Dům z karet

Dom z kariet, aj napriek skvelému obsadeniu pôsobí viac ako televízny film. Čo je škoda, pretože sa tým tvorcovia pripravili o možnosť zabojovať o ceny a priazeň širšieho publika. Je to fajn film, ale trochu nedotiahnutý a nakoniec vyšumí do prázdna. Videl som v roku 2002, možno by som mal dnes na film iný pohľad. Videl som ho kvôli mojej obľube Tommyho Lee Jonesa. (15.01.2013)

Tento snímok je veľmi veľmi lacný a priamo z neho čpí slabučký rozpočet a mizerní amatérski herci. Prekvapivo ma však prekvapil a vôbec ma nenudil. Neviem ako by to bolo pri opätovnom zhliadnutí, ale pri prvom to bolo celkom príjemný zážitok. To najlepšie je práve čo naznačuje názov snímky. A to domček z kariet. Mladá "autistka" ktorá prestane rozprávať si postaví domček z kariet a jej vynaliezavá matka začne stavať rovnaký dom z drevených dosiek na svojej záhrade. Nakoniec sa tam malá Sally dostane a "vylieči" sa z jej neidentifikovanej choroby. Je to natočené veľmi slušne, pretože ako som spomínal, je to veľmi lacné a béčkové dielo. Takže pred réžiou klobúk dole. Rozhodne môžem odporučiť, ak sa k tejto sníme vôbec dostanete, pretože aj ja som mal problém to vôbec nájsť. (03.10.2019)

Nakoniec, prečo nie? Film o obrovskej sile, odhodlanosti a viere matky v navrátenie svojho dieťaťa späť do života si zaslúži pozornosť. A zaslúži si aj pochvalu, zvlášť ak je tak podmanivo, takmer až hororovo natočený a plný skvelých hereckých výkonov. Rok vzniku môjmu celkovému hodnoteniu tiež nahráva, nezostarlo to ani o príslovečnú piaď a môže sa hrdo pýšiť spoločnosťou takých malých-veľkých snímkov ako K-Pax, Dveře v podlaze či Dům z písku a mlhy... (02.11.2007)

Pôvodne som chcel dať 2 hviezdy, ale ten sfušovaný priamočiaro jednoduchý a pseudoumelecký záver to zaklincoval. Taká krásna téma, ktorá sa dala rozvinúť, analyzovať a mohla diváka emocionálne zasiahnuť, skončila ako filmová ponáška na Da Vinčiho kód, kde rolu spasiteľa dcérinej duševnej jedinečnosti, zohrá matka, sama labilná, ale ona ten kľúč k dcére nájde. Vo vyrtuálnej realite. Je to chvála nezodpovednosti matky a povrchnosti scenáristu. (03.12.2010)

Fakt to na mě docela udělalo dojem. Ze začátku jsem si sice říkala, že by se to už konečně mohlo rozjet, ale pak jsem se do toho zažrala a už se mě to zažrání nepustilo až do konce filmu. Dokonce se mi i o tom zdálo, což není zase tak častý jev. Je fakt, že to se mi stává hlavně u hororů a tohle k nim v některých ohledech nemělo až zas tak daleko. (17.06.2009)