Dead Friend Forever - DFF

Hah… Čo k tomuto povedať? Išla som do toho úplne naslepo, s tým, že môj jediný dôvod prečo to pozerať bol, že tam hrá Barcode. A myslím, že toto ma definitívne presvedčilo, že nemusím vidieť všetko, v čom hrajú herci, ktorých mám rada. Aby sme sa pochopili, DFF rozhodne nebolo zlé. Práve naopak. Ľudia, ktorí ma poznajú ale vedia, že nemám rada horory a a toto bol asi ten najviac hororový horor aký som kedy videla. Najlepšie bolo, keď som si ho pustila večer sama na intráku… Kým som to stihla vynúť, bola som už priliš zvedavá čo sa bude diať ďalej. Celé prvé štyri epizódy som sa sama seba pýtala: ,,Peťa, naozaj to ideš pozerať niečo takéto len preto, lebo to je BL?” Nie som na to hrdá, ale sčasti to bolo naozaj tak. Povedala som si, že to potiahnem na päť epizód, pretože v piatej sa mal objaviť Barcode a potom uvidím. Piatou epizódou ale začal flashback, ktorý trval niekoľko ďalších epizód a tento flashback už tak celkom hororový nebol. Prvé štyri epizódy sú naozaj desivé (prinajmenšom pre niekoho ako ja), ale od piatej sa tempo trochu zvolní. Horor prechádza na psychologický žáner, ktorého centom sú deti na strednej škole. Chcú natočiť film a potrebujú pomoc triedneho čudáka, ktorého veľmi radi šikanujú. Túto recenziu píšem s dosť veľkým odstupom, no stále si pamätám, ako som sa cítila pri pozeraní každej jednej novej epizódy. Začala som pozerať, keď ich bolo päť a na zvyšné som si pekne čakala každý týždeň. Detaily deja rozoberať nejdem, aby som neprezradila podstatné veci. Dovolím si povedať, že príbeh ako taký bol naozaj skvelo napísaný a herci takisto odviedli úžasnú prácu. Väčšina z nich boli ešte len začiatočníci a toto boli ich prvé herecké roly, no zhostili sa ich naozaj úžasne. Najviac som asi vnímala Barcoda. Čiastočne aj preto, lebo ho už poznám, no z veľkej časti aj preto, lebo jeho postava bola plná najrôznejších emócií a Barcode ich všetky zvládol na jednotku. Dokázal zahrať zamilovanosť, bolesť, strach, zúfalstvo, frustráciu, šialenstvo… A všetko bolo uveriteľné. Celkovo, nemám problém pozerať niečo takéto na verejnosti, no DFF som pozerala výlučne keď som bola sama, pretože ja som príliš expresívne človek a také veci ako vypúlené oči, lapanie po dychu, predýchavanie niektorých momentov a občas aj kričanie do vankúša u mňa nie sú ničím výnimočným. Čítala som rôzne komentáre, či už na FB, IG alebo MDL a stretla sa s názormi, že niektorí ľudia nemajú radi žiadnu z postáv. Úplne im rozumiem. Toto naozaj nie je typ príbehu, kde môžete povedať, že postavy sú zlatíčka, pretože to tak vôbec nie je. Raz som sa ale dostala do hádky ohľadne jednej postavy, o ktorej nechcem tvrdiť, že predstavuje záporáka, pretože v DFF sú všetci istým spôsobom záporáci. Záleží len od toho, kto podľa vás urobil najhoršiu vec, pretože to všetko sa nejakým spôsobom spojilo dohromady a myslím, že keby sa čo i len jedna udalosť nestala, príbeh by sa ubral úplne iným smerom. Jedna postava bola snáď všetkými najviac nenávidená, ale ja som ho z nejakého dôvodu mala rada. Neospravedlňovala som jeho činy, no keď som spoznala jeho background, vnímala som ho úplne inak. Povedať, že som ho mala rada je možno príliš, povedzme skôr, že som ho nenenávidela. Pokiaľ si dobre spomínam, flashback skončil v deviatej alebo desiatej epizóde a potom sme ss opäť vrátili do prítomnosti, kde sa objasňujú nové skutočnosti. Po celý čas ma zožierala otázka, či za všetkým zlým čo sa tam deje, stojí niečo supernaturálne alebo je všetko dielom človeka. Prikláňala som sa k druhej možnosti, no ak mám byť úprimná, omnoho viac by ma potešila tá prvá. Nie preto, že som chcela fantasy, ale preto, lebo to všetko bolo naozaj zvrátené a bolo mi zle z predstavy, že by niečo také dokázal živý človek. Koniec… Hm… Tak k tomuto naozaj neviem čo napísať bez toho, aby som niečo prezradila. Poviem len toľko, že som nikdy neočakávala happyend a ani som ho nedostala. Nie šťastný koniec však neznamená zlý koniec v zmysle, že to nebolo dobre spracované. Mám k tomu isté výhrady a možno niekto, kto miluje horory, by ich mal omnoho viac, ale mne sa záver páčil. Už dávnejšie som si všimla, že posledná epizóda je v thajských BLkách občas úplne zbytočná a aj tu som si asi polovicu epizódy zastávala rovnaký názor, no posledné scény to všetko vyrovnali. Overall, aj keď toto ani zďaleka nie je niečo, čo by som si dobrovoľne pozrela, keby som vedela o čo ide, musím povedať, že som si seriál naozaj užila. V rámci možností, samozrejme. Viem, že sú ľudia, ktorí si horory užívajú, ale ja medzi nich nepatrím. Skôr ma bavila tá psychologická časť, z ktorej sa mi vážne dvíhal žalúdok, ale takisto to bolo plné hlbokých tém ako napríklad šikana a jej možné dôsledky na psychiku alebo to, že pravda vždy vyjde najavo, nech to trvá akokoľvek dlho. (08.05.2024) (méně) (více)