Titus

Agresívna experimentálna štylizácia, ktorá mi absolútne nesadla a ktorá podkopala aj to dobré, čo sa vo filme dalo nájsť. Ani hvezdny Hopkins či chladnokrvnosť, s akou podrezával krky svojich nepriaľov, ani všadeprítomná pomsta dvoch nenávidených strán to nedokázali napraviť. Staroveký Rím a pásové vozidlá, obleky, novodobé účesy, rozhlas či kuchárska uniforma je jednodducho bizzare. A ešte do toho dialógy v shakespearskom divadelnom rečnení. Rád by som si to celé pozrel v normálnom a historickej dobe adekvátnom spracovaní. Toto bolo častokrát utrpenie, na ktoré som si nedokázal navyknúť. (22.12.2022)

Titus Andronicus je Shakespearova najveľkolepejšia a najkrvavejšia tragédia. tieto dve naj sú pre inscenátorov a filmárov dvojsečná zbraň- tá krvavosť, keďže jej je príliš je buď strašne smiešna alebo absolútne guletrhajúca. Julie Taymor zvolila cestu poeticko-lyrického stredu a stvorila asi najsugestívnejšiu a vizuálne najpôsobivejšiu Shakespearovu adaptáciu. A Hopkins ako zlomený Andronicus? na to nie je čo povedať. (25.07.2010)

Titus mě neustále udivuje precizní kombinací hudby, výpravy a skvělým obsazením. Nevěřila jsem vlastním očím, když jsem film viděla poprvé, tolik odporných lidských vlastností a krutosti dokázal Will nacpat do jedné hry.. Adaptace Shakespeara mám (až na pár výjímek) moc ráda a Titus rozhodně patří mezi ty nejzdařilejší.. (19.11.2008)

Konečne niekto dokázal dokonale modernizovať Shakespeara (po klipovom kýči Romeo a Júlia, nezáživnom Saxovom Othellovi som prvýkrát úplne spokojný). Úžasná videoklipová estetika tentokrát nie je prehnaná (vrcholy: Lavinia,finálna scéna), ale je doplnkom - dodáva Shakespearovi na životnosti a prvýkrát nepociťujem, že by ho to zabíjalo. Skvelým nápadom je aj hudobné podfarbenie, ktoré namiesto klasicky patetických počinov naberá na tempe a scény dokonale graduje. Pochybujem, že by na mňa práve tento Shakespearov kúsok zanechal taký dojem v klasickej adaptácii (no teda možno keby ho K.Branagh nakrútil). Okrem klipovosti sú silnou stránkou herci - málokedy sa mi stane, že nemám čo namietnuť voči kompletnému obsadeniu - nevedel som na koho skôr pozerať - či tradične skvelého Hopkinsa, ďalšie Cummingovo prehrávanie per excellence (v kladnom zmysle), nedoceneného Colma Feoreho, zápornú kreáciu Jessicy Lange či ďalšie bravúrne oživené postavičky Maura alebo posledného Andronica. Takto si predstavujem art modernu v plnej kráse, náročnosť neustupuje inovatívnosti, klip nezabíja poetiku, efektnosť nie je silená, patetickosť je uveriteľná a moja spokojnosť 100%-ná. P.s. Som zvedavý, čo po tomto so mnou spraví Othello Orsona Wellesa, na ktorého sa chystám. (27.07.2005)

Snaha o modernost přináší do starověkého Říma moderní techniku (motorky, mikrofony) i paralelu s fašistickými vůdci. Hopkins hraje skvěle, stejně jako i další členové hereckého štábu, dost velkou oporou je hudba Elliota Goldenthala (manžela režisérky). Oproti běžné produkci je filmu množství silně krvavých a naturalistických scén - musím říci, že někdy mi jejich drsnost až vyrážela dech. Za zmínku stojí krásná Hopkinsova paralela s jeho nejslavnější rolí v závěru filmu - o co více mě mrazilo právě při této scéně oproti všem Hannibalům a Červeným drakům. (17.07.2003)