Život je zázrak

Kde sa chodí po železnici autom ? Kde sú mulice deprimované láskou tak, že chcú umrieť na na koľajniciach nedostavanej trate pod kolesami lokomotívy, ktorá pôjde až o niekoľko týždňov? Kde sa pripitá mládež baví zostreľovaním pivových fliaš z hláv kamarátov a medvede sú v domoch dedinčanov ako doma ? Kde nájdete alergickú opernú speváčku spievať pri rádiu až sa ozýva celý okolitý svet ? Kde sa šnupe koks z idúcej lokomotívy priamo z koľajníc ? Správne, na Balkáne. Kusturicovo najnovšie dielo ponúka opäť neskutočné panoptikum postáv a postavičiek a absurdných situácií. Oproti Čiernej mačke však pôsobí omnoho prehľadnejšie, učesanejšie a najmä vážnejšie (ale zase nie až tak vážne aby som sa pol filmu nesmial). Je to dané menším množstvom hlavných postáv a ich lepším prekreslením ako aj uveriteľnosťou celého príbehu. Ten sa točí okolo nedostavanej železnice na pomedzí Bosny a Srbska v čase pred vypuknutím občianskej vojny a jednej lásky , ktorá na pozadí tejto vojny vznikla. Kusturica výborne opísal nezmyselnosť celého konfliktu, mentalitu jeho účastníkov tak v uniforme ako aj v civile i odpornú propagandu šíriacu sa zo zahraničných veľkých médií (za toto som obzvlášť vďačný). Jediné čo by som filmu vytkol je príliš dlhá expozícia, ale druhá polovica dá na tento nedostatok veľmi rýchlo zabudnúť. 10/10 Po druhej projekcii : Film je ešte lepší....a ...len málokto na svete má tak krásny úsmev ako Nataša Šolak. (28.10.2005)

Sledujem aktivne europsku filmarsku produkciu, no a tentokrat zas padla volba na Emira Kusturicu a jeho film Zivot je Cudo. Tematicky sa venuje rodine srbskeho inziniera Luku, ktory v Bosne a Hercegovine roku 1992 chce stavat zeleznicu. Ako sa stavba rozbehne, tak sa Luka ponori do stavby/priprav, ze uplne zabudne na bliziacu sa vojnu. V nej mu povolaju do armady syna a jeho zena sa kamsi tiez vytrati. Vyzdvihujem realie Balkanu opisane na urovni, ale roku 1992 optimizmus Luku viac skodil nez pomahal, rozbesnil sa tam totiz cirociry masaker. To vsak uz nie je zalezitostou filmu, ale politiky. Samotny film : 74 % (14.10.2014)

tak kto by nespoznal nenapodobitelny rukopis emira kusturicu. skvela praca s hudbou, impozantne narabanie s hercami, improvizaciou, vyborne zakomponovanie desiatok zvierat a vyborny pribeh..ten je opat na desat sposobov poprepletany, nechyba kusturicovsky humor, patalie postav..no proste 155 minutova stopaz ubehne ako voda.. milujem tohto cloveka.fakt (31.05.2007)

Je to možno neuveriteľné, ale Život je čudo je prvým Kosturicovým filmom, ktorý som videl. Zaujal ma, ale neočaril. Atmosféra filmu mi v toľkých styčných bodoch pripomína niektoré Jakubiskove filmy alebo Južnú poštu, že som náchylný považovať Východné Slovensko za najsevernejšiu časť Balkánu. V detailoch je tento film silný, ale ak sa naň pozriem v spätnom zrkadle pri záverečných titulkoch, necítim potrebu ho ešte raz vidieť. Možno ma Kosturicove čierno-biele mačky nadchnú viac. (02.03.2010)

Toto je Kusturica podle mého gusta. Sundal trochu nohu z plynu, ubral přehnanou, ztřeštěnou zběsilost a s lehkostí, nadneseností i šíleností sobě vlastní namíchal tento energický koktejl z dramatu, komedie a absurdity a poprvé se se značným citem vypořádal i s romancí. A vyšlo mu to. U mě na plný počet. Vše klasicky doprovázeno živočišným balkánským soundtrackem, v kterém absence Bregoviče nebyla nijak znát. Oslavná óda na život, který v režii temperamentního filmového mága působí jako pravdivý zázrak. (31.07.2010)