrží alebo posunie úroveň dvojky vyššie, tak sa máme na čo tešiť. Akokoľvek sa k filmu postavíme, netreba zabudnúť na to, že je to reálny príbeh zločineckej skupiny, ktorá vykonávala strašné veci a ublížila veľa ľuďom. Áno je to film, ale reálne to boli strašné udalosti. (22.08.2024)

Dobří herci, dobrá atmosféra, slušně řemeslně natočeno, občas dobrý vtip, ale scénář není nic moc a pokud o titulní postavě nic nevíte, je to místy dost zmatené (kdo je kdo, proč dělá to, co dělá, a proč by vás to mělo zajímat). Až na konci zjistíte, že je to jen polovina příběhu a na zbytek budete muset jít do kina za půl roku, což bych se odvážil označit za podraz na diváka. (20.08.2024)

Tak som si našiel čas pozrieť sa na nový Krónerov film, respektíve Krónerov-Šifrov seriál ktorý sa z nejakých ťažko vysvetliteľných príčin presunul z tv a netflixu do kín. Po jeho nepodarku Lóve som si hovoril že si pôjdem ten film pozrieť do Lumiera, že ušetrím, 3€ A spravil som fantastické rozhodnutie. Film má svoje momenty, niekoľko pár dobrých scén, Ondrík to celé ťahá, herci sa snažia ale Miro Šifra nevie písať filmové scenáre ktoré by vedeli diváka vtiahnuť, vytvoriť napätie, vybudovať funkčnú príbehovú štruktúru, je to len klasický slovenský film scéna za scénou, bez príčiny a následku s tromi výnimkami kde sa nepozývajú diváci aby vedeli predvídať čo sa udeje v ďalšie scéne...a nemám dojem že to je o rodine, Krstný otec bol o rodine. Jediný kto fungoval v rámci malých postáv bol v tomto smere Vojtek, príbeh bez antagonistu, protivníka,a ak to nechceme takto žánrovo stavať, tak potom prečo nie Scorseseho Kasíno? Zbytočne veľa obrazov, zbytočne veľa scén, zbytočne veľa postáv, a tie neuveriteľné cameo postavy ako Gogáľ, Porubjaková a spol..šuští to papierom jak karpatské lesy a ich padajúce lístie v októbri... Dobrá správa pre Slovensko, máme Ondríka, a k tomu ďalších dobrých hereckých sekundantov, ale nápad napchať tam všetky známe seriálové ksichty je nevkus, Króner je protekčné filmárske decko ktoré by za iných okolností nemohlo točiť také veci s akými začal a s akými na nás vyblafol teraz. Tento film patrí do kategórie filmov, Únos, Sviňa, Amnestie, Vojna Policajtov a je v tejto kategórii najlepší. Ale, stačí to? Mne určite nie. 60% Króner by už nemal dostať štátne keše. Hlavným problémom toho filmu je uveriteľnosť. A nezachránia to ani CGI tiger. Šifra s Kronerom si mali rozmyslieť či idú robiť dokument alebo hraný film. Ak hraný je úplne jedno čo sa naozaj stalo a čo nie. (22.08.2024)

Film MIKI videlo za otvárací víkend 96 tisíc divákov. Ak k tomuto číslu prirátame aj návštevnosť z predpremiér, stal sa našou historicky najúspešnejšou snímkou. Dopredu napíšem, že som nebola proti jeho vzniku, no vzhľadom na citlivosť a dôležitosť témy som vnímala veľké riziko a súčasne zvedavosť ako si s ňou tvorcovia poradia. Výsledok dopadol tak, že Miki je aktuálne v v prvej tisícke najrozporuplnejších titulov na tejto databaze. Začnem s pozitívami. Vo filme o najznámejšom mafiánskom bossovi hrá prakticky slovenská herecká elita, takže po tejto stránke sa nie je na čo sťažovať. Milan Ondrík je naozaj vynikajúci, Kubovčík mu, ako večne problémový brat Vlado, pekne sekunduje a zamaskovaného Dušana Cinkotu spočiatku ani nespoznáte. Skvelá je aj Anna Javorková, ktorá v role matky azda najviac dodáva filmu potrebnú dramatičnosť. Veľmi pekná práca bola odvedená v rámci kostýmov, účesov a celkovej výpravy. Atmosféra 90. rokoch je autentická, výrazne jej dopomáha aj hudba Dávida Kollára. Po scenáristickej stránke je to uz miestami slabšie, občas je problém aj s prílišnou doslovnosťou. Samotný dej odsýpa rýchlo, no prakticky neponúka žiadne detailnejšie analýzy motivácií činov, vysvetlenie jednotlivých väzieb, nečakajte ani hlbšie ponory do charakterov postáv a to ani v prípade hlavného antagonistu, čo je skutočne na škodu. Čo však vo filme dostáva pomerne veľký priestor sú scény postavené na irónii a sarkastickom humore v podobe rôznych hlášok z úst mafiánov, zatiaľ čo na pozadí dochádza k ďalšej vražde. A pokiaľ sedím na filme, ktorého posolstvo by malo slúžiť ako varovný prst, no diváci v sále sa opakovane smejú, niečo mi hovorí, že to nie je v poriadku. Pretože práve tieto scény, ktoré zarážajúco nadľahčujú danú situáciu, výrazne prevažujú nad tými, z ktorých sálalo skutočné zlo a temnota. A tu sa aj dostávam k najväčšiemu problému, ktorý s filmom mám. Odkedy som pred dvoma dňami vyšla zo sály, uvažujem len nad tým, prečo tvorcovia divákovi predostierajú postavu Mikiho spôsobom, ktorý ich nabáda k ľútosti, pochopeniu a vcíteniu sa do jeho konania. Spôsobom, ktorý vytvára priestor k možným sympatiám cez zdôraznenie jeho silných väzieb na rodinu, jeho žiaľu, v čase keď prichádza o blízkych... všetko je to podávané veľmi jednostranne a voči pozostalým obetí hádam aj veľmi neúctivé. Áno, aj Mikuláš Černák kedysi dávno bol „človek z ľudu“ - lesný robotník a vodič autobusu, ktorý chcel uživiť rodinu. O tom ale tento film predsa nie je. A nie je ani dokumentom, viem. Pre lepšie pochopenie zámeru poňatia postavy som si vypočula aj niekoľko rozhovorov s tvorcami a hercami. V obhajobe, že nekopírujú reálnych ľudí, iba sa nimi inšpirujú a vytvárajú si vlastné charaktery, žiaľ vidím jednu dieru. A tou je názov druhého filmu, ktorý príde do kín v januári 2025. ČERNÁK. Ťažko sa mi hodnotí. Tri hviezdy dávam za vyššie spomenuté plusy, ktoré predstavujú z hľadiska filmovej (a obzvlášť našej domacej tvorby) nadpriemernú kvalitu. Ale svedomie ma už vyššie nepustí. (23.08.2024)

Najviac treba pochváliť dve veci. Hlavného herca a autenticitu 90. rokov. Vizuálne ide o ukážkové prenesenie do tých časov a je to vidieť aj na drobných detailoch. Ondrík v úlohe Černáka mi opäť dokazuje prečo ho beriem ako najkvalitnejšieho domáceho herca súčasnosti a aj keď má pri sebe zdatných sekundatov (osobitne u mňa vyčnievali Cinkota a Kubovčík) on je hlavný bod program. On je najdôležitejší pilier každej scény a bolo vidieť že sa poctivo pripravoval. Inak ma ale príbeh úprimne nebavil. Začiatky, prvé vraždy, všetko pekne natočené ale bez výrazného momentu. Ani jedna scéna čo by zarezonovala nejak viac ako len bežná vata na odrozprávanie vzostupu k moci. Vzťahy sa takmer vôbec nerozvíjajú, žiadna postava sa nedostane tak do úzkych ako si námet žiada, Miki není poriadne konfrontovaný so svojimi činmi, ani od polície (čo mi až tak nevadí v tejto fáze jeho života) ani od rodiny. (čo už som teda očakával) No a koniec vyznie do prázdna. Chýba gradácia pred finále, takto sa síce môžeme tešiť na pokračovanie ale záver filmu si zaslúži niečo silnejšie. (29.08.2024)